Connect with us

Koktail

Chcem vychovávať deti ako moji rodičia?

Published

on

Výchova. Rodičovský prístup. Vzťah rodič-dieťa. Každý z nás si tým prešiel a má svoju skúsenosť. Svoj názor na to, čo je správne a čo nie. Niektorí to už praktikujú na svojich deťoch vo vlastných rodinách, niektorí sa na to pripravujú, tešia; iní sa tomu zas vyhýbajú, alebo sú ochotní sa rodičovskej role úplne vzdať. Paradoxné je, že drvivá väčšina ľudí, nechce vychovávať deti tak isto, ako boli vychovávaní oni. Možno z časti; no ešte som sa nestretol s tým, že by niekto chcel navlas zopakovať svoje detstvo. Každý by rád dačo zmenil, niečo pridal, alebo ubral. „Preboha, len nie ako moji rodičia,“ hovoria si mnohí. A tak v nádeji, že svojim deťom dáme lepšie detstvo, ako sme mali my, robíme veľa „láskyplných opatrení“, až kým sa dostaneme do stresu a zistíme, že máme tie isté tendencie reagovať ako oni :-). Ale to je iná téma.

[singlepic id=9540 w=320 h=240 float=left] Je veľa dospelých, ktorí spomínajú na svoje detstvo a s ťažkým srdcom vnímajú obmedzenia a zákazy. Tak vznikne niekde v nich presvedčenie: „Keď budem mať ja deti, dovolím im všetko to, čo som ja nemohol a pociťoval som ako krivdu.“ Je to úžasný úmysel, dať svojim deťom viac, ako sme dostali my. Lebo žiaľ sú aj takí rodičia, ktorí povedia: „Ani ku mne nikdy nemali rodičia vzťah, prečo odo mňa očakávaš, že ho budem mať ja k svojim deťom.“ Alebo jednoducho: „Nemám to v sebe, nikdy som to nezažil.“ Mnohí takto zložia zbrane, najmä zo strachu pred vlastnou bolesťou, ktorá plynie z ich straty. Môže to byť strata detstva, vzťahu s matkou, otcom, či oboma. Preto si rodičia, ktorí chcú byť lepší ako tí ich, zaslúžia ocenenie. Často sa však stáva, že sa pri svojom presvedčení byť lepšími, posunú od autokratického štýlu výchovy k demokratickému. Od diktatúry, pevného systému a zákazov k slobode dieťaťa, väčšej voľnosti. Realita však ukazuje, že to nemusí byť vždy výhra. Každý sme iný a tak niekomu vyhovuje skôr štruktúra, niekomu voľnosť. Čo ale potrebujú deti? Objektívne. Podľa mňa ideálne na túto otázku odpovedajú vo svojich dielach autori: Matejček, Prekopová, Uwe-Rogge, Cloud, Townsend. A z myšlienok týchto autorov som poskladal nasledovnú odpoveď.

Deti potrebujú hranice

[singlepic id=9542 w=320 h=240 float=right]Deti potrebujú hranice, resp. rodičov s hranicami. A to najmä po ukončení prvého roku života dieťaťa, keď je nastavená bezpečná väzba medzi matkou a dieťatkom. Takáto výchova sa nachádza v strede medzi autoritatívnou a demokratickou výchovou. Tiež sa dá opísať ako empatická výchova, pri ktorej „opraty“ držia v rukách rodičia. Lebo úlohou rodičov je dieťaťu poskytnúť jednak naplnenie základných potrieb (teplo, jedlo, prijatie, lásku), ale aj  sprostredkovanie „sklamania“. Deti sú nádherné, nevinné, ale aj prirodzene egocentrické. Fungujú princípom – čo ma uspokojuje je dobré, a čo ma obmedzuje a je mi nepríjemné, je zlé. A tak, keď dieťa niečo chce a nedostane to, môže začať plakať, hnevať sa, trucovať, hodiť sa o zem, „urobiť nám hanbu“ v obchode, skrátka použije všetky prostriedky, ktoré pozná, aby dosiahlo svoje. Svoje uspokojenie, svoj príjemný pocit, slasť, radosť, zážitok, čokoľvek.

Naša reakcia je veľmi dôležitá. Pretože dieťa sa z nej naučí, či s nami môže kývať, alebo nie. Naučí sa z nej, či má moc použiť nás pre svoje plány, alebo nie. Znie to trochu kruto, že musíme naše milované dieťa sklamať. Ale je lepšie aby prišlo v detstve o niektoré výsady, než aby v dospelosti (kvôli svojej egocentrickosti a panovačnosti) prišlo o manželstvo, či prácu. Deti sú malí ľudia, ktorí sa nevedia ovládať a tak sa snažia ovládať okolitý svet. Nevedia ako chcú žiť svoj život, plánovať, vyberať hodnoty, ktoré budú kľúčové. Preto im dal Boh rodičov. Tí ich majú milovať a okresávať ich ego. Empaticky vysvetľovať, že nemôžu dostať všetko čo chcú. Prejaviť pochopenie, spoluúčasť a vydržať vo svojej pozícií nastavených pravidiel. Aj tie sa samozrejme môžu časom meniť, tak ako dieťa postupne rastie. Dieťa bez hraníc, je ako rieka bez brehov. Nemá hranice a rozleje sa do priestoru. Paradoxné je, že sa takýto človiečik necíti vôbec bezpečne, pretože má väčšiu moc ako jeho rodičia. Je ten najsilnejší v manipulácii – v ovládaní okolia a pritom vidí, že je fyzicky menšie a nedokáže všetko to, čo dospelí.

Problém manipulatívnosti vzniká v rodine

[singlepic id=9543 w=320 h=240 float=left]V psychologických poradniach i na školách rastie počet veľmi asertívnych až manipulatívnych detí. Aj skúsení učitelia potvrdzujú tento jav. Takéto deti vedia veľmi brániť svoje práva, no o povinnostiach sa baviť nechcú. Vyžadujú rešpekt od okolia, ale dávať ho nechcú. Prispôsobenie sa pravidlám domácnosti či školy je prehra, poníženie a strata akejkoľvek istoty. To preto, lebo sú zvyknuté druhých ovládať. A vzniká to žiaľ v rodine, kde rodičia dovolia svojim deťom „so sebou kývať“- z detí sa tak stávajú „malí tyrani“. Ak to, o čom píšem, poznáte zo svojho života či okolia, odporúčam vám autorov spomenutých vyššie v texte. Obsahujú veľa osobných svedectiev, poznatkov zo skúseností i užitočných rád do praxe. Chcem teda vychovávať deti ako moji rodičia? Pri odpovedi na túto otázku vezmime do úvahy aj skúsenosti nielen zo svojej rodiny, lebo ako sa píše v knihe kníh: „…v množstve poradcov je naša záchrana.“ Mne veľmi pomohli spomínaní autori, keď som sa stretol so zdanlivo neriešiteľnou situáciou. Preto dobrú vec posúvam ďalej.

Úplne na záver dva povzbudzujúce citáty:

„Prísna výchova sa v danú chvíľu nezdá príjemná, ale krušná, neskôr však prináša ovocie pokoja a spravodlivosti tým, ktorí ňou prešli.“- píše Pavol v Liste Hebrejom. A „keď začínate, majte na pamäti koniec“ (Steven Covey).

Autor: Tomáš Kubla – autor je psychológ   Ilustračné foto: hugophoto agency

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel štvrtý: Poštová známka

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Poštová známka s námetom obrazu

Po všetkých týchto peripetiách obrazu, už verejne známeho, stále nebol naplnený sen viacerých obdivovateľov, aby obraz bol aj na poštovej známke. Ale všetko má nejako svoj čas a treba byť trpezlivý. V roku 2011 bol KF 52-01 poverený usporiadať Dni filatelie Slovenska, čo sa aj uskutočnilo. Klub oslovil po prvý krát SLK aby sa podieľali na príprave a prezentácii DFS, čo sa aj podarilo. Podľa vyjadrení viacerých boli dni úspešné po stránke odbornej (katalóg prednášok, príležitostné tlače, ppp) i spoločenskej. Počas obedňajšej prestávky DFS hostia a organizátori boli pozvaní na obed ho hotela Thermia Palace. Obed bol podávaný za dlhým stolom s výhľadom na obraz Alfonsa Muchu „Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia“.

Uprené pohľady stolujúcich na obraz, a debata o jeho osudoch ma ubezpečili, že sa stane, čo sa má stať. Stalo sa, v emisnom pláne roku 2015 sa objavil v emisii umenie: Obraz Alfonsa Muchu v hoteli Thermia Palace v Piešťanoch. A bol som nesmierne rád, že autorom a rytcom známky bude opäť majster Ferko Horniak. K dispozícii pre autora boli fotografie v miestnom múzeu, ďalšie si urobil majster Horniak. Spolupráca po všetkých stránkach fungovala (Mesto Piešťany, Slovenské liečebné kúpele Piešťany, Klub filatelistov, Balneologické múzeum), stretnutia, diskusie o obraze, pečiatkach, pohľadnici A5, FDC i obálke formátu A5 s prítlačou. A všetko to, čo je treba k dobre pripravenej prezentácie známky, teda program, pozvánky, priestory a tlače.

Obálka na zásielky formátu A5, pre potreby SLK Piešťany, na zasielanie do cudziny. Natlačená známka nemá výplatnú hodnotu

K výstave boli použité zberateľské materiály, napr. poštové známky, bankovky, drobné tlačoviny zo zbierok múzea a členov Klubu filatelistov 52-01 Piešťany. Ďalšie vystavené materiály boli z Moravského múzea v Ivančiciach, a z Poštového múzea Praha. Za výstavu patrí Balneologickému múzeu a jeho riaditeľovi PhDR. Vladimírovi Krupovi absolutórium.

Súčasťou programu prezentácie bolo aj vyhlásenie najkrajšej poštovej známky za rok 2014 a teda aj používanie ďalšej, tretej príležitostnej pečiatky.

Na snímke v strede veľvyslankyňa Českej republiky na Slovensku Lývia Klausová, vľavo autor poštovej známky František Horniak a vpravo riaditeľ Poštového múzea v Banskej Bystrici Richard R. Senček .

Otvorenie výstavy, privítanie hostí a sprievodné slovo k výstave urobil riaditeľ BM PhDr. Vladimír Krupa, ktorý zvlášť privítal veľvyslankyňu Českej Republiky na Slovensku, pani Lýviu Klausovú a zástupcov Minister-stva dopravy a výs-tavby a Slovenskej pošty a Poštového múzea.

Dve ukážky pripravených pohľadníc A. Muchu, pre zákazníkov bol rezervovaný priestor k využitiu podľa vlastných požiadaviek.

Z výstavy sa účastníci presunuli do hotela Thermia Palace, kde bola už v plnej prevádzke poštová priehradka Pofisu, pripravený kultúrny program a vykonaný akt krstu známky. Túto časť moderoval riaditeľ hotela Josef Provázek, ktorý opätovne privítal hostí a účastníkov prezentácie.

Predohrou samotnej inaugurácie známky bola vernisáž výstavy Z tvorby Alfonsa Muchu, ktorá sa konala vo výstavných priestoroch Balneologického múzea vo vile dr. Lisku. Popri skvelých ukážkach Muchových diel, zapožičaných Muzeom Brněnska v Ivančiciach, boli vystavené početné fotografie, dokumentujúce vzťah Majstra k Piešťanom a tiež ukážky jeho známkovej tvorby, ktoré poskytlo Poštovní muzeum z Prahy.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel tretí: Nájdenie ukradnutého diela

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Čas plynul, informácií stále nebolo, ale vyšetrovatelia istotne nezahálali a podľa všetkého bolo do pátrania zapojených viac krajín a na viacerých stupňoch polície. Okrem slovenskej polície aj minimálne česká a rakúska polícia. Koordinácie zrejme na úrovni Interpolu.

Nebyť toho, nebola by v roku 2004 zachytená informácia o tom, že sa nachádza v Karlových Varoch.

Bolo potrebné jednať premyslene a opatrne, aby pri podozrení že polícia má informácie, neprišlo k likvidáciu obrazu, resp. k jeho vážnemu poškodeniu.

Takto sa vec vyvinula: Dvaja muži mali obraz predať kupcovi (asi nasadenému) za 95.000 € na parkovisku Devět křížú neďaleko Brna. V čase kedy malo prísť ku stretnutia predávajúcich a kupujúceho, sa stala dopravná nehoda neďaleko toho parkoviska. Z toho dôvodu tam boli aj policajné vozidlá, čo bolo dôvodom, že predávajúci zmenil dohodnuté miesto na parkovisku pri brnenskej Hypernove. Tam sa stretnutie aj uskutočnilo a tam aj Česká polícia zakročila pri odovzdávaní obrazu, ktorý prevzala.

Vo vyšetrovacej väzbe sa ocitli podnikateľ Ondrej G. (43 r.) a nezamestnaný Jaroslav B. (33 r.). Zlodej obrazu však stále uniká, lebo je neznámy.

Záverom tejto časti možno konštatovať, že popri policajných orgánoch k nájdeniu obrazu prispeli aj zberatelia a kúpeľní pacienti, lebo dali na verejnosť nielen informáciu o krádeži, ale aj to, ako ukradnutý obraz vyzerá. To bolo veľmi dôležité preto, lebo obraz za takmer 70 rokov, neopustil miesto, kde bol osadený. Bez nadsádzky možno konštatovať, že pomohla pátracia pohľadnica.

Článok v Novom čase 18.XII. 2004 o nájdení obrazu.

Pod dojmom toho, ako rýchlo sa minula „pátracia pohľadnica“ vydal náš klub filatelistov pohľadnicu „radostnú“ k nájdeniu a následnému vráteniu obrazu do hotela Thermia Palace. Rozdiel bol v tom, že na tejto pohľadnici bol už obraz umiestnený na pôvodnom mieste, v jedálni, a v pravom hornom rohu je portrét autora obrazu A. Muchu. Úspech s predajom sa nezopakoval.

Pravdou je, že tlač nemala takú kvalitu ako pôvodná. Média aj v tomto prípade venovali nálezu obrazu pozornosť a polícia sa k veci verejne nevyjadrila preto, že prípad nie je uzatvorený, kým nie je známy a pred súd postavený ten, čo obraz ukradol.

Vďaka naliehaniu riaditeľa Balneologického múzea Slovenské liečebné kúpele urobili potrebné kroky aby bol obraz zapísaný ako kultúrna pamiatka, bol zaevidovaný v zozname kultúrnych pamiatok a po návrate z reštaurátorského ateliéru zaevidovaný do majetku SLK Piešťany, vrátane jeho ceny.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel druhý: Krádež

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Keď sa z médií ozvala správa, že v noci na 19.10.2000 bol obraz ukradnutý, bol to šok asi pre všetkých čo ten obraz poznali, či o ňom vedeli a viacerí mi aj volali, či nebudú vyšetrovaní keď si boli obraz pozrieť, či tam nie je kamera?

Repro a montáž pohľadnice so vzducholoďou.

V kúpeľoch preverovali či a ako je obraz vedený v inventúre majetku, v akej hodnote a či je evidovaný a chránený ako pamiatka? Zistili iba to, že nie je v evidencii o ňom ani zmienka , ani nie je vedený ako pamiatka. Bola to silná káva pre zodpovedných na ich nezodpovednosť.

Krátko na to, bola v Balneologickom múzeu prezentácia môjho kalendára Piešťany na historických pohľadniciach 2001, kde sme sa stretli viacerí priatelia filatelisti i múzejníci.

V debate som im spomenul skutočnosť, ako po krádeži vzácnych obrazov z galérii v Budapešti, maďarská pošta vydala sériu známok a hárček, ktorý po niekoľkých rokoch napomohol k vypátraniu obrazov a ich vráteniu galérii.

Janko Bosák mi vtedy položil otázku, že prečo by sme to nemohli urobiť aj my, Slovensko? Moja odpoveď bola, žeo vydaní známky nerozhodujeme my, ani nikto v Piešťanoch, a než by to prešlo dvomi komisiami ministerstva, a umeleckým spracovaním a výrobou, uplynul by možno aj rok, ale pohľadnicu by sme mohli spolu s múzeom navrhnúť a vydať čo najskôr.

Rozkrútilo sa koleso a za pár dní bol návrh na pohľadnicu, texty v šiestich jazykoch s výzvou k Interpolu pripravený. Našu konečnú podobu pohľadnice, aby bol obraz pred objektom hotela, nie v interiéri hotela Thermia, graficky spracovala agentúra RePublic a vytlačila Stiva v počte 10.000 kusov.

Bola k dispozícii v kúpeľoch, v múzeu a v mestských kultúrnych ustanovizniach, niekde sa predávala, niekde rozdávala. Za pomerne krátky čas jej nebolo. Veci sa chytili média, vrátane televízie, ale aj časopis Zberateľ, brnenský Orbis Pictus, ba aj Štúdijná galéria Alfonse Muchy a p.ing. Jiří Koukal, z KF v Žďár nad Sázavou a ďalší.

Pátracia pohľadnica

Šok z krádeže postupne vyprchal, okrem domiénok a podozrení žiadne oficiálne informácie neboli. Vyšetrovatelia kontaktovali osoby z riaditeľstva kúpeľov a zrejme aj službukonajúce osoby v ten deň i noc. Zverejnené bolo len to, že obraz bol vyrezaný z rámu a zrejme zrolovaný, pre jeho rozmery. Tiež bola informácia o použitom rebríku a o pootvorenom okne na jedálni z ktorej bol ukradnutý obraz. Obraz je dlhý 375 cm a vysoký 150 cm, jeho tvar je zrejmý z obrázkov.

V treťom pokračovaní seriálu Muchov obraz v Thermia Palace sa dozviete viac o tom, ako sa obraz podarilo vrátiť na jeho pôvodné miesto.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Reklama

Populárne články