Connect with us

História

Mlynárska história na pokračovanie – diel 1

Published

on

Autorom seriálu o mlynárskej histórii Piešťan, ktorý Vám v budeme prinášať na pokračovanie, je Alexander Urminský. Jeho život bol dlhé roky spojený s Ružovým mlynom, a tak je to ten pravý človek, ktorého spomienky na autentické udalosti poprepletané informáciami zo zachovaných dobových dokumentov prinesú zaujímavé čítanie o vzniku a rozvoji areálu Ružového mlyna a o osude mlynov a mlynárov v najbližšom okolí Piešťan, od doby postavenia Ružového mlyna v rokoch 1917-18 až do roku 1990-91. Nebude to iba história, ale udalosti sa budú odvíjať od vývojových etáp rozvoja areálu Ružového mlyna v kontexte mlynského odvetvia na Slovensku. Formou prezentácie niektorých osôb a osobností, ich príbehov, fotografíí, dokumentov, ale aj humorných príbehov, priblíži Vám, čitateľom nášho magazínu, podnik, ktorého budova je neprehliadnuteľná, a ktorý za roky 1918 – 1991 dal prácu niekoľkým generáciám Piešťancov, ale aj ľuďom z okolitých, či vzdialenejších dedín a miest…

Mlynárska história

1. Ružový mlyn a malé mlyny

Nájomcovia Piešťanských kúpeľov, rodina Alexandra Wintera, poznamenali v 1. polovici 19. storočia kúpele, mesto i okolie natoľko, že niektoré dopady odhaľujeme až po desaťročiach. Napríklad v mlynárstve. Na sklonku 1. svetovej vojny vybudovali Ružový mlyn v Piešťanoch, ktorý svojou kapacitou nemal rovného v širokom okolí. Meno mal po dcére nebohého Františka Wintera, Ružene.

[singlepic id=898 w=320 h=240 float=left]Pravdou je, že najskôr zobral „chlieb“ viacerým „malým“ mlynom a mlynárom v Piešťanoch a na okolí. V meste boli vtedy dva mlyny, Jeklov mlyn na Ovocnej ulici a Marianna mlyn, na Palárikovej ulici. Vo „Veľkých“ či „Starých“ Piešťanoch mala v Orviskom kúte mlyn rodina Kudláčová. Ďalšie tri či štyri plávajúce, lodné mlyny boli na Váhu, na pravom brehu poniže Bodony. Majiteľmi týchto lodných mlynov boli zhora dolu Vavrovič/Podolský, Arbet a Ševela/Žlnay. Veľa mlynov bolo v okolitých dedinách smerom na Karpaty, ale aj po ľavej strane Váhu. Mlyn v obci Banka sa zachoval aj na pohľadnici a tesne po politických zmenách v roku 1990 sa uvažovalo o jeho oživení pre účely turizmu. [singlepic id=896 w=320 h=240 float=right]V Moravanoch bol Planckov mlyn a mlyny prevádzkovali aj Jozef Kozárek a Štefan Klčo. Na celom toku Striebornice, v katastroch obcí Hubina a Moravany bolo spolu sedem mlynov. Ďalšie mlyny boli v obciach Lúka n/V, Modrovka, Modrová a tiež v Lehotách a Doline.

Ružový mlyn teda najprv chlebík mlynárom vzal, ale mnohým mlynárom i nemlynárom chlebík aj dal. Tým, že sústredil tých ktorí chceli pracovať ako zamestnanci do stále sa rozrastajúceho areálu, kde sa neskôr postavila aj cestovináreň, keksáreň, výroba medovníkov a veľkovýkrm ošípaných, či záhradníctvo. Najmä mlynársky synovia, viacerí vyštudovaní, až do konca 20. storočia pracovali v Považských mlynoch a pekárňach, n.p. a neskôr, od roku 1960 v Mlynoch a cestovinárňach, n.p., Čo už bol celoslovenský podnik s riaditeľstvom v Piešťanoch, v areáli Ružového mlyna. [singlepic id=900 w=320 h=240 float=left]Niektorí, ktorí nechceli zmeniť svoje postavenie pána mlynára za postavenie zamestnanca, ako – tak prežívali. Radikálne to vyriešilo znárodňovanie na konci 40. rokov. Malé mlyny veľmi skoro pozatvárali a časť z nich ponechali ako „štátnu rezervu“ pre prípad mobilizácie a diverzného útoku na veľké mlyny. To už mlynárskym „pantátom“ iné nezostávalo, ako pracovať ako zamestnanci vo veľkých takzvaných obchodných mlynoch a Poľnohospodárskych nákupných skladoch (RSD, NUPOD, PNZP).

A tak sa z mlynárov stali hlavní mlynári, podmlynári (smenoví majstri), riadiaci i radoví úradníci a podobne. Mnohí šikovní remeselníci, lebo v mlyne sa dalo veľa naučiť o stolárčine, strojoch, pohonoch i elektrine, sa stali mlynskými montérmi. Bolo to túlavé zamestnanie, lebo chodili pracovať aj na iné veľké mlyny, ale malo svoj „honor“ vyjadrený aj v mzde. Mlynskými montérmi sa stali aj už spomenutí Jozef Kozárek a Štefan Klčo. Vedúcimi smeny – podmlynárom, či mládkom v Ružovom mlyne boli [singlepic id=897 w=320 h=240 float=right]napríklad Alojz Kudláč z Kudláčovho mlyna, Pavol Paulech z Modrovej, ktorý sa neskôr stal hlavným mlynárom – stárkom v mlyne Senec. Veľa by k tomu napovedala asi 10 kg knižka, volali ju „index“, kam sa zapisovali všetci zamestnanci pracujúci v areáli Ružového mlyna od jeho vzniku až do 90. rokov 20. storočia. Mená boli radené podľa abecedy a v časovom slede. Mohla by byť kronikou v ktorej figurujú možno všetky piešťanské rodiny, ale aj rodiny z blízkeho a vzdialenejšieho okolia.

Veľkosť a komplexnosť výroby v areáli Ružového mlyna spolu s dostatkom kvalifikovaných „kádrov“ (to bez politického folklóru) boli predpokladom vzniku a vývoja [singlepic id=899 w=320 h=240 float=left]veľkých ekonomických celkov, závodov a podnikov, od krajských až po celoslovenské, ba načas aj tu sídlilo aj generálne riaditeľstvo slovenských mlynov.

Zjednodušene povedané, Piešťany sa začiatkom roku 1960 stali „mekkou“ slovenského mlynárstva. Pripomeňme si tú príčinnú súvislosť, že ak by Winterovci nepostavili Ružový mlyn, nikdy by v Piešťanoch nevznikol mlynský podnik, ktorý skoro 50 rokov dával prácu okolo 400 zamestnancom s Piešťan a okolia, a ktorí riadili ďalších vyše 2000 pracovníkov.

Pokračovanie nabudúce.

Autor: Alexander Urminský

Continue Reading

História

Pred deportáciou sa ukrýval v Piešťanoch, teraz rozpráva svoje zážitky

Published

on

By

Svet si dnes pripomína obete holokaustu. Preživší pri tejto príležitosti rozprávajú svoje príbehy a urobil to aj Naftali Fürst, ktorý žije v Izraeli. Pred deportáciou sa spolu s rodinou ukrýval v Piešťanoch.

Naftali Fürst sa narodil v Petržalke, otec pochádzal z Nových Zámkov, mama z Vrbového. Svadbu mali v roku 1929 v Piešťanoch.

„Išiel som pre mamičku a brata tak, ako sme sa vopred dohodli. Susedia mi povedali, že ich zavreli. Veľmi som sa zľakol a utekal naspäť k otcovi, ktorý ma čakal v parku vedľa hotela Thermia. Vyrozprával som mu, čo sa stalo. Bol zúfalý. Prvýkrát v živote som ho počul, že sa obrátil k Bohu. Kričal Šema Jisrael. Všetko sa to odohralo v septembri,“ spomína na najhoršie dni svojho detstva Naftali Fürst.

Jeho príbeh zdokumentovalo občianske združenie EDAH, celý sme ho uverejnili v roku 2017. K spomienkam sa Naftali Fürst vrátil pre pár dňami, keď sa s ním pri príležitosti Dňa obetí holokaustu, ktoré si pripomíname 21. apríla, rozprával Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi. Rozhovor si môžete pozrieť celý:

Text: Martin Palkovič Foto: Archív občianskeho združenia EDAH

Continue Reading

História

Ako zahynul generál Štefánik? Bola to nešťastná náhoda, alebo úmysel?

Published

on

By

Slovensko žije aktuálne spomienkou na 100. výročie tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Teórií i konšpirácií ako k tomu došlo, za desiatky rokov uzrelo svetlo sveta viacero. Jedným z ľudí, ktorí sa pokúsili priniesť objektívne fakty je vyštudovaný historik, v minulosti tiež minister obrany, Pavol Kanis.

Pavol Kanis (uprostred) počas akcie v Piešťanoch Foto: J. Rais

Pavol Kanis do Piešťan zavítal začiatkom apríla a spolu s generálom Svetozárom Naďovičom na podujatie, ktoré organizoval Seniorský parlament Piešťany, Spoločnosť M.R. Štefánika a Mestská knižnica mesta Piešťany. Účastníci mali možnosť zhliadnuť tiež dokumentárny film Pavla Kanisa, ktorý okrem iného, prostredníctvom počítačovej animácie vysvetlil príčiny leteckej nehody generála Štefánika vo Vajnoroch 4. mája 1919. Podľa slov historika, ktorý chystá aj ďalšie diely dokumentu o generálovi Štefánikovi, nehoda bola spôsobená súbehom niekoľkých nepriaznivých faktorov bez zavinenia tretích osôb.

Pavol Kanis to tvrdí na základe výskumu, ktorý zrealizoval s množstvom ďalších odborníkov. Na projekte pracovalo 50 ľudí. Z oblasti letectva spolupracoval s katedrou leteckej dopravy na Žilinskej univerzite, kde vzniklo zoskupenie odborníkov pod vedením profesora Antonína Kazdu.  Základná otázka výskumného tímu znela – čo bolo Caproni 450 za lietadlo a  ako mohlo dôjsť k jeho stretu so zemou.

Leteli otvorenou Cesnou, aby zistili ako vyzeral štefánikov let pred takmer 100 rokmi

Žilinskí experti skúmali lietadlo s blízkym imatrikulačným číslom ako malo lietadlo, v ktorom zahynul M.R. Štefánik, v múzeu vojenského letectva vo Vigna di Valle. Výskumný tím sa snažil pochopiť ako sa dané lietadlo ovládalo a aký bol let z Talianska do Bratislavy. Zobrali teda Cesnu, z ktorej odstránili dvere a vydali sa po rovnakej trase cez Alpy. Napriek tomu, že boli dobre oblečení v Bratislave už boli na kosť premrznutí. Ešte horšie na tom museli byť piloti i posádka lietadla v roku 1919, keď nemali tak kvalitné oblečenie ako v súčastnosti. 

Pavlovi Kanisovi, ako bývalému ministrovi obrany, sa podarilo dostať sa taktiež do archívov rodiny Caproniovcov. Z dobových časopisov, ktoré mohol preštudovať vyplynulo, že prvý prelet tohto lietadla z Padovy do Viedne sa uskutočnil len dva mesiace pred letom do Bratislavy. Podľa P. Kanisa, už len to, že lietadlo so Štefánikom doletelo na Slovensko, bol na tú dobu skvelý výkon.

Ako príčinu havárie lietadla označuje súbeh niekoľkých nepriaznivých faktorov. Najdôležitejšia bola zrejme nízka rýchlosť lietadla v kombinácii z úzkou, ostrou zátačkou. Letová príručka pilotov   Caproni  450 varovala presne pred takouto situáciou.

Podstatne viac aj v historicko politických súvislostiach sa dozviete z rozhovoru, ktorý zverejnil 1. mája konzervatívny denník Postoj.

-th- Zdroj: www.postoj.sk Foto: Jiří Rais a Tomáš Hudcovič

Continue Reading

História

Piešťanské múzeum mapovalo zaniknuté kúpeľné lokality

Published

on

By

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch sa v roku 2018 úspešne uchádzalo o grant Fondu pre podporu umenia. Piešťanskí múzejníci tak mohli realizovať projekt Mapovanie zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek na území Slovenska. 

Travertíny v Bešeňovej

Cieľom projektu bolo fotograficky zdokumentovať časť zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek pre obohatenie zbierkových fondov múzea.

V rámci vykonaných ciest a prieskumov boli za týmto účelom zdokumentované lokality Gánovce, Vyšné Ružbachy, Hybe, Lúčky, Bešeňová, Stankovany-Rojkov, Liptovské Sliače, Železnô (kúpele, lom), Hybe, Jazierce, Vlčia skala, Konská, Poprad-Kvetnica, Tlmače, Levice, Mýtne Ludany – Vápnik, Kalinčiakovo – Kamenec, Dudince, Zalaba a Santovka. Získané vzorky sa priebežne triedili, odborne ošetrili, zdokumentovali a stali trvalou súčasťou muzeálnych zbierok pričom boli zaradené do zbierkového fondu Balneológia 1 /B1/. Časť z nich bude vystavená v už existujúcich vitrínach v hlavnej budove múzea Kúpeľnej dvorane a ďalšia v expozícii Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku vo Vile dr. Lisku. Ostatné budú priebežne prezentované na výstavách usporadúvaných múzeom a na prezentačných paneloch.

Lokality boli vyberané s ohľadom na vykonané staršie zbery zo 60. – 70. rokov 20. storočia tak, aby sa doplnil zbierkový fond aj o nové oblasti. Prevažnú časť získaných vzoriek tvoria travertíny. Travertíny, teda sladkovodné pramenné vápence, sa v prírodnom prostredí vyskytujú v rozmanitých formách – od sypkých krehkých až po mohutné pevné formy. Predstavujú karbonátové sedimenty studených alebo teplých minerálnych vôd, viazaných na výstupy po tektonických zlomoch. Vznikali postupne od konca terciéru, v interglaciáloch počas kvartéru až po holocén.

Stankovany – Rojkov, prírodný bazén v obci

Projekt zastrešovali odborní pracovníci Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch Ing. Tomáš Mlynský a Mgr. Martin Kostelník, PhD. Tieto aktivity podporené Fondom na podporu umenia prispievajú k dlhodobej činnosti múzea a jeho zamerania.


Liptovské Sliače, travertínová kopa

 

Santovka, úprava pôvodného pitného pavilónu v pozadí s travertínovou kopou

Text: Balneo muzeum Piešťany/red Foto: Balneologické múzeum Piešťany

Continue Reading

Reklama

Populárne články