Connect with us

Koktail

Ak vás hopsanie podľa hudby nebaví, môžete skúsiť Bujinkan a naučíte sa brániť

Published

on

Slovensko ovládol nový fitness fenomén už nielen pre ženy, ale i pre parketových levov,  ktorí sa učia ladne zvíjať svoje boky v tempe latinských rytmov. Desivé. Piatkového televízneho vysielania sa zmocnil záchranca sveta Steven Segal a umenie kung-fu či bojové scény Jackieho Chana sú pravidelne dych vyrážajúce. Predstaviť si preto trénera bojových umení bolo pre mňa veľmi ťažké. Šikmé oči po japonských predkoch, nenávistný výraz v tvári, rýchlejší ako šíp a bez pocitu neistoty.

[singlepic id=9307 w=320 h=240 float=left]Marek Orviský na prvý pohľad však vôbec nevzbudzuje dojem učiteľa bojového umenia. Je neustále usmiaty a postavou pripomína skôr toho, ktorého v škole bili. Majstrovsky vyzerajú až jeho pohyby. Rodený Piešťanec je jedným z troch oficiálnych predstaviteľov Bujinkan Budo Taijutsu na Slovensku. „Kolegovia učia v Bratislave a Galante, ja v Piešťanoch, Topoľčanoch, do štyroch až piatich týždňov mám v pláne otvoriť školu v Novom Meste nad Váhom a neskôr tiež v Liptovskom Mikuláši,“ hovorí M. Orviský, ktorý sa učil u najlepších majstrov. „Môj učiteľ žije v Prahe. Je osobným žiakom veľmajstra, šéfa celej japonskej školy.“

[singlepic id=9308 w=320 h=240 float=right]Pomalé pohyby vyzerajú v jeho prevedení ladne a vkusne. „V Bujinkane sa vyučuje 9 tradičných škôl japonského bojového umenia. Šesť škôl zastupuje samurajské bojové umenie Bujutsu a 3 školy Ninjutsu. Každá škola má osobitný štýl boja, svoje zbrane a špecifiká. Vyučujú sa všetky aspekty boja: údery, kopy, páky, zbrane… Samotný tréning je zmesou strečingu, posilňovania, dýchacej prípravy, základných a pokročilých techník… Rozdiel medzi Bujinkanom a modernými bojovými umeniami: Judom, Kendom, Aikidom, Karate spočíva v tom, že tradičné školy Bujinkanu neboli nikdy zamerané športovo. Išlo o prežitie. Bojovníci v minulosti využívali na cvičenie reálne situácie aj priestor,“ objasňuje Marek Orviský.. Zrejme i preto tréning prebieha v telocvični priamo na drevenej dlážke, aby žiakov v skutočných situáciách bolesť neprekvapila. „Hopsanie a nadskakovanie podľa hudby ma nebaví. Bujinkan mi dodáva sebavedomie,“ hovorí Margaréta (19). Ak sa rozhodnete Bujinkan vyskúšať, na začiatok potrebujete len voľné oblečenie a chuť. Keď sa už ale odhodláte trénovať oficiálne, musíte podpísať svoj súhlas s [singlepic id=9309 w=320 h=240 float=right]pravidlami, ako napr. prehlásenie o svojom zdravotnom stave, a že podpisom súčasne na seba preberáte celkovú zodpovednosť. Bujinkan sa na Slovensku cvičí tak isto ako v Japonsku alebo kdekoľvek inde na svete. Pravidlá sú stanovené šéfom školy v Japonsku a platia všade rovnako. Počiatočný výcvik sa začína s Taijutsu, čo je všeobecný názov pre pohyb tela pri bojovom umení. Veková hranica je od pätnásť rokov vyššie. „V Piešťanoch som mal otvorenú aj detskú triedu, no pre nízky záujem zanikla. Keby sa však deti nazbierali, zvažoval by som znovuotvorenie.“ Jedna zo študentiek, Zuzana (20), hovorí o svojom trénerovi: „Marek nám vysvetľuje všetky dôležité detaily a venuje sa nám aj individuálne. Nové triky sa učíme na každom tréningu. Najskôr nám ich predvedie, vysvetlí, potom si ich precvičujeme a on na nás pri tom dohliada.“

[singlepic id=9312 w=320 h=240 float=left]Tradičným odevom je kimono. Pásy sú rozdelené podľa stupňov, začína sa žiackymi stupňami Kyu, tam sa používa zelený pás u chlapcov a zelený alebo tiež červený u dievčat, kým sa dopracujú až k prvému Danu. Od prvého Danu vyššie je už čierny. Jednotlivým stupňom zodpovedá aj emblém s hviezdami. Všetko záleží od prístupu študenta, talentu, pohyblivosti a intenzity tréningu. Prvý Dan je dosiahnuteľný už po piatich rokoch poctivého štúdia. Marek má piaty Dan. „Je to prvý učiteľský stupeň, potom sa pokračuje až po desiaty, ktorý je majstrovský. Ten je však ešte rozdelený na päť úrovní,“ vysvetľuje.

Zaujímavosťou pre zvedavé oko návštevníka na tréningu sú topánky, v ktorých sa cvičí. „Volajú sa Tabi. Sú určené na nosenie vo vnútri, nemajú gumovú podrážku, sú bavlnené alebo látkové a Japonci ich bežne používajú ako papuče alebo ponožky do sandál,“ vysvetľuje. Tradičná japonská obuv má oddelený palec od zvyšku prstov. [singlepic id=9313 w=320 h=240 float=right] Z historického pohľadu boli využívané napr. ninjami pri lezení po lane. Prioritnou tréningovou zbraňou je samurajský meč alebo meč používaný ninjami Biken, ďalej sú to palice rozličných veľkostí: najdlhšia sa volá Bo (180 cm), polovičná je Hanbo, boj s palicou sa nazýva Bo-jutsu. Ďalej taktiež pôvodné zbrane používané v ninjutsu, ale aj samurajmi: vrhacie čepele Shuriken, dlhé zbrane ako Yari alebo Naginata, ďalej Kusarigama, Kyoketsu Shoge, Shuko a Sokko, skryté zbrane Shikomi-zue, meče rôznych veľkostí a tvarov: katana, wakizashi, nodachi, Tachi… Zbraní je naozaj veľa. Svojim študentom, ktorí zbrane nemajú ich na tréningoch požičiavam,“ dodáva Marek. Bojové umenia sú opradené mnohými legendami, tajomstvami, mystikou, ale neraz i klamstvami, predovšetkým, z americký filmov. Dúfam, že sme vám pootvorili dvierka k jednému z početných tradičných japonských bojových umení.

Text a foto: Tatiana Michalková

[nggallery id=436]

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel štvrtý: Poštová známka

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Poštová známka s námetom obrazu

Po všetkých týchto peripetiách obrazu, už verejne známeho, stále nebol naplnený sen viacerých obdivovateľov, aby obraz bol aj na poštovej známke. Ale všetko má nejako svoj čas a treba byť trpezlivý. V roku 2011 bol KF 52-01 poverený usporiadať Dni filatelie Slovenska, čo sa aj uskutočnilo. Klub oslovil po prvý krát SLK aby sa podieľali na príprave a prezentácii DFS, čo sa aj podarilo. Podľa vyjadrení viacerých boli dni úspešné po stránke odbornej (katalóg prednášok, príležitostné tlače, ppp) i spoločenskej. Počas obedňajšej prestávky DFS hostia a organizátori boli pozvaní na obed ho hotela Thermia Palace. Obed bol podávaný za dlhým stolom s výhľadom na obraz Alfonsa Muchu „Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia“.

Uprené pohľady stolujúcich na obraz, a debata o jeho osudoch ma ubezpečili, že sa stane, čo sa má stať. Stalo sa, v emisnom pláne roku 2015 sa objavil v emisii umenie: Obraz Alfonsa Muchu v hoteli Thermia Palace v Piešťanoch. A bol som nesmierne rád, že autorom a rytcom známky bude opäť majster Ferko Horniak. K dispozícii pre autora boli fotografie v miestnom múzeu, ďalšie si urobil majster Horniak. Spolupráca po všetkých stránkach fungovala (Mesto Piešťany, Slovenské liečebné kúpele Piešťany, Klub filatelistov, Balneologické múzeum), stretnutia, diskusie o obraze, pečiatkach, pohľadnici A5, FDC i obálke formátu A5 s prítlačou. A všetko to, čo je treba k dobre pripravenej prezentácie známky, teda program, pozvánky, priestory a tlače.

Obálka na zásielky formátu A5, pre potreby SLK Piešťany, na zasielanie do cudziny. Natlačená známka nemá výplatnú hodnotu

K výstave boli použité zberateľské materiály, napr. poštové známky, bankovky, drobné tlačoviny zo zbierok múzea a členov Klubu filatelistov 52-01 Piešťany. Ďalšie vystavené materiály boli z Moravského múzea v Ivančiciach, a z Poštového múzea Praha. Za výstavu patrí Balneologickému múzeu a jeho riaditeľovi PhDR. Vladimírovi Krupovi absolutórium.

Súčasťou programu prezentácie bolo aj vyhlásenie najkrajšej poštovej známky za rok 2014 a teda aj používanie ďalšej, tretej príležitostnej pečiatky.

Na snímke v strede veľvyslankyňa Českej republiky na Slovensku Lývia Klausová, vľavo autor poštovej známky František Horniak a vpravo riaditeľ Poštového múzea v Banskej Bystrici Richard R. Senček .

Otvorenie výstavy, privítanie hostí a sprievodné slovo k výstave urobil riaditeľ BM PhDr. Vladimír Krupa, ktorý zvlášť privítal veľvyslankyňu Českej Republiky na Slovensku, pani Lýviu Klausovú a zástupcov Minister-stva dopravy a výs-tavby a Slovenskej pošty a Poštového múzea.

Dve ukážky pripravených pohľadníc A. Muchu, pre zákazníkov bol rezervovaný priestor k využitiu podľa vlastných požiadaviek.

Z výstavy sa účastníci presunuli do hotela Thermia Palace, kde bola už v plnej prevádzke poštová priehradka Pofisu, pripravený kultúrny program a vykonaný akt krstu známky. Túto časť moderoval riaditeľ hotela Josef Provázek, ktorý opätovne privítal hostí a účastníkov prezentácie.

Predohrou samotnej inaugurácie známky bola vernisáž výstavy Z tvorby Alfonsa Muchu, ktorá sa konala vo výstavných priestoroch Balneologického múzea vo vile dr. Lisku. Popri skvelých ukážkach Muchových diel, zapožičaných Muzeom Brněnska v Ivančiciach, boli vystavené početné fotografie, dokumentujúce vzťah Majstra k Piešťanom a tiež ukážky jeho známkovej tvorby, ktoré poskytlo Poštovní muzeum z Prahy.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel tretí: Nájdenie ukradnutého diela

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Čas plynul, informácií stále nebolo, ale vyšetrovatelia istotne nezahálali a podľa všetkého bolo do pátrania zapojených viac krajín a na viacerých stupňoch polície. Okrem slovenskej polície aj minimálne česká a rakúska polícia. Koordinácie zrejme na úrovni Interpolu.

Nebyť toho, nebola by v roku 2004 zachytená informácia o tom, že sa nachádza v Karlových Varoch.

Bolo potrebné jednať premyslene a opatrne, aby pri podozrení že polícia má informácie, neprišlo k likvidáciu obrazu, resp. k jeho vážnemu poškodeniu.

Takto sa vec vyvinula: Dvaja muži mali obraz predať kupcovi (asi nasadenému) za 95.000 € na parkovisku Devět křížú neďaleko Brna. V čase kedy malo prísť ku stretnutia predávajúcich a kupujúceho, sa stala dopravná nehoda neďaleko toho parkoviska. Z toho dôvodu tam boli aj policajné vozidlá, čo bolo dôvodom, že predávajúci zmenil dohodnuté miesto na parkovisku pri brnenskej Hypernove. Tam sa stretnutie aj uskutočnilo a tam aj Česká polícia zakročila pri odovzdávaní obrazu, ktorý prevzala.

Vo vyšetrovacej väzbe sa ocitli podnikateľ Ondrej G. (43 r.) a nezamestnaný Jaroslav B. (33 r.). Zlodej obrazu však stále uniká, lebo je neznámy.

Záverom tejto časti možno konštatovať, že popri policajných orgánoch k nájdeniu obrazu prispeli aj zberatelia a kúpeľní pacienti, lebo dali na verejnosť nielen informáciu o krádeži, ale aj to, ako ukradnutý obraz vyzerá. To bolo veľmi dôležité preto, lebo obraz za takmer 70 rokov, neopustil miesto, kde bol osadený. Bez nadsádzky možno konštatovať, že pomohla pátracia pohľadnica.

Článok v Novom čase 18.XII. 2004 o nájdení obrazu.

Pod dojmom toho, ako rýchlo sa minula „pátracia pohľadnica“ vydal náš klub filatelistov pohľadnicu „radostnú“ k nájdeniu a následnému vráteniu obrazu do hotela Thermia Palace. Rozdiel bol v tom, že na tejto pohľadnici bol už obraz umiestnený na pôvodnom mieste, v jedálni, a v pravom hornom rohu je portrét autora obrazu A. Muchu. Úspech s predajom sa nezopakoval.

Pravdou je, že tlač nemala takú kvalitu ako pôvodná. Média aj v tomto prípade venovali nálezu obrazu pozornosť a polícia sa k veci verejne nevyjadrila preto, že prípad nie je uzatvorený, kým nie je známy a pred súd postavený ten, čo obraz ukradol.

Vďaka naliehaniu riaditeľa Balneologického múzea Slovenské liečebné kúpele urobili potrebné kroky aby bol obraz zapísaný ako kultúrna pamiatka, bol zaevidovaný v zozname kultúrnych pamiatok a po návrate z reštaurátorského ateliéru zaevidovaný do majetku SLK Piešťany, vrátane jeho ceny.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Koktail

Muchov obraz v Thermia Palace – diel druhý: Krádež

Published

on

By

V štvordielnom seriáli, ktorého autorom je Alexander Urminský, prinášame napínavý príbeh obrazu svetoznámeho umelca Alfonsa Muchu, ktorý môžu obdivovať návštevníci hotela Thermia Palace.

Keď sa z médií ozvala správa, že v noci na 19.10.2000 bol obraz ukradnutý, bol to šok asi pre všetkých čo ten obraz poznali, či o ňom vedeli a viacerí mi aj volali, či nebudú vyšetrovaní keď si boli obraz pozrieť, či tam nie je kamera?

Repro a montáž pohľadnice so vzducholoďou.

V kúpeľoch preverovali či a ako je obraz vedený v inventúre majetku, v akej hodnote a či je evidovaný a chránený ako pamiatka? Zistili iba to, že nie je v evidencii o ňom ani zmienka , ani nie je vedený ako pamiatka. Bola to silná káva pre zodpovedných na ich nezodpovednosť.

Krátko na to, bola v Balneologickom múzeu prezentácia môjho kalendára Piešťany na historických pohľadniciach 2001, kde sme sa stretli viacerí priatelia filatelisti i múzejníci.

V debate som im spomenul skutočnosť, ako po krádeži vzácnych obrazov z galérii v Budapešti, maďarská pošta vydala sériu známok a hárček, ktorý po niekoľkých rokoch napomohol k vypátraniu obrazov a ich vráteniu galérii.

Janko Bosák mi vtedy položil otázku, že prečo by sme to nemohli urobiť aj my, Slovensko? Moja odpoveď bola, žeo vydaní známky nerozhodujeme my, ani nikto v Piešťanoch, a než by to prešlo dvomi komisiami ministerstva, a umeleckým spracovaním a výrobou, uplynul by možno aj rok, ale pohľadnicu by sme mohli spolu s múzeom navrhnúť a vydať čo najskôr.

Rozkrútilo sa koleso a za pár dní bol návrh na pohľadnicu, texty v šiestich jazykoch s výzvou k Interpolu pripravený. Našu konečnú podobu pohľadnice, aby bol obraz pred objektom hotela, nie v interiéri hotela Thermia, graficky spracovala agentúra RePublic a vytlačila Stiva v počte 10.000 kusov.

Bola k dispozícii v kúpeľoch, v múzeu a v mestských kultúrnych ustanovizniach, niekde sa predávala, niekde rozdávala. Za pomerne krátky čas jej nebolo. Veci sa chytili média, vrátane televízie, ale aj časopis Zberateľ, brnenský Orbis Pictus, ba aj Štúdijná galéria Alfonse Muchy a p.ing. Jiří Koukal, z KF v Žďár nad Sázavou a ďalší.

Pátracia pohľadnica

Šok z krádeže postupne vyprchal, okrem domiénok a podozrení žiadne oficiálne informácie neboli. Vyšetrovatelia kontaktovali osoby z riaditeľstva kúpeľov a zrejme aj službukonajúce osoby v ten deň i noc. Zverejnené bolo len to, že obraz bol vyrezaný z rámu a zrejme zrolovaný, pre jeho rozmery. Tiež bola informácia o použitom rebríku a o pootvorenom okne na jedálni z ktorej bol ukradnutý obraz. Obraz je dlhý 375 cm a vysoký 150 cm, jeho tvar je zrejmý z obrázkov.

V treťom pokračovaní seriálu Muchov obraz v Thermia Palace sa dozviete viac o tom, ako sa obraz podarilo vrátiť na jeho pôvodné miesto.

Text: Alexander Urminský

Continue Reading

Reklama

Populárne články