Connect with us

História

August 1968 podľa kroniky

Published

on

Leto 1968 sa vyznačovalo neobyčajnou politickou aktivitou v celej našej republike. Počnúc tlačou až po televíziu intenzívne sa hovorilo o federatívnom prebudovaní nášho štátu, o odstránení nezdravých javov v našej spoločnosti, o reorganizácii nášho hospodárstva a o socializme s ľudskou tvárou.

[singlepic id=34098 w=520 h=350 float=center]

V júli 1968 vyvolalo veľkú pozornosť všetkých občanov rokovanie našej straníckej a vládnej delegácie s najvyššími predstaviteľmi Sovietskeho zväzu v Čiernej nad Tisou. Občania nášho mesta s veľkou pozornosťou sledovali z dennej tlače a rozhlasu beh rokovania, noviny v stánkoch už v raných hodinách boli vypredané. Ak ostali v mysliach ľudí nejaké pocity nedorozumenia medzi sovietskymi a našimi najvyššími predstaviteľmi, tak ich odstránili zprávy z rokovania v Bratislave medzi predstaviteľmi štátov Varšavskej zmluvy a predstaviteľmi našej republiky.

Prišiel 20. august 1968. V noci 20. augusta o 23.00 hod. vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy a to vojská Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky, Poľska a Sovietskeho zväzu prekročili hranice nášho štátu. Rozhlasová správa o tejto udalosti zapôsobila ohromujúco i na občanov nášho mesta. Mnoho občanov vyšlo do ulíc a živo debatovali o udalosti.

21. augusta v ranných hodinách prechádzali už po Žilinskej ceste silné sovietske a maďarské motorizované vojenské jednotky, obrnené vozy a tanky. Obyvateľstvo s úžasom pozeralo na prechádzajúce kolóny, nechápuc ich poslanie. V ranných hodinách obsadil mechanizovaný prápor maďarských vojakov letisko v našom meste. Veliteľom práporu bol major Molnár.

Už v týchto chvíľach zvládol Mestský národný výbor v Piešťanoch situáciu v meste, k panike a nepremysleným činom nedošlo. Predseda Mestského národného výboru v Piešťanoch Štefan Kubo a ostatní funkcionári boli v stálom styku s občanmi, nabádali ich k zachovaniu kľudu a rozvahy a v žiadnom prípade neprovokovať prechádzajúce vojsko. Predstavitelia nášho mesta vyjednávali aj s veliteľstvom maďarskej posádky a kategoricky sa postavili proti obsadeniu verejných budov a hotelov vojskom. A to sa im aj podarilo.

Maďarské veliteľstvo postavilo stráže pri pošte, na Kolonádovom a Krajinskom moste. Ináč vojsko bývalo v stanoch na letisku, tam stáli aj ich tanky a iná technika. Viackrát denne prešla po uliciach mesta motorizovaná hliadka, neskoršie sa robili pravidelné lety helikoptérou ponad mesto. K incidentom a zrážkam medzi občanmi a naším vojskom s príslušníkmi maďarskej armády nedošlo.

V našom meste nebol nikto zabitý, ani vážnejšie zranený. Medzi občanmi nášho mesta už 21. augusta, t.j. v utorok, sa objavila nákupná horúčka. Vo veľkom kupovali sa hlavne potraviny, najmä soľ, múka, cukor a masť. Zásobovanie však neuviazlo, bolo plynulé, a tak po niekoľkých dňoch nákupná horúčka prestala.

Noviny a časopisy prestali dochádzať. Nepravidelne sa objavili len mimoriadne vydania Pravdy. Mimoriadne vychádzal aj Trnavský hlas, ktorý informoval o situácii v okrese a vyzýval občanov k zachovaniu pokoja a rozvahy. Ohlasy k obyvateľstvu mesta vydával aj Mestský národný výbor, vyzýval ho k pokoju a poriadku a k zachovaniu disciplíny v zásobovaní.

Mestský výbor Komunistickej strany Slovenska v Piešťanoch vydával mimoriadny Piešťanský spravodaj. Vychádzal denne a prinášal informácie o živote v meste a najmä sa snažil orientovať mládež, aby nedošlo k zbytočným nepríjemnostiam.

Občania sústavne počúvali rozhlas, ktorý bol v nepretržitej činnosti, vysielalo mnoho staníc, ktoré informovali verejnosť o situácii v jednotlivých krajoch a vyzývali občanov k jednote, rozvážnosti a disciplinovanosti. Rozladenosť a nervozitu zvyšovala aj tá skutočnosť, že až do 26. augusta sa nevedelo o osude našich najvyšších predstaviteľov.

Už ráno 21. augusta sa objavili takmer vo všetkých oblokoch obrazy Dubčeka, Svobodu a na mnohých boli aj obrazy Černíka a Smrkovského. Štátne zástavy boli na všetkých závodoch a úradoch spustené smútočne, na pol žrde. Súčasne sa objavilo na múroch, uliciach a cestách množstvo nápisov, napísaných vápnom alebo farbou. Boli to rôzne heslá a nápisy, napr. Dubček a Svoboda – to je naša sloboda! Sme za Dubčeka, Svobodu, Černíka a Smrkovského! Nech žije Dubček, Svoboda! Na múroch boli aj veľké nápisy: Chceme neutralitu! Mnohé nápisy boli aj nemiestne a urážlivé na vojská Varšavskej zmluvy. Aj po cestách boli veľké nápisy v reči slovenskej, ruskej a maďarskej, ktoré vyzývali vojakov Varšavskej zmluvy, aby odišli domov. Z ciest zmizli smerovky a orientačné tabule.

23. augusta 1968 v celej republike, teda aj v našom meste, bol vo všetkých závodoch hodinový štrajk a súčasne vyzváňali zvony, 24. augusta bol 5 minútový štrajk. Neistota a ťažká atmosféra pominuli, keď 26. augusta vrátila sa z Moskvy naša stranícka a vládna delegácia na čele s prezidentom Svobodom. V rozhlase k občanom republiky prehovorili Dubček, Svoboda, Smrkovský a Černík. Vyzývali k pokoju a k dôvere vo svoju vládu. Na príkaz maďarského veliteľa a našich úradov odstraňovali sa z múrov a ciest heslá a nápisy a nastali pokojnejšie dni.

Už ráno 21. augusta 1968 nastala veľká panika medzi zahraničnými pacientmi v našich kúpeľoch, ktorí húfne opúšťali naše mesto. Viacerí naši občania, najmä mladí lekári, inžinieri a kvalifikovaní robotníci v týchto dňoch odišli do Rakúska a väčšinou sa nevrátili. Augustové dni nespôsobili v našom meste vážnejšie poruchy a škody. Najviac utrpeli cesty ťažkou vojenskou technikou, utrpel cestovný ruch a naše hotely, ktoré dlhšiu dobu zívali prázdnotou. Na pracoviskách, v závodoch a úradoch sa však v našom meste prevažne pracovalo a aj školský rok sa začal v riadnom termíne.

Koncom októbra maďarská posádka z Piešťan odišla a život v našom meste sa vrátil do normálnych koľají.

Zdroj: Kronika mesta Piešťany 1967 – 1977

Continue Reading

História

Pred deportáciou sa ukrýval v Piešťanoch, teraz rozpráva svoje zážitky

Published

on

By

Svet si dnes pripomína obete holokaustu. Preživší pri tejto príležitosti rozprávajú svoje príbehy a urobil to aj Naftali Fürst, ktorý žije v Izraeli. Pred deportáciou sa spolu s rodinou ukrýval v Piešťanoch.

Naftali Fürst sa narodil v Petržalke, otec pochádzal z Nových Zámkov, mama z Vrbového. Svadbu mali v roku 1929 v Piešťanoch.

„Išiel som pre mamičku a brata tak, ako sme sa vopred dohodli. Susedia mi povedali, že ich zavreli. Veľmi som sa zľakol a utekal naspäť k otcovi, ktorý ma čakal v parku vedľa hotela Thermia. Vyrozprával som mu, čo sa stalo. Bol zúfalý. Prvýkrát v živote som ho počul, že sa obrátil k Bohu. Kričal Šema Jisrael. Všetko sa to odohralo v septembri,“ spomína na najhoršie dni svojho detstva Naftali Fürst.

Jeho príbeh zdokumentovalo občianske združenie EDAH, celý sme ho uverejnili v roku 2017. K spomienkam sa Naftali Fürst vrátil pre pár dňami, keď sa s ním pri príležitosti Dňa obetí holokaustu, ktoré si pripomíname 21. apríla, rozprával Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi. Rozhovor si môžete pozrieť celý:

Text: Martin Palkovič Foto: Archív občianskeho združenia EDAH

Continue Reading

História

Ako zahynul generál Štefánik? Bola to nešťastná náhoda, alebo úmysel?

Published

on

By

Slovensko žije aktuálne spomienkou na 100. výročie tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Teórií i konšpirácií ako k tomu došlo, za desiatky rokov uzrelo svetlo sveta viacero. Jedným z ľudí, ktorí sa pokúsili priniesť objektívne fakty je vyštudovaný historik, v minulosti tiež minister obrany, Pavol Kanis.

Pavol Kanis (uprostred) počas akcie v Piešťanoch Foto: J. Rais

Pavol Kanis do Piešťan zavítal začiatkom apríla a spolu s generálom Svetozárom Naďovičom na podujatie, ktoré organizoval Seniorský parlament Piešťany, Spoločnosť M.R. Štefánika a Mestská knižnica mesta Piešťany. Účastníci mali možnosť zhliadnuť tiež dokumentárny film Pavla Kanisa, ktorý okrem iného, prostredníctvom počítačovej animácie vysvetlil príčiny leteckej nehody generála Štefánika vo Vajnoroch 4. mája 1919. Podľa slov historika, ktorý chystá aj ďalšie diely dokumentu o generálovi Štefánikovi, nehoda bola spôsobená súbehom niekoľkých nepriaznivých faktorov bez zavinenia tretích osôb.

Pavol Kanis to tvrdí na základe výskumu, ktorý zrealizoval s množstvom ďalších odborníkov. Na projekte pracovalo 50 ľudí. Z oblasti letectva spolupracoval s katedrou leteckej dopravy na Žilinskej univerzite, kde vzniklo zoskupenie odborníkov pod vedením profesora Antonína Kazdu.  Základná otázka výskumného tímu znela – čo bolo Caproni 450 za lietadlo a  ako mohlo dôjsť k jeho stretu so zemou.

Leteli otvorenou Cesnou, aby zistili ako vyzeral štefánikov let pred takmer 100 rokmi

Žilinskí experti skúmali lietadlo s blízkym imatrikulačným číslom ako malo lietadlo, v ktorom zahynul M.R. Štefánik, v múzeu vojenského letectva vo Vigna di Valle. Výskumný tím sa snažil pochopiť ako sa dané lietadlo ovládalo a aký bol let z Talianska do Bratislavy. Zobrali teda Cesnu, z ktorej odstránili dvere a vydali sa po rovnakej trase cez Alpy. Napriek tomu, že boli dobre oblečení v Bratislave už boli na kosť premrznutí. Ešte horšie na tom museli byť piloti i posádka lietadla v roku 1919, keď nemali tak kvalitné oblečenie ako v súčastnosti. 

Pavlovi Kanisovi, ako bývalému ministrovi obrany, sa podarilo dostať sa taktiež do archívov rodiny Caproniovcov. Z dobových časopisov, ktoré mohol preštudovať vyplynulo, že prvý prelet tohto lietadla z Padovy do Viedne sa uskutočnil len dva mesiace pred letom do Bratislavy. Podľa P. Kanisa, už len to, že lietadlo so Štefánikom doletelo na Slovensko, bol na tú dobu skvelý výkon.

Ako príčinu havárie lietadla označuje súbeh niekoľkých nepriaznivých faktorov. Najdôležitejšia bola zrejme nízka rýchlosť lietadla v kombinácii z úzkou, ostrou zátačkou. Letová príručka pilotov   Caproni  450 varovala presne pred takouto situáciou.

Podstatne viac aj v historicko politických súvislostiach sa dozviete z rozhovoru, ktorý zverejnil 1. mája konzervatívny denník Postoj.

-th- Zdroj: www.postoj.sk Foto: Jiří Rais a Tomáš Hudcovič

Continue Reading

História

Piešťanské múzeum mapovalo zaniknuté kúpeľné lokality

Published

on

By

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch sa v roku 2018 úspešne uchádzalo o grant Fondu pre podporu umenia. Piešťanskí múzejníci tak mohli realizovať projekt Mapovanie zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek na území Slovenska. 

Travertíny v Bešeňovej

Cieľom projektu bolo fotograficky zdokumentovať časť zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek pre obohatenie zbierkových fondov múzea.

V rámci vykonaných ciest a prieskumov boli za týmto účelom zdokumentované lokality Gánovce, Vyšné Ružbachy, Hybe, Lúčky, Bešeňová, Stankovany-Rojkov, Liptovské Sliače, Železnô (kúpele, lom), Hybe, Jazierce, Vlčia skala, Konská, Poprad-Kvetnica, Tlmače, Levice, Mýtne Ludany – Vápnik, Kalinčiakovo – Kamenec, Dudince, Zalaba a Santovka. Získané vzorky sa priebežne triedili, odborne ošetrili, zdokumentovali a stali trvalou súčasťou muzeálnych zbierok pričom boli zaradené do zbierkového fondu Balneológia 1 /B1/. Časť z nich bude vystavená v už existujúcich vitrínach v hlavnej budove múzea Kúpeľnej dvorane a ďalšia v expozícii Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku vo Vile dr. Lisku. Ostatné budú priebežne prezentované na výstavách usporadúvaných múzeom a na prezentačných paneloch.

Lokality boli vyberané s ohľadom na vykonané staršie zbery zo 60. – 70. rokov 20. storočia tak, aby sa doplnil zbierkový fond aj o nové oblasti. Prevažnú časť získaných vzoriek tvoria travertíny. Travertíny, teda sladkovodné pramenné vápence, sa v prírodnom prostredí vyskytujú v rozmanitých formách – od sypkých krehkých až po mohutné pevné formy. Predstavujú karbonátové sedimenty studených alebo teplých minerálnych vôd, viazaných na výstupy po tektonických zlomoch. Vznikali postupne od konca terciéru, v interglaciáloch počas kvartéru až po holocén.

Stankovany – Rojkov, prírodný bazén v obci

Projekt zastrešovali odborní pracovníci Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch Ing. Tomáš Mlynský a Mgr. Martin Kostelník, PhD. Tieto aktivity podporené Fondom na podporu umenia prispievajú k dlhodobej činnosti múzea a jeho zamerania.


Liptovské Sliače, travertínová kopa

 

Santovka, úprava pôvodného pitného pavilónu v pozadí s travertínovou kopou

Text: Balneo muzeum Piešťany/red Foto: Balneologické múzeum Piešťany

Continue Reading

Reklama

Populárne články