Connect with us

História

Príbehy z mlynov – Vo vreci alebo na vreci!

Published

on

V úvode tohoto seriálu sme avizovali, že jeho súčasťou budú popri osobnostiach aj príbehy, či historky zo života na mlynoch. Jedným z príbehov bol aj príbeh o vodníkovi. Tieto príbehy majú viac či menej reálny základ, ale od doby kedy sa odohrali uplynulo často aj polstoročie, ba i viac, a teda tak, ako to býva, sa na skutočnú udalosť čo – to „nabalilo“. Ak by sa preto niekoho príbehy či historky dotkli, prosím vopred o prepáčenie. Aj preto neuvádzam v týchto príbehoch úplné mená.

Vo vreci alebo na vreci! Rozhodnutia a ich dôsledky.

Trnavská tabuľa i dolné Považie vždy poskytovali dostatok obživy. Pšenice a raži sa urodilo toľko, že mlynári mali skoro po celý rok čo mlieť. Ak však mali po celý rok energiu, čo predpokladalo dostatok vody v rieke či potoku, v náhone na mlyn. V jednom s takýchto mlynov blízko Trnavy sa vyučili a aj spolu tovarišovali traja šuhaji. Fero bol odkiaľsi z Horehronia, Rudo z dediny od Váhu. Libor bol domáci, teda syn mlynára, majiteľa spomínaného mlyna. Do mesta bolo odtiaľ „na kolese“, ako bicyklu vraveli, zo 20 minút. Od chlapčenských teda učňovských rokov sa chalani skamarátili. Aj inde, na iných mlynoch na „skusy“, na „vandrovke“ boli. Lebo kto viac mlynov poznal, ten bol lepší mlynár. Tak to bolo, lebo dva rovnaké mlyny neexistovali. Keď boli mládenci zrelí na ženbu, znova sa ocitli spolu na spomínanom mlyne.

[singlepic id=9514 w=400 h=400 float=left]Na Fera ženba najviac doliehala. Domov na Horehronie sa mu nechcelo. Tu na dolniakoch je kraj bohatší, je viac roboty, a teda i viac peňazí. Na Detvanca postavou zrovna nevyzeral. Bol však šikovný, usmievavý, zhovorčivý. Francka zo susednej dediny od mlyna bola jeho prvou vyvolenou. Ba už i o svadbe boli hovorili. Tuším už bolo aj po zásnubách.

Rudo, ako správny chalan z dediny, držal sa svojho sedliackeho rozumu. Nehnal sa ozlomkrky do ničoho. Iba ak z toho niečo kukalo. Radšej mal seba ako iných, ale pri jeho zručnosti, šikovnosti a chytrosti to tak nebolo badať. Lenivý nebol, ale ak nemusel neurobil nič naviac, hovel si. Všetko ho popritom zaujímalo a driemala v ňom túžba po vzdelaní a postavení. Od chlapca sa hrával na dedkovom lodnom mlyne na Váhu a vedel, čo to obnáša.

Libor bol z nich najvyšší a najsilnejší. Chlap ako sa patrí. Dievkam a ženám sa jeho mužnosť a priamosť páčili a on mal pre ne vždy nejaký fígeľ. Pre mlyn bol ako stvorený. Veď bol z mlynárskej rodiny už tretieho pokolenia. Otec i dedo boli tvrdí na seba. Libora ku tomu tiež viedli. Muži v rodine sa neskoro ženili a teda aj neskoro mali deti. Až keď boli na vlastných nohách! Minca mala však aj druhú stranu. O mladých mlynárkach a tovarišoch je nejedna ľudová pieseň…, a nielen pieseň!

Boli práve roky II. svetovej vojny a Slovenského štátu. Tak ako sa tieto udalosti blížili ku svojmu zavŕšeniu, odzváňalo aj ich mládenčeniu. Ferovi sa núkala šanca priženiť sa do väčšieho mlyna na rieke Nitre. Syna tam mlynár nemal, potreboval zaťa mlynára. A tak Fero mal šancu stať sa pánom majstrom mlynárom. Na Francku ktorá ho úprimne ľúbila zanevrel. Nechal ju. Aj na život si chcela siahnuť! Neurobila to, ale dala mu vraj porobiť. Noc čo noc ho chodilo „mágať“. S krikom od strachu a bolesti vyskakoval z postele, ale svojej vidiny, stať sa pánom majstrom, sa nevzdal. Ledva sa tam dočkal, kedy sa druhá nádejná nevesta pre neho rozhodne, aby mohol odtiaľto, z mlyna a najmä od Františky zutekať. Zutekal, ale kliatba zostala, a krutá ( o tom je iný príbeh: Na rieke Nitre). Medzičasom Rudo raz z nejakého dôvodu musel spať na Ferovej posteli. Vtedy sa „nočné máganie“ ušlo omylom jemu. Po tejto skúsenosti uveril Ferovi, ktorý v tú noc mlel, že je to tak. Aj mu dohováral, aby sa k Francke vrátil! Márne!

Rudo sa už tiež obzeral po inej robote, lebo tu už všetko poznal. Chcel viac. Našiel si novú robotu, skoro naraz, ako spoznal budúcu manželku. Od nich, teda z dediny odkiaľ ona bola, neskôr chodil „na kolese“ mlieť do veľkého obchodného Parného mlyna v Trnave . Mlynárčine sa venoval potom celý život. Popri nej aj študoval. Za desaťročia ho bolo možno stretnúť na rôznych mlynoch, ale tiež na rôznych postoch. Aj v ďalekom zahraničí. Až do vysokého veku mu jeho zdravý sedliacky rozum vystačil. Bol jemu vlastný a bol pre neho. Vedel sa v živote obracať! Ako väčšina chlapcov z mlynárskych rodín vedel, že je to tvrdá robota, ale úsilie je spravodlivo odmenené.

Libor stále bol aj zostal na otcovizni. Mlynu sa darilo, tak kam by chodil?! Na niektorých mlynoch bol vraj taký „móres“, že v každom piatom vreci čo priniesli mleči do mlyna na zomletie, bola fľaška pálenky. Pre mlynára, tovarišov, ale aj pre ostatných mlečov, ktorí museli preto dlhšie čakať, kým prídu na rad s melivom. Kto nemal pálenku, či na pálenku, prišiel do mlyna najviac so štyrmi vrecami. Alebo vraj ženu, či dievku na vydaj poslal. A tak keď nebolo „vo vreci“, bolo (skôr mohlo byť?) „na vreci“. Či to platilo aj o tomto mlyne, nes už ťažko povedať. Veľa vecí sa v živote zveličuje. Niekedy z jedného náhodného prípadu vznikne legenda, ako by to bývalo pravidlo. Veď viete ako to medzi mládencami chodí. Predstava či túžba sa predkladá ako hotová vec. Aj do tohto mlyna chodilo rúče mladé dievča s melivom. Bolo to ešte pred znárodňovaním. Dievča ako vymaľované, už na pohľad silné, dobre stavané, robotné. To by sa hodilo do mlyna! Z mlyna vraj raz odišla „podsypaná“ (ako keď sliepke podložia vajíčka, aby ich vysedela). Libor už prekročil tridsiatku. Otec jeho už robiť v mlyne nevládali, tovarišov po vojne nebolo a bol teda na mlyn sám. Ale dlho už nie. Mladá šikovná mlynárka pribudla. Ešte jej ani dvadsať nebolo. Mlyn ožil po každej stránke, aj švitorením detí. Keď začiatkom 50-tych rokov prišiel z Piešťan „Otakar znárodňovateľ“, vraj iba sliny prehĺtal, keď mlynárku uvidel, ako spomínajú pamätníci. Sám nevedel, či mu šli sliny viac na tú vynikajúcu slivovicu, alebo viac na rúču pani mlynárku? Jeho chudá zhrbená postava bola charakterizovaná veľkým orlím nosom. Všetko ním vyňuchal. Manželia, ale žili vo viere a zostali spolu na mlyne aj po znárodnení ešte desiatky rokov. Troje detí vychovali. Dve odleteli do sveta, jeden sa vrátil k mlynárčine. Mlyn prežil obdobie socializmu a s vervou a novou energiou sa vrhol do víru konkurencie po roku 1990. Mnohým, čo ho poznali, zostal v povedomí že tam majú vynikajúcu slivovicu a peknú pani mlynárku. Len Libor vedel, čo sa naobháňal a možno i našpehoval a natrápil za to, že mlynu navždy zostal taký dobrý chýr. Možno to bolo tak, alebo aj celkom naopak. Lebo Libor bol tichá voda, a tá brehy podmýva.

Autor: Alexander Urminský   Ilustračná fotografia z iného slovenského mlyna – Mlyn Hoste.

Continue Reading

História

Pred deportáciou sa ukrýval v Piešťanoch, teraz rozpráva svoje zážitky

Published

on

By

Svet si dnes pripomína obete holokaustu. Preživší pri tejto príležitosti rozprávajú svoje príbehy a urobil to aj Naftali Fürst, ktorý žije v Izraeli. Pred deportáciou sa spolu s rodinou ukrýval v Piešťanoch.

Naftali Fürst sa narodil v Petržalke, otec pochádzal z Nových Zámkov, mama z Vrbového. Svadbu mali v roku 1929 v Piešťanoch.

„Išiel som pre mamičku a brata tak, ako sme sa vopred dohodli. Susedia mi povedali, že ich zavreli. Veľmi som sa zľakol a utekal naspäť k otcovi, ktorý ma čakal v parku vedľa hotela Thermia. Vyrozprával som mu, čo sa stalo. Bol zúfalý. Prvýkrát v živote som ho počul, že sa obrátil k Bohu. Kričal Šema Jisrael. Všetko sa to odohralo v septembri,“ spomína na najhoršie dni svojho detstva Naftali Fürst.

Jeho príbeh zdokumentovalo občianske združenie EDAH, celý sme ho uverejnili v roku 2017. K spomienkam sa Naftali Fürst vrátil pre pár dňami, keď sa s ním pri príležitosti Dňa obetí holokaustu, ktoré si pripomíname 21. apríla, rozprával Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi. Rozhovor si môžete pozrieť celý:

Text: Martin Palkovič Foto: Archív občianskeho združenia EDAH

Continue Reading

História

Ako zahynul generál Štefánik? Bola to nešťastná náhoda, alebo úmysel?

Published

on

By

Slovensko žije aktuálne spomienkou na 100. výročie tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Teórií i konšpirácií ako k tomu došlo, za desiatky rokov uzrelo svetlo sveta viacero. Jedným z ľudí, ktorí sa pokúsili priniesť objektívne fakty je vyštudovaný historik, v minulosti tiež minister obrany, Pavol Kanis.

Pavol Kanis (uprostred) počas akcie v Piešťanoch Foto: J. Rais

Pavol Kanis do Piešťan zavítal začiatkom apríla a spolu s generálom Svetozárom Naďovičom na podujatie, ktoré organizoval Seniorský parlament Piešťany, Spoločnosť M.R. Štefánika a Mestská knižnica mesta Piešťany. Účastníci mali možnosť zhliadnuť tiež dokumentárny film Pavla Kanisa, ktorý okrem iného, prostredníctvom počítačovej animácie vysvetlil príčiny leteckej nehody generála Štefánika vo Vajnoroch 4. mája 1919. Podľa slov historika, ktorý chystá aj ďalšie diely dokumentu o generálovi Štefánikovi, nehoda bola spôsobená súbehom niekoľkých nepriaznivých faktorov bez zavinenia tretích osôb.

Pavol Kanis to tvrdí na základe výskumu, ktorý zrealizoval s množstvom ďalších odborníkov. Na projekte pracovalo 50 ľudí. Z oblasti letectva spolupracoval s katedrou leteckej dopravy na Žilinskej univerzite, kde vzniklo zoskupenie odborníkov pod vedením profesora Antonína Kazdu.  Základná otázka výskumného tímu znela – čo bolo Caproni 450 za lietadlo a  ako mohlo dôjsť k jeho stretu so zemou.

Leteli otvorenou Cesnou, aby zistili ako vyzeral štefánikov let pred takmer 100 rokmi

Žilinskí experti skúmali lietadlo s blízkym imatrikulačným číslom ako malo lietadlo, v ktorom zahynul M.R. Štefánik, v múzeu vojenského letectva vo Vigna di Valle. Výskumný tím sa snažil pochopiť ako sa dané lietadlo ovládalo a aký bol let z Talianska do Bratislavy. Zobrali teda Cesnu, z ktorej odstránili dvere a vydali sa po rovnakej trase cez Alpy. Napriek tomu, že boli dobre oblečení v Bratislave už boli na kosť premrznutí. Ešte horšie na tom museli byť piloti i posádka lietadla v roku 1919, keď nemali tak kvalitné oblečenie ako v súčastnosti. 

Pavlovi Kanisovi, ako bývalému ministrovi obrany, sa podarilo dostať sa taktiež do archívov rodiny Caproniovcov. Z dobových časopisov, ktoré mohol preštudovať vyplynulo, že prvý prelet tohto lietadla z Padovy do Viedne sa uskutočnil len dva mesiace pred letom do Bratislavy. Podľa P. Kanisa, už len to, že lietadlo so Štefánikom doletelo na Slovensko, bol na tú dobu skvelý výkon.

Ako príčinu havárie lietadla označuje súbeh niekoľkých nepriaznivých faktorov. Najdôležitejšia bola zrejme nízka rýchlosť lietadla v kombinácii z úzkou, ostrou zátačkou. Letová príručka pilotov   Caproni  450 varovala presne pred takouto situáciou.

Podstatne viac aj v historicko politických súvislostiach sa dozviete z rozhovoru, ktorý zverejnil 1. mája konzervatívny denník Postoj.

-th- Zdroj: www.postoj.sk Foto: Jiří Rais a Tomáš Hudcovič

Continue Reading

História

Piešťanské múzeum mapovalo zaniknuté kúpeľné lokality

Published

on

By

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch sa v roku 2018 úspešne uchádzalo o grant Fondu pre podporu umenia. Piešťanskí múzejníci tak mohli realizovať projekt Mapovanie zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek na území Slovenska. 

Travertíny v Bešeňovej

Cieľom projektu bolo fotograficky zdokumentovať časť zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek pre obohatenie zbierkových fondov múzea.

V rámci vykonaných ciest a prieskumov boli za týmto účelom zdokumentované lokality Gánovce, Vyšné Ružbachy, Hybe, Lúčky, Bešeňová, Stankovany-Rojkov, Liptovské Sliače, Železnô (kúpele, lom), Hybe, Jazierce, Vlčia skala, Konská, Poprad-Kvetnica, Tlmače, Levice, Mýtne Ludany – Vápnik, Kalinčiakovo – Kamenec, Dudince, Zalaba a Santovka. Získané vzorky sa priebežne triedili, odborne ošetrili, zdokumentovali a stali trvalou súčasťou muzeálnych zbierok pričom boli zaradené do zbierkového fondu Balneológia 1 /B1/. Časť z nich bude vystavená v už existujúcich vitrínach v hlavnej budove múzea Kúpeľnej dvorane a ďalšia v expozícii Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku vo Vile dr. Lisku. Ostatné budú priebežne prezentované na výstavách usporadúvaných múzeom a na prezentačných paneloch.

Lokality boli vyberané s ohľadom na vykonané staršie zbery zo 60. – 70. rokov 20. storočia tak, aby sa doplnil zbierkový fond aj o nové oblasti. Prevažnú časť získaných vzoriek tvoria travertíny. Travertíny, teda sladkovodné pramenné vápence, sa v prírodnom prostredí vyskytujú v rozmanitých formách – od sypkých krehkých až po mohutné pevné formy. Predstavujú karbonátové sedimenty studených alebo teplých minerálnych vôd, viazaných na výstupy po tektonických zlomoch. Vznikali postupne od konca terciéru, v interglaciáloch počas kvartéru až po holocén.

Stankovany – Rojkov, prírodný bazén v obci

Projekt zastrešovali odborní pracovníci Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch Ing. Tomáš Mlynský a Mgr. Martin Kostelník, PhD. Tieto aktivity podporené Fondom na podporu umenia prispievajú k dlhodobej činnosti múzea a jeho zamerania.


Liptovské Sliače, travertínová kopa

 

Santovka, úprava pôvodného pitného pavilónu v pozadí s travertínovou kopou

Text: Balneo muzeum Piešťany/red Foto: Balneologické múzeum Piešťany

Continue Reading

Reklama

Populárne články