Connect with us

História

Po vojne opravili Krajinský most za týždeň

Published

on

Išlo samozrejme o provizórnu rekonštrukciu. Napriek tomu je informácia z kroniky, že na moste pracovalo 400 mužov cez deň a 200 v noci, z dnešného pohľadu šokujúca.

[singlepic id=55091 w= h= float=center]

Most T. G. Masaryka

História Krajinského mosta je pestrá. Za jeho výstavbou stál Ľudovít Winter, podobne ako za budovaním väčšiny dôležitých stavieb v našom meste. Podnikateľ sa sa koncom 20. rokov minulého storočia obrátil so žiadosťou o výstavbu nového mosta cez Váh na Krajinský úrad. Napriek svetovej hospodárskej kríze sa s jeho budovaním začalo už v januári 1930 a presne o dva roky prešli po ňom prvé autá. Stavbu pomenovali po vtedajšom prezidentovi.

Zničili ho Nemci

Niekoľko dní pred ústupom pripravilo nemecké vojsko oba piešťanské mosty cez Váh na zničenie. Správa o takýchto prípravách vyšla v novinách 1. apríla 1945. Zástupcovia obce žiadali veliteľstvo o záchranu, ich žiadosť však bola rezolútne zamietnutá. V ten istý deň o 17.00 h slabá nálož nedokázala zničiť Kolonádový most, ale na ďalšie ráno sa to už podarilo. „V noci zo dňa 3. na 4. apríla 1945 opustí nemecké vojsko Piešťany. Pred odchodom zničí Krajinský most. Ohromná detonácia z výbuchu mostu dáva obyvateľstvu na vedomie, že nemecké vojsko odchádza,“ uvádza kronikár.

Oprava pod dozorom Červenej armády

S opravou sa začalo 6. apríla ráno. Viedli ju odborné vojenské oddiely s „povinnou spoluúčasťou miestneho obyvateľstva a to vo dne 400, v noci 200 mužov.“ Rekonštrukcia, zahŕňajúca zriadenie provizórnej drevenej konštrukcie na zničených častiach, bola dokončená už 11. apríla. Po moste mohli prechádzať ťažké motorové vozidlá aj celé vojenské jednotky. Definitívne most opravili v roku 1947.

Plán postaviť náhradu je starý 25 rokov

Kronika prvýkrát spomína potrebu realizácie ďalšieho premostenia vo februári 1989: „ Z 2-och variant polohy nového mosta sa nedoporučuje varianta, aby nový most šiel v blízkosti Krajinského mosta, pretože by to narazilo na komplikácie z dôvodu strmých svahov Radiového vrchu (Červená veža). Druhá varianta tento problém odstraňuje; most by sa vybudoval na južnom okraji mesta prechodom v lokalite Rekreačná ulica, Lodenica a končil by na ľavej strane Váhu v rekreačnej oblasti Sĺňava II. v rovinatom voľnom teréne a v súlade so štatútom kúpeľného miesta,“ píše sa v kronike.

Posledná rekonštrukciu Krajinského mosta realizovali v roku 1991. Trvala päť týždňov, počas ktorých ľudom slúžilo náhradné provizórne premostenie.

„Krajinský most vyhovel kontrolným skúškam. Jeho nevýhodou však naďalej ostala úzka vozovka (cez most nemôžu súčasne prejsť oproti sebe idúce 2 autobusy alebo nákladné autá), pretože v rekonštrukcii sa nepočítalo s tak potrebným rozšírením vozovky aspoň o 30 cm,“ uvádza kronika.

Spomínané rozšírenie vozovky bude realizované po 23 rokoch. Stavebné práce a dvojmesačná uzávierka začínajú 1. júla.

Zdroj: Kronika mesta Piešťany Foto: Jozef Rohoň, Piešťany – History

REKLAMA

heaven rest

Continue Reading

História

Pred deportáciou sa ukrýval v Piešťanoch, teraz rozpráva svoje zážitky

Published

on

By

Svet si dnes pripomína obete holokaustu. Preživší pri tejto príležitosti rozprávajú svoje príbehy a urobil to aj Naftali Fürst, ktorý žije v Izraeli. Pred deportáciou sa spolu s rodinou ukrýval v Piešťanoch.

Naftali Fürst sa narodil v Petržalke, otec pochádzal z Nových Zámkov, mama z Vrbového. Svadbu mali v roku 1929 v Piešťanoch.

„Išiel som pre mamičku a brata tak, ako sme sa vopred dohodli. Susedia mi povedali, že ich zavreli. Veľmi som sa zľakol a utekal naspäť k otcovi, ktorý ma čakal v parku vedľa hotela Thermia. Vyrozprával som mu, čo sa stalo. Bol zúfalý. Prvýkrát v živote som ho počul, že sa obrátil k Bohu. Kričal Šema Jisrael. Všetko sa to odohralo v septembri,“ spomína na najhoršie dni svojho detstva Naftali Fürst.

Jeho príbeh zdokumentovalo občianske združenie EDAH, celý sme ho uverejnili v roku 2017. K spomienkam sa Naftali Fürst vrátil pre pár dňami, keď sa s ním pri príležitosti Dňa obetí holokaustu, ktoré si pripomíname 21. apríla, rozprával Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi. Rozhovor si môžete pozrieť celý:

Text: Martin Palkovič Foto: Archív občianskeho združenia EDAH

Continue Reading

História

Ako zahynul generál Štefánik? Bola to nešťastná náhoda, alebo úmysel?

Published

on

By

Slovensko žije aktuálne spomienkou na 100. výročie tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Teórií i konšpirácií ako k tomu došlo, za desiatky rokov uzrelo svetlo sveta viacero. Jedným z ľudí, ktorí sa pokúsili priniesť objektívne fakty je vyštudovaný historik, v minulosti tiež minister obrany, Pavol Kanis.

Pavol Kanis (uprostred) počas akcie v Piešťanoch Foto: J. Rais

Pavol Kanis do Piešťan zavítal začiatkom apríla a spolu s generálom Svetozárom Naďovičom na podujatie, ktoré organizoval Seniorský parlament Piešťany, Spoločnosť M.R. Štefánika a Mestská knižnica mesta Piešťany. Účastníci mali možnosť zhliadnuť tiež dokumentárny film Pavla Kanisa, ktorý okrem iného, prostredníctvom počítačovej animácie vysvetlil príčiny leteckej nehody generála Štefánika vo Vajnoroch 4. mája 1919. Podľa slov historika, ktorý chystá aj ďalšie diely dokumentu o generálovi Štefánikovi, nehoda bola spôsobená súbehom niekoľkých nepriaznivých faktorov bez zavinenia tretích osôb.

Pavol Kanis to tvrdí na základe výskumu, ktorý zrealizoval s množstvom ďalších odborníkov. Na projekte pracovalo 50 ľudí. Z oblasti letectva spolupracoval s katedrou leteckej dopravy na Žilinskej univerzite, kde vzniklo zoskupenie odborníkov pod vedením profesora Antonína Kazdu.  Základná otázka výskumného tímu znela – čo bolo Caproni 450 za lietadlo a  ako mohlo dôjsť k jeho stretu so zemou.

Leteli otvorenou Cesnou, aby zistili ako vyzeral štefánikov let pred takmer 100 rokmi

Žilinskí experti skúmali lietadlo s blízkym imatrikulačným číslom ako malo lietadlo, v ktorom zahynul M.R. Štefánik, v múzeu vojenského letectva vo Vigna di Valle. Výskumný tím sa snažil pochopiť ako sa dané lietadlo ovládalo a aký bol let z Talianska do Bratislavy. Zobrali teda Cesnu, z ktorej odstránili dvere a vydali sa po rovnakej trase cez Alpy. Napriek tomu, že boli dobre oblečení v Bratislave už boli na kosť premrznutí. Ešte horšie na tom museli byť piloti i posádka lietadla v roku 1919, keď nemali tak kvalitné oblečenie ako v súčastnosti. 

Pavlovi Kanisovi, ako bývalému ministrovi obrany, sa podarilo dostať sa taktiež do archívov rodiny Caproniovcov. Z dobových časopisov, ktoré mohol preštudovať vyplynulo, že prvý prelet tohto lietadla z Padovy do Viedne sa uskutočnil len dva mesiace pred letom do Bratislavy. Podľa P. Kanisa, už len to, že lietadlo so Štefánikom doletelo na Slovensko, bol na tú dobu skvelý výkon.

Ako príčinu havárie lietadla označuje súbeh niekoľkých nepriaznivých faktorov. Najdôležitejšia bola zrejme nízka rýchlosť lietadla v kombinácii z úzkou, ostrou zátačkou. Letová príručka pilotov   Caproni  450 varovala presne pred takouto situáciou.

Podstatne viac aj v historicko politických súvislostiach sa dozviete z rozhovoru, ktorý zverejnil 1. mája konzervatívny denník Postoj.

-th- Zdroj: www.postoj.sk Foto: Jiří Rais a Tomáš Hudcovič

Continue Reading

História

Piešťanské múzeum mapovalo zaniknuté kúpeľné lokality

Published

on

By

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch sa v roku 2018 úspešne uchádzalo o grant Fondu pre podporu umenia. Piešťanskí múzejníci tak mohli realizovať projekt Mapovanie zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek na území Slovenska. 

Travertíny v Bešeňovej

Cieľom projektu bolo fotograficky zdokumentovať časť zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek pre obohatenie zbierkových fondov múzea.

V rámci vykonaných ciest a prieskumov boli za týmto účelom zdokumentované lokality Gánovce, Vyšné Ružbachy, Hybe, Lúčky, Bešeňová, Stankovany-Rojkov, Liptovské Sliače, Železnô (kúpele, lom), Hybe, Jazierce, Vlčia skala, Konská, Poprad-Kvetnica, Tlmače, Levice, Mýtne Ludany – Vápnik, Kalinčiakovo – Kamenec, Dudince, Zalaba a Santovka. Získané vzorky sa priebežne triedili, odborne ošetrili, zdokumentovali a stali trvalou súčasťou muzeálnych zbierok pričom boli zaradené do zbierkového fondu Balneológia 1 /B1/. Časť z nich bude vystavená v už existujúcich vitrínach v hlavnej budove múzea Kúpeľnej dvorane a ďalšia v expozícii Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku vo Vile dr. Lisku. Ostatné budú priebežne prezentované na výstavách usporadúvaných múzeom a na prezentačných paneloch.

Lokality boli vyberané s ohľadom na vykonané staršie zbery zo 60. – 70. rokov 20. storočia tak, aby sa doplnil zbierkový fond aj o nové oblasti. Prevažnú časť získaných vzoriek tvoria travertíny. Travertíny, teda sladkovodné pramenné vápence, sa v prírodnom prostredí vyskytujú v rozmanitých formách – od sypkých krehkých až po mohutné pevné formy. Predstavujú karbonátové sedimenty studených alebo teplých minerálnych vôd, viazaných na výstupy po tektonických zlomoch. Vznikali postupne od konca terciéru, v interglaciáloch počas kvartéru až po holocén.

Stankovany – Rojkov, prírodný bazén v obci

Projekt zastrešovali odborní pracovníci Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch Ing. Tomáš Mlynský a Mgr. Martin Kostelník, PhD. Tieto aktivity podporené Fondom na podporu umenia prispievajú k dlhodobej činnosti múzea a jeho zamerania.


Liptovské Sliače, travertínová kopa

 

Santovka, úprava pôvodného pitného pavilónu v pozadí s travertínovou kopou

Text: Balneo muzeum Piešťany/red Foto: Balneologické múzeum Piešťany

Continue Reading

Reklama

Populárne články