Connect with us

História

Mlynárska história 13. – Jozef HARMAT a jeho montážna čata

Published

on

S menom Jozefa Harmata, dlhoročného pracovníka technického úseku podnikového riaditeľstva sa viaže množstvo vykonanej práce skoro na všetkých mlynoch, ktoré boli funkčné v rokoch od znárodnenia po koniec 80-tych rokov. Narodil sa v obci Šoporňa v rodine tesára Jozefa Harmata a matky Jozefíny, ktorí mali 7 detí.

[singlepic id=15966 w=250 h=240 float=left]Jozef sa vyučil za mlynára u miestneho mlynára Vranu, u ktorého zostal pracovať až kým jeho mlyn nebol znárodnený. U svojho otca tesára, ktorý tiež aj obchodoval s drevom, sa Jozef naučil pracovať s drevom, čo bolo pre mlynára veľmi dôležité. V roku 1942 sa oženil a s rodinou žil v rodnej obci. Keď po znárodnení Vranovho mlyna nenašiel v obci prácu vo svojom odbore, zamestnal sa v Ružovom mlyne v Piešťanoch, kam sa rodina v lete roku 1948 presťahovala a kde našla prácu aj jeho manželka. V rokoch 1951 -53 si doplňoval vzdelanie na Odbornej mlynárskej škole v Pardubiciach, ktoré ukončil maturitou. V mlynskom podniku v Piešťanoch, ktorý zaznamenával rad reorganizácií a reštrukturalizácií, pracoval na technickom úseku a od roku 1960 ako hlavný mechanik podniku Mlyny a cestovinárne do roku 1973, kedy z dôvodu zrakového postihnutia odišiel do invalidného dôchodku. Jozef s manželkou Etelou vychovali 4 deti, v Piešťanoch postavil spolu s rodinou svojej dcéry rodinný dvojdom. Zomrel vo veku 64 rokov a pochovaný je v Piešťanoch. Toľko z informácie, ktorú poskytla Jozefova dcéra Božena, vrátane dátumov  – Jozef Harmat (*28.1.1923 Šoporňa +12.9.1987 Piešťany).

Za touto stručnou charakteristikou sa skrýva človek, ktorý rozumel drevu, mlynom a ľuďom. Drevo bolo odpradávna hlavným stavebným materiálom pri stavbe mlynov a mlynských strojov a nezaobídu sa bez neho ani moderné mlyny. Jozef sa s drevom stretal od detstva, keď plte v Šoporni vykladali svoj náklad reziva, či neopracovaných kmeňov. Od jari do jesene to boli tisíce pltí plaviace sa dolu Váhom až do Pešti, ba i ďalej. Iba niektoré vykladali svoj náklad u obchodníkov v Hlohovci, Seredi či v Šoporni, kde s drevom obchodoval, ale ho aj spracovával jeho otec. Tam sa naučil drevu rozumieť, manipulovať s ním a robiť z neho. Možno preto ho vzal mlynár Vrana za učňa, lebo po remesle mlynárskom je práca s drevom v mlyne najdôležitejšia. V tom čase bolo v obci okrem murovaného Vranovho mlyna ešte možno viac ako 20 lodných, plávajúcich mlynov, kde bolo treba robiť s drevom a rozumieť mlynu. Tieto skúsenosti mladý Jozef naplno využil vo svojej práci v Ružovom mlyne a v rámci podniku Mlyny a cestovinárne. V predchádzajúcich častiach boli spomínané viaceré rekonštrukcie mlynov za účelom zvyšovania kapacity alebo prestavby na iné druhy výroby a skladovania.

Už na funkcii radového technika si začal budovať partiu schopných montážnikov. Väčšina z nich boli vyučení mlynári, viacerí i majitelia znárodnených malých mlynov*. K nim pribúdali špecialisti na mlecie stolice a vysievače. Osobitnou skupinkou boli klampiari, ktorí dokázali z plechu vyrobiť zdanlivo neskutočné tvary, ďalej váhari a nakoniec elektrikári. Treba tu podotknúť, že veľkomlyny boli jedným z prvých výrobných odvetví, kde sa uplatňovala automatizácia na mechanickom princípe. Okrem remeselných zručností museli mlynári a mlynskí montéri mať rozvinuté abstraktné myslenie, nevyhnutné pre zostavenie a chod automatiky. Jozef Harmat už ako hlavný mechanik podniku zároveň priamo riadil aj skupinu takýchto chlapov. Medzi ich najvýznamnejšie akcie patrí zavádzanie drobného balenia múky do 1 a 2 kg vreciek**, vydávacie a príjmové linky na VLM*** a celkové rekonštrukcie mlynov Piešťany, Trnava, Veľký Šariš a Spišská Nová Ves. Žiada sa ďalej povedať, že Jozef Harmat dokázal stmeliť ľudí rôznych remesiel, rôzneho spoločenského a sociálneho pôvodu (po znárodnení) do partie, ktorú na každom mlyne vítali, lebo vedeli že urobia kus roboty a ich mlynu pomôžu. Bolo medzi nimi veľa „osobností“, či skôr individualít, o ktorých kolovali historky, ba až legendy*. Jednou z legiend sa stal aj ich šéf, o ktorom som v úvode napísal, že rozumel drevu, mlynom a čo bolo v tejto „partii“ veľmi dôležité, aj ľuďom. Bol aj mojím prvým šéfom, keď som prišiel pracovať do mlynov. Niektoré z legiend hlavného mechanika, „parťáka“ Jozefa H. si pripomenieme, aby sa na ne celkom nezabudlo.

Autor: A. Urminský

Poznámky:

* V úvode seriálu bola zmienka o regrutovaní mlynských montérov v Piešťanoch, aj legenda spojená so Štefanom Klčom a Jozefom Kozárekom.

**Dovtedy sa do obchodov dodávala múka vo vreciach a tam sa na kupeckých váhach rozvažovala do papierových vreciek pre zákazníkov.

***VLM – voľne ložená múka. Pre veľkoodberateľov ako pekárne, krmovinárne a pod. sa namiesto vrecovanej múky začala dodávať múka v autocisternách, resp. v cisternových vagónoch.

História

Pred deportáciou sa ukrýval v Piešťanoch, teraz rozpráva svoje zážitky

Published

on

By

Svet si dnes pripomína obete holokaustu. Preživší pri tejto príležitosti rozprávajú svoje príbehy a urobil to aj Naftali Fürst, ktorý žije v Izraeli. Pred deportáciou sa spolu s rodinou ukrýval v Piešťanoch.

Naftali Fürst sa narodil v Petržalke, otec pochádzal z Nových Zámkov, mama z Vrbového. Svadbu mali v roku 1929 v Piešťanoch.

„Išiel som pre mamičku a brata tak, ako sme sa vopred dohodli. Susedia mi povedali, že ich zavreli. Veľmi som sa zľakol a utekal naspäť k otcovi, ktorý ma čakal v parku vedľa hotela Thermia. Vyrozprával som mu, čo sa stalo. Bol zúfalý. Prvýkrát v živote som ho počul, že sa obrátil k Bohu. Kričal Šema Jisrael. Všetko sa to odohralo v septembri,“ spomína na najhoršie dni svojho detstva Naftali Fürst.

Jeho príbeh zdokumentovalo občianske združenie EDAH, celý sme ho uverejnili v roku 2017. K spomienkam sa Naftali Fürst vrátil pre pár dňami, keď sa s ním pri príležitosti Dňa obetí holokaustu, ktoré si pripomíname 21. apríla, rozprával Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi. Rozhovor si môžete pozrieť celý:

Text: Martin Palkovič Foto: Archív občianskeho združenia EDAH

Continue Reading

História

Ako zahynul generál Štefánik? Bola to nešťastná náhoda, alebo úmysel?

Published

on

By

Slovensko žije aktuálne spomienkou na 100. výročie tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Teórií i konšpirácií ako k tomu došlo, za desiatky rokov uzrelo svetlo sveta viacero. Jedným z ľudí, ktorí sa pokúsili priniesť objektívne fakty je vyštudovaný historik, v minulosti tiež minister obrany, Pavol Kanis.

Pavol Kanis (uprostred) počas akcie v Piešťanoch Foto: J. Rais

Pavol Kanis do Piešťan zavítal začiatkom apríla a spolu s generálom Svetozárom Naďovičom na podujatie, ktoré organizoval Seniorský parlament Piešťany, Spoločnosť M.R. Štefánika a Mestská knižnica mesta Piešťany. Účastníci mali možnosť zhliadnuť tiež dokumentárny film Pavla Kanisa, ktorý okrem iného, prostredníctvom počítačovej animácie vysvetlil príčiny leteckej nehody generála Štefánika vo Vajnoroch 4. mája 1919. Podľa slov historika, ktorý chystá aj ďalšie diely dokumentu o generálovi Štefánikovi, nehoda bola spôsobená súbehom niekoľkých nepriaznivých faktorov bez zavinenia tretích osôb.

Pavol Kanis to tvrdí na základe výskumu, ktorý zrealizoval s množstvom ďalších odborníkov. Na projekte pracovalo 50 ľudí. Z oblasti letectva spolupracoval s katedrou leteckej dopravy na Žilinskej univerzite, kde vzniklo zoskupenie odborníkov pod vedením profesora Antonína Kazdu.  Základná otázka výskumného tímu znela – čo bolo Caproni 450 za lietadlo a  ako mohlo dôjsť k jeho stretu so zemou.

Leteli otvorenou Cesnou, aby zistili ako vyzeral štefánikov let pred takmer 100 rokmi

Žilinskí experti skúmali lietadlo s blízkym imatrikulačným číslom ako malo lietadlo, v ktorom zahynul M.R. Štefánik, v múzeu vojenského letectva vo Vigna di Valle. Výskumný tím sa snažil pochopiť ako sa dané lietadlo ovládalo a aký bol let z Talianska do Bratislavy. Zobrali teda Cesnu, z ktorej odstránili dvere a vydali sa po rovnakej trase cez Alpy. Napriek tomu, že boli dobre oblečení v Bratislave už boli na kosť premrznutí. Ešte horšie na tom museli byť piloti i posádka lietadla v roku 1919, keď nemali tak kvalitné oblečenie ako v súčastnosti. 

Pavlovi Kanisovi, ako bývalému ministrovi obrany, sa podarilo dostať sa taktiež do archívov rodiny Caproniovcov. Z dobových časopisov, ktoré mohol preštudovať vyplynulo, že prvý prelet tohto lietadla z Padovy do Viedne sa uskutočnil len dva mesiace pred letom do Bratislavy. Podľa P. Kanisa, už len to, že lietadlo so Štefánikom doletelo na Slovensko, bol na tú dobu skvelý výkon.

Ako príčinu havárie lietadla označuje súbeh niekoľkých nepriaznivých faktorov. Najdôležitejšia bola zrejme nízka rýchlosť lietadla v kombinácii z úzkou, ostrou zátačkou. Letová príručka pilotov   Caproni  450 varovala presne pred takouto situáciou.

Podstatne viac aj v historicko politických súvislostiach sa dozviete z rozhovoru, ktorý zverejnil 1. mája konzervatívny denník Postoj.

-th- Zdroj: www.postoj.sk Foto: Jiří Rais a Tomáš Hudcovič

Continue Reading

História

Piešťanské múzeum mapovalo zaniknuté kúpeľné lokality

Published

on

By

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch sa v roku 2018 úspešne uchádzalo o grant Fondu pre podporu umenia. Piešťanskí múzejníci tak mohli realizovať projekt Mapovanie zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek na území Slovenska. 

Travertíny v Bešeňovej

Cieľom projektu bolo fotograficky zdokumentovať časť zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek pre obohatenie zbierkových fondov múzea.

V rámci vykonaných ciest a prieskumov boli za týmto účelom zdokumentované lokality Gánovce, Vyšné Ružbachy, Hybe, Lúčky, Bešeňová, Stankovany-Rojkov, Liptovské Sliače, Železnô (kúpele, lom), Hybe, Jazierce, Vlčia skala, Konská, Poprad-Kvetnica, Tlmače, Levice, Mýtne Ludany – Vápnik, Kalinčiakovo – Kamenec, Dudince, Zalaba a Santovka. Získané vzorky sa priebežne triedili, odborne ošetrili, zdokumentovali a stali trvalou súčasťou muzeálnych zbierok pričom boli zaradené do zbierkového fondu Balneológia 1 /B1/. Časť z nich bude vystavená v už existujúcich vitrínach v hlavnej budove múzea Kúpeľnej dvorane a ďalšia v expozícii Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku vo Vile dr. Lisku. Ostatné budú priebežne prezentované na výstavách usporadúvaných múzeom a na prezentačných paneloch.

Lokality boli vyberané s ohľadom na vykonané staršie zbery zo 60. – 70. rokov 20. storočia tak, aby sa doplnil zbierkový fond aj o nové oblasti. Prevažnú časť získaných vzoriek tvoria travertíny. Travertíny, teda sladkovodné pramenné vápence, sa v prírodnom prostredí vyskytujú v rozmanitých formách – od sypkých krehkých až po mohutné pevné formy. Predstavujú karbonátové sedimenty studených alebo teplých minerálnych vôd, viazaných na výstupy po tektonických zlomoch. Vznikali postupne od konca terciéru, v interglaciáloch počas kvartéru až po holocén.

Stankovany – Rojkov, prírodný bazén v obci

Projekt zastrešovali odborní pracovníci Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch Ing. Tomáš Mlynský a Mgr. Martin Kostelník, PhD. Tieto aktivity podporené Fondom na podporu umenia prispievajú k dlhodobej činnosti múzea a jeho zamerania.


Liptovské Sliače, travertínová kopa

 

Santovka, úprava pôvodného pitného pavilónu v pozadí s travertínovou kopou

Text: Balneo muzeum Piešťany/red Foto: Balneologické múzeum Piešťany

Continue Reading

Reklama

Populárne články