História

Piešťany sú mestom cyklistov. Vieme ako to začalo? (2)

By 14. januára 2012No Comments

Podľa dostupných údajov v literatúre bola situácia v používaní dopravných prostriedkov v Piešťanoch na prelome 19. a 20. storočia približne takáto.

[singlepic id=24281 w=320 h=240 float=left]Do Piešťan sa chodilo prevažne vlakom a toto spojenie pre príchod a odchod pacientov a ostatných návštevníkov bolo najrýchlejšie a najpohodlnejšie. Na stanici ich čakali koče, drožky a potom aj rad omnibusov, ktoré začali prevládať. Stalo sa že aj infanteristický vozík zašiel s hosťom na stanicu alebo ho tam čakal.

Rikše vozili predovšetkým pacientov z procedúr, prípadne aj na procedúry. Z bližších obcí alebo miest sa lepší gazdovia, obchodníci a podnikatelia dali doviesť kočom alebo prišli na svojom. Domáci okrem povozov používaných na dodávku poľnohospodárskych produktov chodili pešo. Občas sa objavil aj bicykel ktorý vidno aj na niektorých pohľadniciach, najstaršia je tuším z roku 1902 či 1903.

[singlepic id=24282 w=320 h=240 float=left]Počet obyvateľov v roku 1890 bol 4500 a v roku 1910 už 7370 čo je významný nárast, ktorý je ešte zreteľnejší z pohľadu pacientov, ktorých bolo v roku 1890 približne 3300 a o 20 rokov neskôr približne 12 300. Z čoho plynuli tieto trendy, čo bolo ich podnetom a hnacím motorom?

Tak ako asi všade a oddávna, kde pribúda možnosť obživy, pribúdajú aj obyvatelia. A roboty bolo vtedy v Piešťanoch neúrekom! Pacientov a ostatných návštevníkov bolo treba ubytovať, obslúžiť, nakŕmiť a samozrejme v kúpeľoch podať predpísané procedúry.

Viem že som neobjavil Ameriku, že je to všetko úplne samozrejmé a vyplýva to aj z obyčajnej „sedliackej“ logiky. Ale v prípade Piešťan som ešte na niečo neupozornil, niečo pravdepodobne veľmi rozhodujúce. Množstvo práce na stavbách, ktoré rástli v rokoch 1890 až 1930 ako huby po daždi. Za prvých 10 rokov sa postavila Loegervila, tehelňa, Kursalon, prestavba divadla, Pro Labore, synagóga, Kúpeľná kaplnka a Kúpele Františka Jozefa.

[singlepic id=24283 w=320 h=240 float=left]Vzhľadom na vtedajšiu technológiu stavania, keď nebolo mechanizmov, elektrickej energie, žeriavov či nákladných automobilov, na stavbách, hlavne na tých zvýraznených, pracovalo ľudí ako maku. V ďalšom období boli postavené budovy Zelený strom, evanjelický kostol, elektráreň, Rónai teda Royal a v roku 1912 najhonosnejšia stavba Thermia Palace s kúpeľmi IRMA.

Popri uvedených stavbách prízemné budovy na terajšej „Winterke“ nahradili poschodové vily lekárov, podnikateľov a obchodníkov, v rokoch 1903-4 boli dve veľké povodne po sebe, strhli drevený most a poškodili veľa domov.

To všetko bolo treba sanovať. Ako sa ľudovo hovorí práce bolo ako na kostole! Aj viaceré štrajky stavebných robotníkov svedčia o tom, aký tu bol stavebný boom. Na stavby bolo treba dochádzať zavčasu ráno, domov zo stavieb sa chodilo pred zotmením. Najrýchlejšia doprava z Veľkých Piešťan, Banky či Moravian bola predsa na „kolese“, ako sa tiež bicyklom hovorilo.

[singlepic id=24284 w=320 h=240 float=left]Bolo by možno pokračovať ďalšou výstavbou víl popri ceste cez park ku kolonádovému mostu, hotelmi, oboch mostov, Evou či budovou pošty, ale to už bola cyklistika v Piešťanoch naštartovaná. V tomto období, konkrétne v roku 1905 sa v Piešťanoch objavil prvý automobil (vlastnil ho mäsiar, neskorší starosta G. Štefanka) a až v roku 1910 prvý motocykel (PUCH vlastnil optik Ferdinand Lach).

V roku 1911 Winterovci zakúpili prvý automobil (Dion Bouten) ktorý požičiavali zámožnejším pacientom aj so šoférom. Pacientov sa v roku 1920 odliečilo vyše 24 000 a obyvateľstvo stúplo zo 7 na skoro 10 tisíc.

Teraz zámerne odbočím od témy, ale nie nadlho. Poukážem na súvislosť medzi dostatkom práce a financií a rozvojom dopravy. Stačí zájsť do obcí okolo automobilky KIA pri Žiline, porozhliadať sa a pochopíte, že „tam sú peniaze“ a nie iba za pozemky, ale aj zo zamestnania. A tých nablýskaných nových áut? (možno tam mali svojho Wintera?) Tým Žilinčanom je hej, povie si nejeden. Ako protiklad uvediem, že v našom okrese začali ŠPZ s písmenom C za číslom až po HC, NM, TO, a ďalších okresoch, čo je negatívne potvrdenie – niet práce, peňazí, menej sa kupujú autá (chýba nám Winter?).

[singlepic id=24286 w=320 h=240 float=left]A podobne hej, bolo asi aj mnohým Piešťancom, ktorí mali začiatkom 20. storočia prácu a príjmy. Prácu na stavbách, v kúpeľoch, ktorí mali odbyt na zeleninu, vajíčka, hydinu, možno na všetko čo dorobili (kým Winter nepostavil mlyn, výkrmne prasiat a hovädzieho dobytka, nezriadil veľkú záhradu a neprenajal si celé lány polí na pestovanie obilia).

Zostanem teda pri kúpeliaroch a stavbároch. Nikde v širšom okolí nebolo toľko práce a teda aj pláce. Zdroje pracovných síl Teplíc, Veľkých Piešťan a Banky nestačili. Začali sem za prácou chodiť robotníci z ďalších dedín. Ale ako? No predsa na bicykli! Do práce bolo treba chodiť načas, presne a pokiaľ možno neunaviť sa hneď ráno cestou.

Tieto okolnosti podľa mňa mali rozhodujúci podiel na rozvoji používania bicyklov v Piešťanoch. Veď prečo si nekúpiť bicykel, keď na to mám? A obchodník Jozef Brezula veľmi pohotovo reagoval na stúpajúcu spotrebu. Jeho obchod bol známy asi všetkým výrobcom bicyklov a všetkého príslušenstva k nim. Zásielky mu posielali po železnici. Ako mi povedali niektorí pamätníci z mesta, v 20. rokoch minulého storočia požičiaval obchodník Brezula bicykle kúpeľným pacientom.

Ba ak sa chcel niekto z domácich naučiť bicyklovať predtým než si ho kúpil, rád mu bicykel tiež požičal. Jeho obchod stál v krátkej uličke (teraz ul. Eugena Suchoňa) medzi Baťom a Kopánym.

PS: Rád príjmem pripomienky k tejto téme v snahe o čo najpravdepodobnejšie vysvetlenie prečo sme sa stali mestom cyklistov.

[nggallery id=1347]

Autor: Alexander Urminský Foto: archív autora

About

Redakcia:
Martin Palkovič – zodpovedný redaktor
redakcia@pnky.sk

Inzercia:
inzercia@pnky.sk
Cenník inzercie

Vydavateľ:
HPA, s.r.o .
Bodona 768/48
92101 Piešťany
Slovenská republika
IČO: 47 465 972