Connect with us

História

Revolúcia bola nežná, ale zmeny podstatné

Published

on

Dnes – v utorok 17. novembra si pripomíname 26 rokov od začiatku pádu totalitného systému v Československej socialistickej republike (ČSSR). Skutočné zmeny ale nastali až o pár mesiacov neskôr, a hoci boli oveľa menej násilné ako po Víťaznom februári, ktorý k nám priniesol socializmus, aj po nežnej padali „hlavy“ ako aj celý systém. Pohnuté dianie neskôr mnohí tiež využili vo svoj osobný prospech, napríklad pri privatizácii majetku štátu. Časť spoločnosti preto s nostalgiou spomína na éru totality, ale možno už len zabudli na problémy života za ostnatým drôtom a jeho dvojtvárnosť.

Po viac ako štvrťstoročí naše deti a mládež tiež len málo vedia, čo sa vlastne pri nežnej revolúcii dialo, tak si v skratke pripomeňme, ako zaznamenal novembrové udalosti u nás piešťanský kronikár Alexander Murín.

Udalosti vo svete v roku 1989.

Najvýznamnejšími udalosťami boli revolúcie v európskych štátoch tzv. reálneho socializmu (totalitného socializmu), ktoré znamenali koniec komunistickej diktatúry a nástup demokratických síl v týchto štátoch. Kým v Maďarsku, Poľsku prebiehal pád totalitného systému postupne, v ČSSR a v Rumunsku sa uskutočnili revolúcie.

V novembri 1989 sa uskutočnila v Československu tzv. „nežná“ alebo „zamatová“ revolúcia. V decembri 1989 došlo k politickej zmene aj v Rumunsku, kde padol totalitný režim komunistického diktátora Ceausesca. Revolúcia v Rumunsku prebehla krvavým spôsobom (na rozdiel od ČSSR); boli zabité stovky ľudí, keď polícia potláčala vzniknuté nepokoje. Na stranu revolúcie sa pridali vojaci, ktorí 26.12.1989 diktátora aj s manželkou zajali a po krátkom väznení popravili.

V ZSSR pokračovala prestavba (perestrojka), avšak snaha duchovného otca perestrojky M.S. Gorbačova demokratizovať spoločnosť pod vedením Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, zatiaľ neprináša očakávané výsledky. Tiež sa objavujú javy, s ktorými Gorbačov nepočítal; väčšina obyvateľstva bola zvyknutá na totalitný systém, demokratické zmýšľanie zatiaľ prejavuje iba časť obyvateľstva, najmä inteligencia a mládež. V politickej oblasti to viedlo k oslabeniu vedúcej úlohy KSSZ, k prejavom nacionalizmu a snahy niektorých zväzových republík získať samostatnosť a pod. Národnostné nepokoje a trenice v ZSSR v roku 1989 boli v Azerbajdžansku (Náhorný Karabach), Arménsku, Gruzínsku, v Pobaltsku, v Moldavsku i v Strednej Ázii.

UPNHistorickou politickou udalosťou v Československu bola „nežná“ revolúcia, ktorá sa začala 17. novembra 1989. Nastal rozpad totalitného socialistického systému a postupne sa začali presadzovať demokratické sily a tvoriť nový politický systém spoločnosti.

Politicko-spoločenské udalosti v ČSSR a v Piešťanoch od 17.11. do 31.12.1989.

„Nežná“ alebo „zamatová“ revolúcia v ČSSR prebiehala humánnym spôsobom. Podporovala ju prevažná väčšina obyvateľov štátu. Na zvrhnutí totalitného politického systému mali záujem všetky vrstvy obyvateľstva, dokonca aj viacerí „radoví komunisti“, ktorí nesúhlasili s mocensko-byrokratickým absolutistickým rozhodovaním ÚV KSČ na čele s Milošom Jakešom a jeho aparátnikmi. K úspechu revolúcie prispela tiež súčasná hospodárska situácia, stagnácia národného hospodárstva a neúspech našej spoločenskej a ekonomickej prestavby. Demokraciu, slobodu konania, slova a prejavu, ako hlavný výdobytok revolúcie, občania úprimne a spontánne uvítali.

07Vznikli politické hnutia a to v Čechách – Občianske fórum (OF) a na Slovensku – Verejnosť proti násiliu (VPN), ktoré sa postavili do čela revolúcie a určovali politický vývoj aj v nasledujúcom období. V novembri a decembri 1989 sa začali aktivizovať ďalšie politické strany, z ktorých niektoré už existovali pred i počas totalitného systému, iné sa koncom roku 1989 začali tvoriť.

Najväčší vplyv z nich na Slovensku okrem Verejnosti proti násiliu získali Kresťansko-demokratické hnutie, Strana zelených, Demokratická strana, neskôr Slovenská národná strana i ďalšie, kým z KSS časť členov vystúpila.

Čo sa udialo v dňoch od 17. novembra?

Hlavné udalosti prebiehali v Prahe. Revolúcia sa začala veľkou manifestáciou pri príležitosti Dňa študentstva, ktorej sa okrem študentov zúčastnila aj opozícia voči komunistickému režimu, pridali sa k nim aj umelci a ďalší občania. Stranícki a štátni predstavitelia totalitného systému vyslali ozbrojené zložky Ministerstva vnútra ČSSR (tzv. červené barety) a Zbor národnej bezpečnosti (polícia) voči manifestujúcim. Došlo k ich zásahu a niekoľko desiatok ľudí zbili.

V nasledujúcich dňoch už mali udalosti rýchly priebeh. Tvrdý zákrok pobúril občanov štátu. Konali sa veľké protestné zhromaždenia najmä v Prahe pod vedením OF a v Bratislave pod vedením VPN (na Slovensku boli vodcami Ján Budaj a Milan Kňažko).

Ovládli masovokomunikačné prostriedky, masmédiá – televíziu, rozhlas, tlač.ÚV KSČ sa už nespamätal; ba naviac väčšina občanov vystúpila proti vedúcej úlohe KSČ v našej spoločnosti, čo sa aj počas niekoľkých dní stalo aj ústavne; bol zrušený článok 4. Ústavy ČSSR o vedúcej úlohe KSČ. Do čela politického života nastúpili nové osobnosti: v Čechách – Václav Havel, Jiří Dienstbier a ďalší, na Slovensku Alexadner Dubček, Milan Kňažko, Ján Budaj.

Neprišlo ku krviprelievaniu ani počas „nežnej“ revolúcie, ani k pomstám po nej. Celý svet obdivoval kultúrnosť obyvateľov Československa. Ľudia tohto štátu iba chceli už slobodne žiť a v svojej krajine sa slobodne rozhodovať.

21Čo sa udialo v tých novembrových a decembrových dňoch v Piešťanoch ?

Občania a mládež nášho mesta od prvých dní revolúcie vyvíjali aktivitu, sledovali a podporovali akcie v Prahe a v Bratislave. Aj v Piešťanoch bola najrevolučnejšia VPN.

Na 27.11.1989 bol v Československu vyhlásený 2-hodinový generálny štrajk, ktorý sa uskutočnil aj v piešťanských závodoch, podnikoch, organizáciách a školách. Aj napriek prekážkam a obmedzeniam zo strany vedenia viacerých podnikov a závodov sa uskutočnil v ten deň popoludní v Piešťanoch veľký míting na Námestí Dukelských hrdinov (dnes Námestie slobody) na vyjadrenie podpory generálnemu štrajku.

nezna-foto-eva-drobna-prerobene-o-100-percentV Piešťanoch sa na príprave a organizovaní mítingu najviac podieľali Mestské kultúrne stredisko, študenti a mládež v Junior-centre na Malej scéne I. Krasku. Na námestie prišlo spontánne približne 5 – 6 tisíc ľudí s trikolórami na kabátoch, s transparentami a štátnymi vlajkami. Symbolickým sa stal pozdrav – zdvihnutá ruka s dvomi prstami v tvare V. Rečníckym priestorom bol podstavec fontány na námestí. Vystúpenia rečníkov vyjadrovali ich pocity, radosť zo začínajúcej slobody a odhodlanie bojovať až do konečného víťazstva; ich slová boli sprevádzané súhlasným potleskom askandovaním; populárne sa stalo najmä „to je ono“. Míting trval asi 2 hodiny; vyznačoval sa súdržnosťou a spontánnou radosťou.

Mítingy pokračovali na tomto námestí aj v nasledujúcich dňoch. Demokraticky bolo umožnené prehovoriť aj čelným predstaviteľom totalitného systému v Piešťanoch – predsedovi Mestského národného výboru Viliamovi Hermanovi a predsedovi Miestneho výboru Komunistickej strany Slovenska Rudolfovi Hodulovi. Aj keď sa snažili prítomných presvedčiť o tom, čo všetko doterajší totalitný systém vykonal pre výstavbu mesta a pre občanov, nepresvedčili o tom zhromaždených občanov, ktorí skandovaním i piskotom prejavovali svoj nesúhlas.

V meste boli vyvesené rôzne letáky a plagáty i vyhlásenia občanov, žiadajúce okrem iného zmenu vo vláde premiéra Adamca – žiadalo sa, aby v tejto vláde bolo menej členov KSČ – čo sa aj stalo. Nastúpila nová vláda Mariána Čalfu – v tejto vláde bolo už menej komunistov (10 z 21).

20Letáky po meste tiež pranierovali KSČ a kriticky sa stavali aj k ideám socializmu a komunizmu. V podstate sa tomu však nemožno čudovať, pretože v uplynulom období bola potlačovaná sloboda prejavu, tvorivého myslenia a podnikania ľudí. Ku koncu roku 1989 viacerí občania mesta tiež kritizovali a pranierovali predstaviteľov mesta a organizácií, niektorých obviňovali z osobného obohacovania, z necitlivosti pri riešení problémov občanov mesta ažiadali, aby odstúpili zo svojich funkcií a išli manuálne pracovať (skandovanie „k lopate“).

Ku koncu roku 1989 bolo jasné, že naša spoločnosť pôjde cestou demokracie, avšak nebolo ešte zrejmé tempo reforiem politického a ekonomického života. Nebolo však ešte jasné, či sa udrží socializmus alebo nastúpi kapitalizmus.

Ku koncu roku 1989 sa uskutočnila voľba prezidenta Československa a predsedu Federálneho zhromaždenia Československa. 28.12.1989 bol zvolený za predsedu FZ Alexander Dubček (v roku 1968 bol ako komunista predstaviteľ „socializmu s ľudskou tvárou“, čo vtedy malo obrovskú podporu občanov), teraz však vystupoval za VPN.

29.12.1989 zvolilo FZ za nového prezidenta Československa (po Gustávovi Husákovi) Václava Havla. Tento dramatik, viackrát väznený za svoj boj proti totalitnému režimu, bol jednohlasne zvolený za prezidenta; už predtým sa ozývali hlasy „Havel na hrad“.

MsNV (Mestský úrad) v Piešťanoch pracoval do konca roku 1989 ešte v starom zložení. Príprava a realizácia kádrových a personálnych zmien sa začala uskutočňovať až od januára 1990. (Zdroj: Kronika mesta Piešťany 1986 – 1990, www.kniznica.sk).

mp-11-17-13-101031Nežnú revolúciu v Piešťanoch pripomína aj tabuľa na Námestí slobody, ktorú aktivisti osadili na budove banky v roku 2013. Už pri jej osadení ľudia spomínali na „štrnganie kľúčmi“ za otvorenie slobody aj negatívne. Minulý rok zorganizovalo Mestské kultúrne stredisko v Piešťanoch program k 25. výročiu týchto revolučných zmien, no kvôli stavaniu stánkov k Vianočným trhom ho museli presunúť do Hudobného pavilónu, kde nakoniec ľudí rozohnalo počasie. V tomto roku budú Piešťanci sláviť Deň boja za slobodu a demokraciu len v rámci svojich rodín a komunít, žiadne oficiálne oslavy sa u nás nechystajú.

O čo najpresnejšie zmapovanie historických udalostí sa stará slovenský Ústav pamäti národa, založený v roku 2002 a viac o dnešnom sviatku nájdete na jeho stránke http://www.17november1989.sk/.

-red-, Zdroj: Kronika mesta Piešťany 1986 – 1990, foto: archív PNky, FB Ústav pamäti národa, FB Piešťany – History, Eva Drobná

Čítajte tiež:

Nežná revolúcia do Piešťan meškala desať dní

Pri pamätnej tabuli Nežnej revolúcie nespomínali v dobrom

História

Pred deportáciou sa ukrýval v Piešťanoch, teraz rozpráva svoje zážitky

Published

on

By

Svet si dnes pripomína obete holokaustu. Preživší pri tejto príležitosti rozprávajú svoje príbehy a urobil to aj Naftali Fürst, ktorý žije v Izraeli. Pred deportáciou sa spolu s rodinou ukrýval v Piešťanoch.

Naftali Fürst sa narodil v Petržalke, otec pochádzal z Nových Zámkov, mama z Vrbového. Svadbu mali v roku 1929 v Piešťanoch.

„Išiel som pre mamičku a brata tak, ako sme sa vopred dohodli. Susedia mi povedali, že ich zavreli. Veľmi som sa zľakol a utekal naspäť k otcovi, ktorý ma čakal v parku vedľa hotela Thermia. Vyrozprával som mu, čo sa stalo. Bol zúfalý. Prvýkrát v živote som ho počul, že sa obrátil k Bohu. Kričal Šema Jisrael. Všetko sa to odohralo v septembri,“ spomína na najhoršie dni svojho detstva Naftali Fürst.

Jeho príbeh zdokumentovalo občianske združenie EDAH, celý sme ho uverejnili v roku 2017. K spomienkam sa Naftali Fürst vrátil pre pár dňami, keď sa s ním pri príležitosti Dňa obetí holokaustu, ktoré si pripomíname 21. apríla, rozprával Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi. Rozhovor si môžete pozrieť celý:

Text: Martin Palkovič Foto: Archív občianskeho združenia EDAH

Continue Reading

História

Ako zahynul generál Štefánik? Bola to nešťastná náhoda, alebo úmysel?

Published

on

By

Slovensko žije aktuálne spomienkou na 100. výročie tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Teórií i konšpirácií ako k tomu došlo, za desiatky rokov uzrelo svetlo sveta viacero. Jedným z ľudí, ktorí sa pokúsili priniesť objektívne fakty je vyštudovaný historik, v minulosti tiež minister obrany, Pavol Kanis.

Pavol Kanis (uprostred) počas akcie v Piešťanoch Foto: J. Rais

Pavol Kanis do Piešťan zavítal začiatkom apríla a spolu s generálom Svetozárom Naďovičom na podujatie, ktoré organizoval Seniorský parlament Piešťany, Spoločnosť M.R. Štefánika a Mestská knižnica mesta Piešťany. Účastníci mali možnosť zhliadnuť tiež dokumentárny film Pavla Kanisa, ktorý okrem iného, prostredníctvom počítačovej animácie vysvetlil príčiny leteckej nehody generála Štefánika vo Vajnoroch 4. mája 1919. Podľa slov historika, ktorý chystá aj ďalšie diely dokumentu o generálovi Štefánikovi, nehoda bola spôsobená súbehom niekoľkých nepriaznivých faktorov bez zavinenia tretích osôb.

Pavol Kanis to tvrdí na základe výskumu, ktorý zrealizoval s množstvom ďalších odborníkov. Na projekte pracovalo 50 ľudí. Z oblasti letectva spolupracoval s katedrou leteckej dopravy na Žilinskej univerzite, kde vzniklo zoskupenie odborníkov pod vedením profesora Antonína Kazdu.  Základná otázka výskumného tímu znela – čo bolo Caproni 450 za lietadlo a  ako mohlo dôjsť k jeho stretu so zemou.

Leteli otvorenou Cesnou, aby zistili ako vyzeral štefánikov let pred takmer 100 rokmi

Žilinskí experti skúmali lietadlo s blízkym imatrikulačným číslom ako malo lietadlo, v ktorom zahynul M.R. Štefánik, v múzeu vojenského letectva vo Vigna di Valle. Výskumný tím sa snažil pochopiť ako sa dané lietadlo ovládalo a aký bol let z Talianska do Bratislavy. Zobrali teda Cesnu, z ktorej odstránili dvere a vydali sa po rovnakej trase cez Alpy. Napriek tomu, že boli dobre oblečení v Bratislave už boli na kosť premrznutí. Ešte horšie na tom museli byť piloti i posádka lietadla v roku 1919, keď nemali tak kvalitné oblečenie ako v súčastnosti. 

Pavlovi Kanisovi, ako bývalému ministrovi obrany, sa podarilo dostať sa taktiež do archívov rodiny Caproniovcov. Z dobových časopisov, ktoré mohol preštudovať vyplynulo, že prvý prelet tohto lietadla z Padovy do Viedne sa uskutočnil len dva mesiace pred letom do Bratislavy. Podľa P. Kanisa, už len to, že lietadlo so Štefánikom doletelo na Slovensko, bol na tú dobu skvelý výkon.

Ako príčinu havárie lietadla označuje súbeh niekoľkých nepriaznivých faktorov. Najdôležitejšia bola zrejme nízka rýchlosť lietadla v kombinácii z úzkou, ostrou zátačkou. Letová príručka pilotov   Caproni  450 varovala presne pred takouto situáciou.

Podstatne viac aj v historicko politických súvislostiach sa dozviete z rozhovoru, ktorý zverejnil 1. mája konzervatívny denník Postoj.

-th- Zdroj: www.postoj.sk Foto: Jiří Rais a Tomáš Hudcovič

Continue Reading

História

Piešťanské múzeum mapovalo zaniknuté kúpeľné lokality

Published

on

By

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch sa v roku 2018 úspešne uchádzalo o grant Fondu pre podporu umenia. Piešťanskí múzejníci tak mohli realizovať projekt Mapovanie zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek na území Slovenska. 

Travertíny v Bešeňovej

Cieľom projektu bolo fotograficky zdokumentovať časť zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek pre obohatenie zbierkových fondov múzea.

V rámci vykonaných ciest a prieskumov boli za týmto účelom zdokumentované lokality Gánovce, Vyšné Ružbachy, Hybe, Lúčky, Bešeňová, Stankovany-Rojkov, Liptovské Sliače, Železnô (kúpele, lom), Hybe, Jazierce, Vlčia skala, Konská, Poprad-Kvetnica, Tlmače, Levice, Mýtne Ludany – Vápnik, Kalinčiakovo – Kamenec, Dudince, Zalaba a Santovka. Získané vzorky sa priebežne triedili, odborne ošetrili, zdokumentovali a stali trvalou súčasťou muzeálnych zbierok pričom boli zaradené do zbierkového fondu Balneológia 1 /B1/. Časť z nich bude vystavená v už existujúcich vitrínach v hlavnej budove múzea Kúpeľnej dvorane a ďalšia v expozícii Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku vo Vile dr. Lisku. Ostatné budú priebežne prezentované na výstavách usporadúvaných múzeom a na prezentačných paneloch.

Lokality boli vyberané s ohľadom na vykonané staršie zbery zo 60. – 70. rokov 20. storočia tak, aby sa doplnil zbierkový fond aj o nové oblasti. Prevažnú časť získaných vzoriek tvoria travertíny. Travertíny, teda sladkovodné pramenné vápence, sa v prírodnom prostredí vyskytujú v rozmanitých formách – od sypkých krehkých až po mohutné pevné formy. Predstavujú karbonátové sedimenty studených alebo teplých minerálnych vôd, viazaných na výstupy po tektonických zlomoch. Vznikali postupne od konca terciéru, v interglaciáloch počas kvartéru až po holocén.

Stankovany – Rojkov, prírodný bazén v obci

Projekt zastrešovali odborní pracovníci Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch Ing. Tomáš Mlynský a Mgr. Martin Kostelník, PhD. Tieto aktivity podporené Fondom na podporu umenia prispievajú k dlhodobej činnosti múzea a jeho zamerania.


Liptovské Sliače, travertínová kopa

 

Santovka, úprava pôvodného pitného pavilónu v pozadí s travertínovou kopou

Text: Balneo muzeum Piešťany/red Foto: Balneologické múzeum Piešťany

Continue Reading

Reklama

Populárne články