Connect with us

História

Piešťany sú mestom cyklistov. Vieme ako to začalo? (2)

Published

on

Podľa dostupných údajov v literatúre bola situácia v používaní dopravných prostriedkov v Piešťanoch na prelome 19. a 20. storočia približne takáto.

[singlepic id=24281 w=320 h=240 float=left]Do Piešťan sa chodilo prevažne vlakom a toto spojenie pre príchod a odchod pacientov a ostatných návštevníkov bolo najrýchlejšie a najpohodlnejšie. Na stanici ich čakali koče, drožky a potom aj rad omnibusov, ktoré začali prevládať. Stalo sa že aj infanteristický vozík zašiel s hosťom na stanicu alebo ho tam čakal.

Rikše vozili predovšetkým pacientov z procedúr, prípadne aj na procedúry. Z bližších obcí alebo miest sa lepší gazdovia, obchodníci a podnikatelia dali doviesť kočom alebo prišli na svojom. Domáci okrem povozov používaných na dodávku poľnohospodárskych produktov chodili pešo. Občas sa objavil aj bicykel ktorý vidno aj na niektorých pohľadniciach, najstaršia je tuším z roku 1902 či 1903.

[singlepic id=24282 w=320 h=240 float=left]Počet obyvateľov v roku 1890 bol 4500 a v roku 1910 už 7370 čo je významný nárast, ktorý je ešte zreteľnejší z pohľadu pacientov, ktorých bolo v roku 1890 približne 3300 a o 20 rokov neskôr približne 12 300. Z čoho plynuli tieto trendy, čo bolo ich podnetom a hnacím motorom?

Tak ako asi všade a oddávna, kde pribúda možnosť obživy, pribúdajú aj obyvatelia. A roboty bolo vtedy v Piešťanoch neúrekom! Pacientov a ostatných návštevníkov bolo treba ubytovať, obslúžiť, nakŕmiť a samozrejme v kúpeľoch podať predpísané procedúry.

Viem že som neobjavil Ameriku, že je to všetko úplne samozrejmé a vyplýva to aj z obyčajnej „sedliackej“ logiky. Ale v prípade Piešťan som ešte na niečo neupozornil, niečo pravdepodobne veľmi rozhodujúce. Množstvo práce na stavbách, ktoré rástli v rokoch 1890 až 1930 ako huby po daždi. Za prvých 10 rokov sa postavila Loegervila, tehelňa, Kursalon, prestavba divadla, Pro Labore, synagóga, Kúpeľná kaplnka a Kúpele Františka Jozefa.

[singlepic id=24283 w=320 h=240 float=left]Vzhľadom na vtedajšiu technológiu stavania, keď nebolo mechanizmov, elektrickej energie, žeriavov či nákladných automobilov, na stavbách, hlavne na tých zvýraznených, pracovalo ľudí ako maku. V ďalšom období boli postavené budovy Zelený strom, evanjelický kostol, elektráreň, Rónai teda Royal a v roku 1912 najhonosnejšia stavba Thermia Palace s kúpeľmi IRMA.

Popri uvedených stavbách prízemné budovy na terajšej „Winterke“ nahradili poschodové vily lekárov, podnikateľov a obchodníkov, v rokoch 1903-4 boli dve veľké povodne po sebe, strhli drevený most a poškodili veľa domov.

To všetko bolo treba sanovať. Ako sa ľudovo hovorí práce bolo ako na kostole! Aj viaceré štrajky stavebných robotníkov svedčia o tom, aký tu bol stavebný boom. Na stavby bolo treba dochádzať zavčasu ráno, domov zo stavieb sa chodilo pred zotmením. Najrýchlejšia doprava z Veľkých Piešťan, Banky či Moravian bola predsa na „kolese“, ako sa tiež bicyklom hovorilo.

[singlepic id=24284 w=320 h=240 float=left]Bolo by možno pokračovať ďalšou výstavbou víl popri ceste cez park ku kolonádovému mostu, hotelmi, oboch mostov, Evou či budovou pošty, ale to už bola cyklistika v Piešťanoch naštartovaná. V tomto období, konkrétne v roku 1905 sa v Piešťanoch objavil prvý automobil (vlastnil ho mäsiar, neskorší starosta G. Štefanka) a až v roku 1910 prvý motocykel (PUCH vlastnil optik Ferdinand Lach).

V roku 1911 Winterovci zakúpili prvý automobil (Dion Bouten) ktorý požičiavali zámožnejším pacientom aj so šoférom. Pacientov sa v roku 1920 odliečilo vyše 24 000 a obyvateľstvo stúplo zo 7 na skoro 10 tisíc.

Teraz zámerne odbočím od témy, ale nie nadlho. Poukážem na súvislosť medzi dostatkom práce a financií a rozvojom dopravy. Stačí zájsť do obcí okolo automobilky KIA pri Žiline, porozhliadať sa a pochopíte, že „tam sú peniaze“ a nie iba za pozemky, ale aj zo zamestnania. A tých nablýskaných nových áut? (možno tam mali svojho Wintera?) Tým Žilinčanom je hej, povie si nejeden. Ako protiklad uvediem, že v našom okrese začali ŠPZ s písmenom C za číslom až po HC, NM, TO, a ďalších okresoch, čo je negatívne potvrdenie – niet práce, peňazí, menej sa kupujú autá (chýba nám Winter?).

[singlepic id=24286 w=320 h=240 float=left]A podobne hej, bolo asi aj mnohým Piešťancom, ktorí mali začiatkom 20. storočia prácu a príjmy. Prácu na stavbách, v kúpeľoch, ktorí mali odbyt na zeleninu, vajíčka, hydinu, možno na všetko čo dorobili (kým Winter nepostavil mlyn, výkrmne prasiat a hovädzieho dobytka, nezriadil veľkú záhradu a neprenajal si celé lány polí na pestovanie obilia).

Zostanem teda pri kúpeliaroch a stavbároch. Nikde v širšom okolí nebolo toľko práce a teda aj pláce. Zdroje pracovných síl Teplíc, Veľkých Piešťan a Banky nestačili. Začali sem za prácou chodiť robotníci z ďalších dedín. Ale ako? No predsa na bicykli! Do práce bolo treba chodiť načas, presne a pokiaľ možno neunaviť sa hneď ráno cestou.

Tieto okolnosti podľa mňa mali rozhodujúci podiel na rozvoji používania bicyklov v Piešťanoch. Veď prečo si nekúpiť bicykel, keď na to mám? A obchodník Jozef Brezula veľmi pohotovo reagoval na stúpajúcu spotrebu. Jeho obchod bol známy asi všetkým výrobcom bicyklov a všetkého príslušenstva k nim. Zásielky mu posielali po železnici. Ako mi povedali niektorí pamätníci z mesta, v 20. rokoch minulého storočia požičiaval obchodník Brezula bicykle kúpeľným pacientom.

Ba ak sa chcel niekto z domácich naučiť bicyklovať predtým než si ho kúpil, rád mu bicykel tiež požičal. Jeho obchod stál v krátkej uličke (teraz ul. Eugena Suchoňa) medzi Baťom a Kopánym.

PS: Rád príjmem pripomienky k tejto téme v snahe o čo najpravdepodobnejšie vysvetlenie prečo sme sa stali mestom cyklistov.

[nggallery id=1347]

Autor: Alexander Urminský Foto: archív autora

Continue Reading

História

Pred deportáciou sa ukrýval v Piešťanoch, teraz rozpráva svoje zážitky

Published

on

By

Svet si dnes pripomína obete holokaustu. Preživší pri tejto príležitosti rozprávajú svoje príbehy a urobil to aj Naftali Fürst, ktorý žije v Izraeli. Pred deportáciou sa spolu s rodinou ukrýval v Piešťanoch.

Naftali Fürst sa narodil v Petržalke, otec pochádzal z Nových Zámkov, mama z Vrbového. Svadbu mali v roku 1929 v Piešťanoch.

„Išiel som pre mamičku a brata tak, ako sme sa vopred dohodli. Susedia mi povedali, že ich zavreli. Veľmi som sa zľakol a utekal naspäť k otcovi, ktorý ma čakal v parku vedľa hotela Thermia. Vyrozprával som mu, čo sa stalo. Bol zúfalý. Prvýkrát v živote som ho počul, že sa obrátil k Bohu. Kričal Šema Jisrael. Všetko sa to odohralo v septembri,“ spomína na najhoršie dni svojho detstva Naftali Fürst.

Jeho príbeh zdokumentovalo občianske združenie EDAH, celý sme ho uverejnili v roku 2017. K spomienkam sa Naftali Fürst vrátil pre pár dňami, keď sa s ním pri príležitosti Dňa obetí holokaustu, ktoré si pripomíname 21. apríla, rozprával Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi. Rozhovor si môžete pozrieť celý:

Text: Martin Palkovič Foto: Archív občianskeho združenia EDAH

Continue Reading

História

Ako zahynul generál Štefánik? Bola to nešťastná náhoda, alebo úmysel?

Published

on

By

Slovensko žije aktuálne spomienkou na 100. výročie tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Teórií i konšpirácií ako k tomu došlo, za desiatky rokov uzrelo svetlo sveta viacero. Jedným z ľudí, ktorí sa pokúsili priniesť objektívne fakty je vyštudovaný historik, v minulosti tiež minister obrany, Pavol Kanis.

Pavol Kanis (uprostred) počas akcie v Piešťanoch Foto: J. Rais

Pavol Kanis do Piešťan zavítal začiatkom apríla a spolu s generálom Svetozárom Naďovičom na podujatie, ktoré organizoval Seniorský parlament Piešťany, Spoločnosť M.R. Štefánika a Mestská knižnica mesta Piešťany. Účastníci mali možnosť zhliadnuť tiež dokumentárny film Pavla Kanisa, ktorý okrem iného, prostredníctvom počítačovej animácie vysvetlil príčiny leteckej nehody generála Štefánika vo Vajnoroch 4. mája 1919. Podľa slov historika, ktorý chystá aj ďalšie diely dokumentu o generálovi Štefánikovi, nehoda bola spôsobená súbehom niekoľkých nepriaznivých faktorov bez zavinenia tretích osôb.

Pavol Kanis to tvrdí na základe výskumu, ktorý zrealizoval s množstvom ďalších odborníkov. Na projekte pracovalo 50 ľudí. Z oblasti letectva spolupracoval s katedrou leteckej dopravy na Žilinskej univerzite, kde vzniklo zoskupenie odborníkov pod vedením profesora Antonína Kazdu.  Základná otázka výskumného tímu znela – čo bolo Caproni 450 za lietadlo a  ako mohlo dôjsť k jeho stretu so zemou.

Leteli otvorenou Cesnou, aby zistili ako vyzeral štefánikov let pred takmer 100 rokmi

Žilinskí experti skúmali lietadlo s blízkym imatrikulačným číslom ako malo lietadlo, v ktorom zahynul M.R. Štefánik, v múzeu vojenského letectva vo Vigna di Valle. Výskumný tím sa snažil pochopiť ako sa dané lietadlo ovládalo a aký bol let z Talianska do Bratislavy. Zobrali teda Cesnu, z ktorej odstránili dvere a vydali sa po rovnakej trase cez Alpy. Napriek tomu, že boli dobre oblečení v Bratislave už boli na kosť premrznutí. Ešte horšie na tom museli byť piloti i posádka lietadla v roku 1919, keď nemali tak kvalitné oblečenie ako v súčastnosti. 

Pavlovi Kanisovi, ako bývalému ministrovi obrany, sa podarilo dostať sa taktiež do archívov rodiny Caproniovcov. Z dobových časopisov, ktoré mohol preštudovať vyplynulo, že prvý prelet tohto lietadla z Padovy do Viedne sa uskutočnil len dva mesiace pred letom do Bratislavy. Podľa P. Kanisa, už len to, že lietadlo so Štefánikom doletelo na Slovensko, bol na tú dobu skvelý výkon.

Ako príčinu havárie lietadla označuje súbeh niekoľkých nepriaznivých faktorov. Najdôležitejšia bola zrejme nízka rýchlosť lietadla v kombinácii z úzkou, ostrou zátačkou. Letová príručka pilotov   Caproni  450 varovala presne pred takouto situáciou.

Podstatne viac aj v historicko politických súvislostiach sa dozviete z rozhovoru, ktorý zverejnil 1. mája konzervatívny denník Postoj.

-th- Zdroj: www.postoj.sk Foto: Jiří Rais a Tomáš Hudcovič

Continue Reading

História

Piešťanské múzeum mapovalo zaniknuté kúpeľné lokality

Published

on

By

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch sa v roku 2018 úspešne uchádzalo o grant Fondu pre podporu umenia. Piešťanskí múzejníci tak mohli realizovať projekt Mapovanie zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek na území Slovenska. 

Travertíny v Bešeňovej

Cieľom projektu bolo fotograficky zdokumentovať časť zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek pre obohatenie zbierkových fondov múzea.

V rámci vykonaných ciest a prieskumov boli za týmto účelom zdokumentované lokality Gánovce, Vyšné Ružbachy, Hybe, Lúčky, Bešeňová, Stankovany-Rojkov, Liptovské Sliače, Železnô (kúpele, lom), Hybe, Jazierce, Vlčia skala, Konská, Poprad-Kvetnica, Tlmače, Levice, Mýtne Ludany – Vápnik, Kalinčiakovo – Kamenec, Dudince, Zalaba a Santovka. Získané vzorky sa priebežne triedili, odborne ošetrili, zdokumentovali a stali trvalou súčasťou muzeálnych zbierok pričom boli zaradené do zbierkového fondu Balneológia 1 /B1/. Časť z nich bude vystavená v už existujúcich vitrínach v hlavnej budove múzea Kúpeľnej dvorane a ďalšia v expozícii Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku vo Vile dr. Lisku. Ostatné budú priebežne prezentované na výstavách usporadúvaných múzeom a na prezentačných paneloch.

Lokality boli vyberané s ohľadom na vykonané staršie zbery zo 60. – 70. rokov 20. storočia tak, aby sa doplnil zbierkový fond aj o nové oblasti. Prevažnú časť získaných vzoriek tvoria travertíny. Travertíny, teda sladkovodné pramenné vápence, sa v prírodnom prostredí vyskytujú v rozmanitých formách – od sypkých krehkých až po mohutné pevné formy. Predstavujú karbonátové sedimenty studených alebo teplých minerálnych vôd, viazaných na výstupy po tektonických zlomoch. Vznikali postupne od konca terciéru, v interglaciáloch počas kvartéru až po holocén.

Stankovany – Rojkov, prírodný bazén v obci

Projekt zastrešovali odborní pracovníci Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch Ing. Tomáš Mlynský a Mgr. Martin Kostelník, PhD. Tieto aktivity podporené Fondom na podporu umenia prispievajú k dlhodobej činnosti múzea a jeho zamerania.


Liptovské Sliače, travertínová kopa

 

Santovka, úprava pôvodného pitného pavilónu v pozadí s travertínovou kopou

Text: Balneo muzeum Piešťany/red Foto: Balneologické múzeum Piešťany

Continue Reading

Reklama

Populárne články