Connect with us

História

Vodník vyliezol z vody vo dne – alebo nie každá pomsta je sladká

Published

on

Bývali to idylické časy. Ako všetko, čo pominie a už sa nedá vrátiť. Na zlé sa zabudne a idyla dávnych či nedávnych čias sa vinie spomienkami ako strieborná niť. A je to tak dobre. Takýmito idylickými časmi boli aj časy, keď na neregulovanom Váhu, v miestach terajšej Bodony, stáli v rade ako vojaci, vodné mlyny.

[singlepic id=2733 w=320 h=240 float=left]Volali ich tiež lodné, lebo vlastne plávali na vode a ku brehu boli pripútané iba reťazami. Neskôr aj oceľovými lanami. Mlyn bol obyčajne postavený na troch pontónoch, a smerom ku stredu toku bolo vysunuté 3-4 m široké vodné koleso. S brehom spájala mlyn iba úzka lávka, na šírku jednej foršne. Po nej sa nosilo do mlyna obilie a odnášala múka. Všetko vo vreciach a na pleciach. Iba ak boli mlyny pustené ďaleko do toku, tak sa prevážalo obilie i múka na pramici. Lávky sa posúvali tiež podľa toho, ako sa mlyn priťahoval k brehu, či púšťal hlbšie do toku. Boli však západkou zaistené, aby sa neuvoľnili. Jeden z mlynov, bol to druhý či tretí od hora, v smere toku. Bolo už pokročilé leto a naplno sa mlelo z novej úrody. Plytčina pri brehu bola samá chaluha, vodné riasy a vodná tráva. Voda pri brehu takmer stála a vodná flóra v horúcom lete sa intenzívne množila. Mlynárov syn Kubo robil tiež s otcom v mlyne. Bol síce urastený, ale inak ako poleno. V reči aj v skutkoch. Dobroty na ňom nebolo. Ako nádejný ženích teda za veľa nestál. Skôr ten mlyn, ten bol dobrý. Tovariš Juro Palkech bol jeho pravý opak. Pracovitý figliar s úsmevom od ucha k uchu. A pritom kučeravý modrooký švihák. Dievčeniec sa nabláznil, kým si jednu vybral. Ruka už bola v rukáve a svadba sa chystala koncom jesene. Čo by Jakub, teda Kubo dal za takú nevestu?! Rúča ani obrázok. Dievča z Veľkých Piešťan. [singlepic id=2732 w=320 h=240 float=right]V kroji bola ako vymaľovaná. Veru mal ten Jakub Jurovi čo závidieť. Aj zle mu robil. Ohováral pred otcom, mlyn mu občas „rozšteloval“ a kadečo iné vyparatil. Najskôr to Juro trpezlivo znášal, prehodil z pleca na plece alebo nejakú poznámku utrúsil. Ale posledná podlosť, že zobral fľašu pálenky od gazdu a mlynárovi nič nepovedal, ho riadne nazlostila. Predsavzal si, že to Jakubovi zráta. Aj z úrokmi. Len nevedel ako a kedy. Asi dva dni na to išli kompy dolu Váhom. Mlyny bolo treba k brehu bližšie pritiahnuť, aby nebodaj do nich nenarazili. Koleso nepolámali. Taká zrážka kompy s mlynom, to je katastrofa pre obidve strany! Keď sa zrovna nosilo do mlyna aj z mlyna, napadlo Jura, že by mohol Jakuba do vody hodiť.[singlepic id=2734 w=320 h=240 float=left] Odistí lávku, počká kým pôjde Jakub s vrecom a vtedy mlyn do prúdu popustí. Len čo kompy prejdú. A hneď všetko pripravil. V mlyne musel vyniesť dve vrecia na zanášku a vysypať. Kompy medzitým však prešli. Mlyn začal strácať otáčky. Aby sa nezastavil, poponáhľal sa mlynár mlyn do toku hlbšie pustiť. Juro opantaný pomstou už tieto detaily nepostrehol. Vzal vrece múky, aby na breh nešiel naprázdno a poďho na lávku, aby vzápätí vylákal Jakuba. Ale chyba lávky. Keď bol Juro asi tri metre od brehu, na lávke nevidel ponad vrece na pleci, že mlynár už lano povoľuje. Ba ani jeho výzvu, „pozor“!, Juro nezačul. Uvoľnená lávka sa pod ním prevážila. Spolu s vrecom múky spadol do vody. Medzi tie hnusné chaluhy a trávy. Ponoril sa celý, lebo vrece ho privalilo. Keď sa vymotal z tej vodnej zelene, na nikoho sa viac nepodobal ako na vodníka. Ba aj niektorí ľudia, ktorí si prišli dať obilie pomlieť, stojaci na brehu, čo ho spadnúť nevideli, len z vody vychádzať, zmeraveli vo výkriku: “Aha, vodník.“ Až sa jeden z nich spamätal a začal mu pomáhať na breh. Lepšieho vodníka by ani maskér ochotníkov Mušinský nenastrojil. A čo čert nechcel, práve mu snúbenica z obedom prišla, keď sa tej zelenej špiny zbavoval. Bola to duša dobrá a úprimná. Po prvom smiechu, ktorý nedokázala zadržať, poľutovala svojho milého a postarala sa o neho. K pripravovanej pomste sa Juro nikdy nepriznal. Veď aj načo? V sobotu, po výplate, sa mlynárovi poďakoval. V pondelok už robil o jeden mlyn vyššie. Za ním postupne prišli aj mnohí gazdovia a drobní zákazníci. Pred novou sezónou bol mlyn, v ktorom Juro kedysi pracoval na predaj. Nemal zákazníkov. A za pár rokov domleli všetky. Škoda, že sa na Váhu v Piešťanoch nezachoval aspoň jeden. To by bola atrakcia, aspoň nejaké lákadlo by sme ešte mali!

Podľa spomienky R.K. spracoval A.U.

Obrazové prílohy: Pohľadnice zo zbierky Alexandra Urminského

Continue Reading

História

Pred deportáciou sa ukrýval v Piešťanoch, teraz rozpráva svoje zážitky

Published

on

By

Svet si dnes pripomína obete holokaustu. Preživší pri tejto príležitosti rozprávajú svoje príbehy a urobil to aj Naftali Fürst, ktorý žije v Izraeli. Pred deportáciou sa spolu s rodinou ukrýval v Piešťanoch.

Naftali Fürst sa narodil v Petržalke, otec pochádzal z Nových Zámkov, mama z Vrbového. Svadbu mali v roku 1929 v Piešťanoch.

„Išiel som pre mamičku a brata tak, ako sme sa vopred dohodli. Susedia mi povedali, že ich zavreli. Veľmi som sa zľakol a utekal naspäť k otcovi, ktorý ma čakal v parku vedľa hotela Thermia. Vyrozprával som mu, čo sa stalo. Bol zúfalý. Prvýkrát v živote som ho počul, že sa obrátil k Bohu. Kričal Šema Jisrael. Všetko sa to odohralo v septembri,“ spomína na najhoršie dni svojho detstva Naftali Fürst.

Jeho príbeh zdokumentovalo občianske združenie EDAH, celý sme ho uverejnili v roku 2017. K spomienkam sa Naftali Fürst vrátil pre pár dňami, keď sa s ním pri príležitosti Dňa obetí holokaustu, ktoré si pripomíname 21. apríla, rozprával Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi. Rozhovor si môžete pozrieť celý:

Text: Martin Palkovič Foto: Archív občianskeho združenia EDAH

Continue Reading

História

Ako zahynul generál Štefánik? Bola to nešťastná náhoda, alebo úmysel?

Published

on

By

Slovensko žije aktuálne spomienkou na 100. výročie tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Teórií i konšpirácií ako k tomu došlo, za desiatky rokov uzrelo svetlo sveta viacero. Jedným z ľudí, ktorí sa pokúsili priniesť objektívne fakty je vyštudovaný historik, v minulosti tiež minister obrany, Pavol Kanis.

Pavol Kanis (uprostred) počas akcie v Piešťanoch Foto: J. Rais

Pavol Kanis do Piešťan zavítal začiatkom apríla a spolu s generálom Svetozárom Naďovičom na podujatie, ktoré organizoval Seniorský parlament Piešťany, Spoločnosť M.R. Štefánika a Mestská knižnica mesta Piešťany. Účastníci mali možnosť zhliadnuť tiež dokumentárny film Pavla Kanisa, ktorý okrem iného, prostredníctvom počítačovej animácie vysvetlil príčiny leteckej nehody generála Štefánika vo Vajnoroch 4. mája 1919. Podľa slov historika, ktorý chystá aj ďalšie diely dokumentu o generálovi Štefánikovi, nehoda bola spôsobená súbehom niekoľkých nepriaznivých faktorov bez zavinenia tretích osôb.

Pavol Kanis to tvrdí na základe výskumu, ktorý zrealizoval s množstvom ďalších odborníkov. Na projekte pracovalo 50 ľudí. Z oblasti letectva spolupracoval s katedrou leteckej dopravy na Žilinskej univerzite, kde vzniklo zoskupenie odborníkov pod vedením profesora Antonína Kazdu.  Základná otázka výskumného tímu znela – čo bolo Caproni 450 za lietadlo a  ako mohlo dôjsť k jeho stretu so zemou.

Leteli otvorenou Cesnou, aby zistili ako vyzeral štefánikov let pred takmer 100 rokmi

Žilinskí experti skúmali lietadlo s blízkym imatrikulačným číslom ako malo lietadlo, v ktorom zahynul M.R. Štefánik, v múzeu vojenského letectva vo Vigna di Valle. Výskumný tím sa snažil pochopiť ako sa dané lietadlo ovládalo a aký bol let z Talianska do Bratislavy. Zobrali teda Cesnu, z ktorej odstránili dvere a vydali sa po rovnakej trase cez Alpy. Napriek tomu, že boli dobre oblečení v Bratislave už boli na kosť premrznutí. Ešte horšie na tom museli byť piloti i posádka lietadla v roku 1919, keď nemali tak kvalitné oblečenie ako v súčastnosti. 

Pavlovi Kanisovi, ako bývalému ministrovi obrany, sa podarilo dostať sa taktiež do archívov rodiny Caproniovcov. Z dobových časopisov, ktoré mohol preštudovať vyplynulo, že prvý prelet tohto lietadla z Padovy do Viedne sa uskutočnil len dva mesiace pred letom do Bratislavy. Podľa P. Kanisa, už len to, že lietadlo so Štefánikom doletelo na Slovensko, bol na tú dobu skvelý výkon.

Ako príčinu havárie lietadla označuje súbeh niekoľkých nepriaznivých faktorov. Najdôležitejšia bola zrejme nízka rýchlosť lietadla v kombinácii z úzkou, ostrou zátačkou. Letová príručka pilotov   Caproni  450 varovala presne pred takouto situáciou.

Podstatne viac aj v historicko politických súvislostiach sa dozviete z rozhovoru, ktorý zverejnil 1. mája konzervatívny denník Postoj.

-th- Zdroj: www.postoj.sk Foto: Jiří Rais a Tomáš Hudcovič

Continue Reading

História

Piešťanské múzeum mapovalo zaniknuté kúpeľné lokality

Published

on

By

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch sa v roku 2018 úspešne uchádzalo o grant Fondu pre podporu umenia. Piešťanskí múzejníci tak mohli realizovať projekt Mapovanie zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek na území Slovenska. 

Travertíny v Bešeňovej

Cieľom projektu bolo fotograficky zdokumentovať časť zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek pre obohatenie zbierkových fondov múzea.

V rámci vykonaných ciest a prieskumov boli za týmto účelom zdokumentované lokality Gánovce, Vyšné Ružbachy, Hybe, Lúčky, Bešeňová, Stankovany-Rojkov, Liptovské Sliače, Železnô (kúpele, lom), Hybe, Jazierce, Vlčia skala, Konská, Poprad-Kvetnica, Tlmače, Levice, Mýtne Ludany – Vápnik, Kalinčiakovo – Kamenec, Dudince, Zalaba a Santovka. Získané vzorky sa priebežne triedili, odborne ošetrili, zdokumentovali a stali trvalou súčasťou muzeálnych zbierok pričom boli zaradené do zbierkového fondu Balneológia 1 /B1/. Časť z nich bude vystavená v už existujúcich vitrínach v hlavnej budove múzea Kúpeľnej dvorane a ďalšia v expozícii Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku vo Vile dr. Lisku. Ostatné budú priebežne prezentované na výstavách usporadúvaných múzeom a na prezentačných paneloch.

Lokality boli vyberané s ohľadom na vykonané staršie zbery zo 60. – 70. rokov 20. storočia tak, aby sa doplnil zbierkový fond aj o nové oblasti. Prevažnú časť získaných vzoriek tvoria travertíny. Travertíny, teda sladkovodné pramenné vápence, sa v prírodnom prostredí vyskytujú v rozmanitých formách – od sypkých krehkých až po mohutné pevné formy. Predstavujú karbonátové sedimenty studených alebo teplých minerálnych vôd, viazaných na výstupy po tektonických zlomoch. Vznikali postupne od konca terciéru, v interglaciáloch počas kvartéru až po holocén.

Stankovany – Rojkov, prírodný bazén v obci

Projekt zastrešovali odborní pracovníci Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch Ing. Tomáš Mlynský a Mgr. Martin Kostelník, PhD. Tieto aktivity podporené Fondom na podporu umenia prispievajú k dlhodobej činnosti múzea a jeho zamerania.


Liptovské Sliače, travertínová kopa

 

Santovka, úprava pôvodného pitného pavilónu v pozadí s travertínovou kopou

Text: Balneo muzeum Piešťany/red Foto: Balneologické múzeum Piešťany

Continue Reading

Reklama

Populárne články