Connect with us

História

Mlynárska história – 2. Mlynári a mlynárski montéri

Published

on

V predchádzajúcej časti nášho seriálu sme hovorili najmä o mlynoch v Piešťanoch, dnes sa pozrieme na ľavý breh Váhu, do Moravian a do obce Banka, odkiaľ chodili pracovať do Piešťan niektoré „svojské“ osobnosti z radov mlynárov. Asi je to len náhoda, že ich priezviská sa začínali písmenom k – Kozárek, Klčo, bratia Kamenický (ba ešte aj ich otec a ich deti). Netrúfam si podaľ ich biografiu, ale len pár čriepkov z ich života, ktoré som zažil alebo počul. Vopred sa ospravedlňujem všetkým, ktorých by sa moje spomienky akokoľvek dotkli.

[singlepic id=1021 w=320 h=240 float=left]Pán Štefan Klčo mal mlyn na Striebornici. Vojnové udalosti I. svetovej vojny ho zaviali na bojiská známej (často ironizovanej) talianskej Piavi. Zrejme tam pobudol dosť dlho, alebo mal nadanie na jazyky, lebo ešte v 60. a 70. tych rokoch 20. storočia, keď mlyny začali dovážať z Talianska novú cestovinárenskú technológiu, „starého penzistu“ volávali a zamestnávali ako tlmočníka. Keď sme sa ho, my mladí, pýtali na jeho jazykové znalosti, zvyčajne odpovedal, veľmi slušne a pokojne: „Viete, ja sa s každým dohovorím. Či je Talian, Nemec, Rus, Srb alebo Chorvát. Len s tými Čechmi sa nedorozumiem. Aj minule ma jeden pristavil, že by potreboval pokoj. A čože ja vám niečo robím? Dajte vy mne pokoj a ja dám vám!“ – dokončil. Takýchto a podobných historiek mal viac. Evidentne mu čeština „nevoňala“. S Talianmi aj a Chorvátmi si od vojny stále dopisoval a oni ho aj navštevovali. Dokonca raz ho pozvali aj z magistrátu jedného talianskeho mestečka z povodia Piavi. Bol u nich zapísaný, mal tam za vojny nejaké zásluhy. A prečo tá averzia voči bratom Čechom? Vraj mal za vojny Čecha veliteľa, ktorý ho veľmi „buzeroval“. Kto vie? Pán Klčo odlieval doma aj mlynské kamene, ktoré dedinčania v širokom okolí používali do šrotovníkov. Podľa neho, on bol jediný, ktorý to robil dobre. [singlepic id=1020 w=320 h=240 float=right]„Čo tam Kozárek, alebo Kučera? Pcha! Len si u nich dajte kamene urobiť, šak sa vám rosypú jako ze syra“, hovorieval s posmešným úškľabkom a mrdol krátkymi fúzikmi. Známy bol aj ako „ľudový básnik“. Každú príhodu okamžite, na mieste zrýmoval. Bohužial, na druhý deň už bola pre neho stará, už sa k nej nevracal, a preto sa ich málo zachovalo v pamäti. Za všetky jednu, pri ktorej som tiež bol. Talian priletel do Popradu, spali sme v Tatrách a ráno sa šlo do cestovinárne v Spišskej Novej Vsi. Ubytovali sme sa v Pribyline v novom hoteli Esperanto. Obed nedojedol a pýtal si Knihu sťažnosti, kde napísal: “V Pribyline na hotelu, sadli sme si spolu k stolu. Dali sme si čevabčiči, smrdelo vám ako z…. !“ Údržbára v hoteli robil pribylinský mlynár a jeho žena, mlynárka patrila k personálu kuchyne. Mňa poznali, lebo som už na ich mlyne bol viackrát. Bola z toho najskôr trápna situácia a potom udobrovanie v pribylinskom mlyne. Talian nič nechápal, nebolo treba ho do veci zasväcovať, ale slivovica a domáca klobása mu chutili znamenite.

Majster montérskej šaty, pán Kozárek, bol od pána Klča mladší asi o 10 rokov. Ešte bol v pracovnom pomere. Pokiaľ mohol, prácu si organizoval tak, aby sa s brigádnikom- penzistom Klčom na inom mlyne nestretol. Kvôli kvalite mlynských kameňov by ich niekto určite vyprovokoval ku konfrontácii, a nemohol predsa v žiadnom prípade čokoľvek priznať. „Konkurenčná krv“ im prúdila v žilách ešte z čias pred rokom 1948 obom. Nemohol priznať ani to, že kamene odlieva už jeho manželka, lebo on je stále v teréne po slovenských mlynoch. Ale hájil ju statočne.

Pokračovanie nabudúce.

Autor: Alexander Urminský

Continue Reading

História

Pred deportáciou sa ukrýval v Piešťanoch, teraz rozpráva svoje zážitky

Published

on

By

Svet si dnes pripomína obete holokaustu. Preživší pri tejto príležitosti rozprávajú svoje príbehy a urobil to aj Naftali Fürst, ktorý žije v Izraeli. Pred deportáciou sa spolu s rodinou ukrýval v Piešťanoch.

Naftali Fürst sa narodil v Petržalke, otec pochádzal z Nových Zámkov, mama z Vrbového. Svadbu mali v roku 1929 v Piešťanoch.

„Išiel som pre mamičku a brata tak, ako sme sa vopred dohodli. Susedia mi povedali, že ich zavreli. Veľmi som sa zľakol a utekal naspäť k otcovi, ktorý ma čakal v parku vedľa hotela Thermia. Vyrozprával som mu, čo sa stalo. Bol zúfalý. Prvýkrát v živote som ho počul, že sa obrátil k Bohu. Kričal Šema Jisrael. Všetko sa to odohralo v septembri,“ spomína na najhoršie dni svojho detstva Naftali Fürst.

Jeho príbeh zdokumentovalo občianske združenie EDAH, celý sme ho uverejnili v roku 2017. K spomienkam sa Naftali Fürst vrátil pre pár dňami, keď sa s ním pri príležitosti Dňa obetí holokaustu, ktoré si pripomíname 21. apríla, rozprával Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi. Rozhovor si môžete pozrieť celý:

Text: Martin Palkovič Foto: Archív občianskeho združenia EDAH

Continue Reading

História

Ako zahynul generál Štefánik? Bola to nešťastná náhoda, alebo úmysel?

Published

on

By

Slovensko žije aktuálne spomienkou na 100. výročie tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Teórií i konšpirácií ako k tomu došlo, za desiatky rokov uzrelo svetlo sveta viacero. Jedným z ľudí, ktorí sa pokúsili priniesť objektívne fakty je vyštudovaný historik, v minulosti tiež minister obrany, Pavol Kanis.

Pavol Kanis (uprostred) počas akcie v Piešťanoch Foto: J. Rais

Pavol Kanis do Piešťan zavítal začiatkom apríla a spolu s generálom Svetozárom Naďovičom na podujatie, ktoré organizoval Seniorský parlament Piešťany, Spoločnosť M.R. Štefánika a Mestská knižnica mesta Piešťany. Účastníci mali možnosť zhliadnuť tiež dokumentárny film Pavla Kanisa, ktorý okrem iného, prostredníctvom počítačovej animácie vysvetlil príčiny leteckej nehody generála Štefánika vo Vajnoroch 4. mája 1919. Podľa slov historika, ktorý chystá aj ďalšie diely dokumentu o generálovi Štefánikovi, nehoda bola spôsobená súbehom niekoľkých nepriaznivých faktorov bez zavinenia tretích osôb.

Pavol Kanis to tvrdí na základe výskumu, ktorý zrealizoval s množstvom ďalších odborníkov. Na projekte pracovalo 50 ľudí. Z oblasti letectva spolupracoval s katedrou leteckej dopravy na Žilinskej univerzite, kde vzniklo zoskupenie odborníkov pod vedením profesora Antonína Kazdu.  Základná otázka výskumného tímu znela – čo bolo Caproni 450 za lietadlo a  ako mohlo dôjsť k jeho stretu so zemou.

Leteli otvorenou Cesnou, aby zistili ako vyzeral štefánikov let pred takmer 100 rokmi

Žilinskí experti skúmali lietadlo s blízkym imatrikulačným číslom ako malo lietadlo, v ktorom zahynul M.R. Štefánik, v múzeu vojenského letectva vo Vigna di Valle. Výskumný tím sa snažil pochopiť ako sa dané lietadlo ovládalo a aký bol let z Talianska do Bratislavy. Zobrali teda Cesnu, z ktorej odstránili dvere a vydali sa po rovnakej trase cez Alpy. Napriek tomu, že boli dobre oblečení v Bratislave už boli na kosť premrznutí. Ešte horšie na tom museli byť piloti i posádka lietadla v roku 1919, keď nemali tak kvalitné oblečenie ako v súčastnosti. 

Pavlovi Kanisovi, ako bývalému ministrovi obrany, sa podarilo dostať sa taktiež do archívov rodiny Caproniovcov. Z dobových časopisov, ktoré mohol preštudovať vyplynulo, že prvý prelet tohto lietadla z Padovy do Viedne sa uskutočnil len dva mesiace pred letom do Bratislavy. Podľa P. Kanisa, už len to, že lietadlo so Štefánikom doletelo na Slovensko, bol na tú dobu skvelý výkon.

Ako príčinu havárie lietadla označuje súbeh niekoľkých nepriaznivých faktorov. Najdôležitejšia bola zrejme nízka rýchlosť lietadla v kombinácii z úzkou, ostrou zátačkou. Letová príručka pilotov   Caproni  450 varovala presne pred takouto situáciou.

Podstatne viac aj v historicko politických súvislostiach sa dozviete z rozhovoru, ktorý zverejnil 1. mája konzervatívny denník Postoj.

-th- Zdroj: www.postoj.sk Foto: Jiří Rais a Tomáš Hudcovič

Continue Reading

História

Piešťanské múzeum mapovalo zaniknuté kúpeľné lokality

Published

on

By

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch sa v roku 2018 úspešne uchádzalo o grant Fondu pre podporu umenia. Piešťanskí múzejníci tak mohli realizovať projekt Mapovanie zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek na území Slovenska. 

Travertíny v Bešeňovej

Cieľom projektu bolo fotograficky zdokumentovať časť zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek pre obohatenie zbierkových fondov múzea.

V rámci vykonaných ciest a prieskumov boli za týmto účelom zdokumentované lokality Gánovce, Vyšné Ružbachy, Hybe, Lúčky, Bešeňová, Stankovany-Rojkov, Liptovské Sliače, Železnô (kúpele, lom), Hybe, Jazierce, Vlčia skala, Konská, Poprad-Kvetnica, Tlmače, Levice, Mýtne Ludany – Vápnik, Kalinčiakovo – Kamenec, Dudince, Zalaba a Santovka. Získané vzorky sa priebežne triedili, odborne ošetrili, zdokumentovali a stali trvalou súčasťou muzeálnych zbierok pričom boli zaradené do zbierkového fondu Balneológia 1 /B1/. Časť z nich bude vystavená v už existujúcich vitrínach v hlavnej budove múzea Kúpeľnej dvorane a ďalšia v expozícii Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku vo Vile dr. Lisku. Ostatné budú priebežne prezentované na výstavách usporadúvaných múzeom a na prezentačných paneloch.

Lokality boli vyberané s ohľadom na vykonané staršie zbery zo 60. – 70. rokov 20. storočia tak, aby sa doplnil zbierkový fond aj o nové oblasti. Prevažnú časť získaných vzoriek tvoria travertíny. Travertíny, teda sladkovodné pramenné vápence, sa v prírodnom prostredí vyskytujú v rozmanitých formách – od sypkých krehkých až po mohutné pevné formy. Predstavujú karbonátové sedimenty studených alebo teplých minerálnych vôd, viazaných na výstupy po tektonických zlomoch. Vznikali postupne od konca terciéru, v interglaciáloch počas kvartéru až po holocén.

Stankovany – Rojkov, prírodný bazén v obci

Projekt zastrešovali odborní pracovníci Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch Ing. Tomáš Mlynský a Mgr. Martin Kostelník, PhD. Tieto aktivity podporené Fondom na podporu umenia prispievajú k dlhodobej činnosti múzea a jeho zamerania.


Liptovské Sliače, travertínová kopa

 

Santovka, úprava pôvodného pitného pavilónu v pozadí s travertínovou kopou

Text: Balneo muzeum Piešťany/red Foto: Balneologické múzeum Piešťany

Continue Reading

Reklama

Populárne články