Koktail

Čaká nás zmena letného času, ste za alebo proti?

By 25. marca 201126 marca, 2011No Comments

V noci zo soboty  na nedeľu 27. marca o 2:00 h posunieme hodinové ručičky na tretiu. Až do 30. októbra budeme potom vstávať, chodiť do práce a oddychovať podľa letného času

[singlepic id=11499 w=320 h=240 float=left]Tento systém vymyslel koncom 18. storočia americký vedec Benjamin Franklin. Podľa Wikipédie nechcel zaviesť zmenu času, ale naučiť ľudí chodiť spať skôr a lepšie využívať denné svetlo. Jeho nápadom sa v roku 1916 inšpirovali niektoré európske krajiny, vrátane Rakúsko-Uhorska, a tak bol letný čas po prvýkrát zavedený aj na Slovensku. Každoročne u nás funguje od roku 1979 a napriek úvahám o jeho zrušení, sme sa vstupom do Európskej únie zaviazali k jeho dodržiavaniu.

Pôvodne naplánovala smernica EÚ začiatok a koniec letného času na poslednú marcovú a poslednú októbrovú nedeľu až do roku 2011. Nedávno (17. 3.) svoje plány predĺžila. V Úradnom vestníku EÚ bol zverejnený rozpis období letného času na ďalších 5 rokov.

Existuje množstvo argumentov pre a proti. Ponúkame vám prehľad tých najznámejších, v diskusii pod článkom ho môžete doplniť :)

Pre:

1.) Dlhšie dni počas leta nám predlžujú voľný čas. Vstávame síce skôr, ale o to skôr končíme v práci. Dlhšie letné večery preto môžeme venovať voľnočasovým aktivitám – športovať alebo ísť na pivo. Letný čas je preto výhodou pre prevádzkovateľov športovísk a reštaurácií. Ak by ho nebolo, ich zákazníci by doma spali.

2.) Tí, ktorí chcú pracovať aj po práci toho viac stihnú, či už na záhradke alebo okolo domu. Horúce letné dni totiž podobným činnostiam príliš neprajú. Skoršie vstávanie umožňuje využiť aj ranné hodiny, kedy ešte nie je príliš horko.

3.) Štatistiky hovoria, že veľké percento nehôd sa stane za súmraku. Ak sa v lete umelo (vďaka zmene času) posunie súmrak na neskôr, cesty budú počas tejto rizikovej časti dňa prázdnejšie a stane sa aj menej nehôd.

4.) Podľa niektorých výskumov sa biorytmus človeka v pretechnizovanom svete už dávno neriadi východom a západom slnka, ale napríklad časmi vysielania obľúbených televíznych relácií. Preto neobstojí protiargument, že sa ľudská psychika zmene času ťažko prispôsobuje.

Proti:

1.) Hlavným argumentom odporcov letného času je práve porušený ľudský biorytmus. Podľa (iných) výskumov si náš organizmus zvyká na zmenu času až 10 týždňov. Ešte horšia je táto zmena pre starších a chorých ľudí. Počas prvých dní po zmene času sa zvyšuje riziko infarktu.

2.) Pôvodným cieľom bolo znižovanie spotreby energie. Posledné merania však ukázali, že najmä vďaka používaniu klimatizácii v dlhých a horúcich letných dňoch sa spotreba energie zvyšuje.

3.) Vznikajú krátkodobé problémy v železničnej doprave (v nedeľu sa to na Slovensku dotkne 7 vlakov) a v cestovaní či komunikácii medzi Európou a ostatnými krajinami. Američania totiž prechádzajú na letný čas o niekoľko týždňov skôr. Japonsko a mnohé ďalšie krajiny vôbec.

4.) Po zmene času sa znižuje dojivosť kráv.

Autor: mac

About

Redakcia:
Martin Palkovič – zodpovedný redaktor
redakcia@pnky.sk

Inzercia:
inzercia@pnky.sk
Cenník inzercie

Vydavateľ:
HPA, s.r.o .
Bodona 768/48
92101 Piešťany
Slovenská republika
IČO: 47 465 972