Connect with us

História

Mlynárska história – 12. Príchádza strategické rozhodnutie

Published

on

Centralizácia výroby múk za roky 1948 – 1958, rajonizácia a spriemyselňovanie pekárenskej výroby i výroby krmív pre rozvíjajúce sa veľkochovy ošípaných a hovädzieho dobytka sa musela prejaviť aj v riadiacej sfére, kde stále pracovalo pomerne veľa zamestnancov a riadenie sa stávalo nepružné, ale hlavne vinou tápania na strane centrálnych orgánov, teda povereníctiev a hlavných správ v Bratislave a ministerstiev v Prahe.

V tom čase bolo v Piešťanoch vytvorené pracovisko „Združenia mlynov a pekární“ s právomocami rozpisovania a následného vyhodnocovania plánovaných úloh aj pre ostatné podniky na Slovensku. Stalo dočasným medzičlánkom riadenia medzi Povereníctvom, ktoré mu časť právomocí delimitovalo a národnými podnikmi. Bolo to ďalšie potvrdenie dôležitého postavenia o zhodnotenie dosahovaných výsledkov podniku v Piešťanoch, ktorého základom bol už od roku 1918 Ružový mlyn. Napriek všetkým doterajším organizačným zmenám v potravinárskom priemysle od roku 1948 do roku 1960 sa stále hľadal model, ktorý by najlepšie vyhovoval jeho riadeniu na Slovensku po znárodnení. Podobne to bolo aj v Čechách. Cieľom bola špecializácia jednotlivých výrobných odborov, ale neustále zmeny mali negatívny dopad na koncepčnosť riadenia a stabilizáciu kádrov, teda zamestnancov a riadiacich pracovníkov. Chýbala aj vedecko-výskumná základňa, ktorá sa prakticky ani v jednom mlynsko – cestovinárenskom podniku na Slovensku neetablovala.

[singlepic id=900 w=500 h=500 float=left]V mlynskom odbore Združenie rozpisovalo a kontrolovalo plnenie úloh v podnikoch Považské mlyny v Piešťanoch, Stredoslovenské mlyny v Krupine, Východoslovenské mlyny v Košiciach, Nitrianske mlyny v Nitre a Bratislavské mlyny a pekárne. Do riadiaceho aparátu, ktorý bol ustanovený v Bratislave boli povolaní aj zástupcovia z ostatných podnikov a tak na čelo bol vymenovaný inž. Peter Sadiv z košického podniku. Vývoj situácie v rezorte nasvedčoval tomu, že slovenské mlynárstvo by sa malo riadiť z Piešťan a pekárenské podniky by mali byť riadené Krajskými národnými výbormi (KNV). Tak sa aj stalo a centrálnymi orgánmi bolo prijaté konečne strategické rozhodnutie, ktoré na 30 rokov rozhodlo o zásadnej štruktúre a riadení mlynského odboru a pekární. V Piešťanoch z Považských mlynov bol vytvorený celoslovenský podnik Mlyny a cestovinárne, ktorý podliehal priamo Ministerstvu poľnohospodárstva a výkupu v Prahe. Zároveň boli vytvárané závody ako nižší stupeň riadenia.

Rok 1960 bol v Česko-Slovensku zlomovým aj s politických dôvodov. Vrcholné štátne a politické orgány vyhlásili, že socializmus v republike bol vybudovaný a názov aj symboly republiky sa zmenili. Česko-Slovenská socialistická republika (ČSSR) zmenila štátny znak, ktorý opatrila 5 cípou hviezdou a levovi na hruď bola umiestnená vatra pod Kriváňom, namiesto dvojkríža na trojvrší. Prijatím novej ústavy sa zrušili slovenské riadiace orgány, teda Zbor povereníkov, zostala iba Slovenská národná rada. Zmenili sa, teda zväčšili okresy a kraje. Nastúpil tvrdý „pražský centralizmus“. Piešťany prestali byť sídlom okresu a prešli pod okres Trnava, začlenený do Západoslovenského kraja.

K dátumu 1.6.1960 sa zmenilo riadenie mlynskej výroby na Slovensku s cieľom uplatnenia špecializácie. Po prvý krát vznikol celoslovenský mlynársky podnik Mlyny a cestovinárne, n. p. Piešťany (M a C). Za riaditeľa podniku bol menovaný ing. Peter Sadiv, odbojár a účastník SNP z Východného Slovenska. Ostatné rozhodujúce špičkové posty obsadili poprední pracovníci Považským mlynov a pekární: Ladislav (Dežo) Racík (1924 – 1999) na poste výrobno-technického námestníka, Svetozár Mocko (1924 – 2001) na poste ekonomického námestníka a Štefan Kuropka (1926 – 1992) na poste technického námestníka. Treba poznamenať, že tento podnik sa stal druhým najvýznamnejším podnikom v meste a širšom okolí v ktorom sa stabilizovali pracovné sily a posty a mal aj patričný rešpekt a postavenie v rámci mesta. Podnik v roku 1961 už zamestnával 2383 pracovníkov a to už bola odčlenená pekárenská výroba. Podnik riadil skoro všetky priemyselné a roľnícke mlyny na Slovensku. Z obchodných mlynov nepatril pod priame riadenie Piešťan iba mlyn Šurany, ktorý bol súčasťou ekonomického celku Cukrovaru n. p.  Šurany, a dva mlyny na Východnom Slovensku, spadajúce pod správu PNZP. V roku 1963 sa reorganizácia mlynskej výroby na Slovensku ukončila tým, že mimo M a C zostal iba mlyn Šurany. Podnik bol priamo riadený Ministerstvom potravinárskeho priemyslu v Prahe. Jeho vnútorná štruktúra sa stabilizovala na podnikové riaditeľstvo v Piešťanoch – Mlyny a cestovinárne, n. p. PR Piešťany, (M a C PR), a podriadené závody M a C závod Piešťany, M a P závod Bratislava, M a C závod Nitra a M a C závod Prešov. Skončilo obdobie neustálych organizačných zmien a začalo 30 ročné obdobie stability. Dokumentuje ju aj stabilizácia na vrcholových funkciách podniku a závodu Piešťany.

Riaditelia podniku: 1960 – 1967 Ing. Peter Sadiv, 1967- 1986 Štefan Kuropka,

1986- 1991 Ing. Milan Jakabšic.

Riaditelia závodu Piešťany: 1960 – 1980 Dušan Havlík, 1980 – 1989 Vladimír Turan,

1989 – 1991 Ing. Rudolf Paninár.

Závod Piešťany vtedy riadil nasledovné výrobné prevádzky a obslužné strediská:

Mlyn P160 a Krupáreň v Piešťanoch, vedúci prevádzky František Geisel, neskôr Ján Búda, hlavný mlynár Rudolf Kulich, po ňom nasledovali Imrich Pekarovič Ján Mojto, Ján Ondrejička.

Výroba trvanlivého pečiva a cestovín, vedúci prevádzky Rudolf Zálešák, hlavný majster TP Ján Balay, hlavný majster cestovinárne Bedrich Woltmann.

Mlyn 1. Mája (predtým NUPOD) v Trnave, vedúci p. Bundzel, neskôr Jozef Kučera, hlavný mlynár Ján Rumpel, neskôr František Hrebíček.

Mlyn Sládkovičovo (predtým Mária mlyn) vedúci Jozef Kučera, hlavný mlynár Imrich Pekarovič, neskôr Ferdinand Audi.

Mlyn Senec (predtým Esterházyho parný mlyn), vedúci mlyna Ladislav Hochel, neskôr Miloš Praženka, hlavný mlynár Pavol Paulech.

Roľnícke mlyny, spolu asi 60 mlynov bývalého Bratislavského a bývalého Žilinského kraja, vedúci Jozef Andel, neskôr František Šupena.

Ekonómom závodu bol Ivan Prištic, výrobno- technický námestník Ján Búda a hlavným technológom závodu Bohumil Praženka.

Autor: Alexander Urminský

Continue Reading

História

Pred deportáciou sa ukrýval v Piešťanoch, teraz rozpráva svoje zážitky

Published

on

By

Svet si dnes pripomína obete holokaustu. Preživší pri tejto príležitosti rozprávajú svoje príbehy a urobil to aj Naftali Fürst, ktorý žije v Izraeli. Pred deportáciou sa spolu s rodinou ukrýval v Piešťanoch.

Naftali Fürst sa narodil v Petržalke, otec pochádzal z Nových Zámkov, mama z Vrbového. Svadbu mali v roku 1929 v Piešťanoch.

„Išiel som pre mamičku a brata tak, ako sme sa vopred dohodli. Susedia mi povedali, že ich zavreli. Veľmi som sa zľakol a utekal naspäť k otcovi, ktorý ma čakal v parku vedľa hotela Thermia. Vyrozprával som mu, čo sa stalo. Bol zúfalý. Prvýkrát v živote som ho počul, že sa obrátil k Bohu. Kričal Šema Jisrael. Všetko sa to odohralo v septembri,“ spomína na najhoršie dni svojho detstva Naftali Fürst.

Jeho príbeh zdokumentovalo občianske združenie EDAH, celý sme ho uverejnili v roku 2017. K spomienkam sa Naftali Fürst vrátil pre pár dňami, keď sa s ním pri príležitosti Dňa obetí holokaustu, ktoré si pripomíname 21. apríla, rozprával Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi. Rozhovor si môžete pozrieť celý:

Text: Martin Palkovič Foto: Archív občianskeho združenia EDAH

Continue Reading

História

Ako zahynul generál Štefánik? Bola to nešťastná náhoda, alebo úmysel?

Published

on

By

Slovensko žije aktuálne spomienkou na 100. výročie tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Teórií i konšpirácií ako k tomu došlo, za desiatky rokov uzrelo svetlo sveta viacero. Jedným z ľudí, ktorí sa pokúsili priniesť objektívne fakty je vyštudovaný historik, v minulosti tiež minister obrany, Pavol Kanis.

Pavol Kanis (uprostred) počas akcie v Piešťanoch Foto: J. Rais

Pavol Kanis do Piešťan zavítal začiatkom apríla a spolu s generálom Svetozárom Naďovičom na podujatie, ktoré organizoval Seniorský parlament Piešťany, Spoločnosť M.R. Štefánika a Mestská knižnica mesta Piešťany. Účastníci mali možnosť zhliadnuť tiež dokumentárny film Pavla Kanisa, ktorý okrem iného, prostredníctvom počítačovej animácie vysvetlil príčiny leteckej nehody generála Štefánika vo Vajnoroch 4. mája 1919. Podľa slov historika, ktorý chystá aj ďalšie diely dokumentu o generálovi Štefánikovi, nehoda bola spôsobená súbehom niekoľkých nepriaznivých faktorov bez zavinenia tretích osôb.

Pavol Kanis to tvrdí na základe výskumu, ktorý zrealizoval s množstvom ďalších odborníkov. Na projekte pracovalo 50 ľudí. Z oblasti letectva spolupracoval s katedrou leteckej dopravy na Žilinskej univerzite, kde vzniklo zoskupenie odborníkov pod vedením profesora Antonína Kazdu.  Základná otázka výskumného tímu znela – čo bolo Caproni 450 za lietadlo a  ako mohlo dôjsť k jeho stretu so zemou.

Leteli otvorenou Cesnou, aby zistili ako vyzeral štefánikov let pred takmer 100 rokmi

Žilinskí experti skúmali lietadlo s blízkym imatrikulačným číslom ako malo lietadlo, v ktorom zahynul M.R. Štefánik, v múzeu vojenského letectva vo Vigna di Valle. Výskumný tím sa snažil pochopiť ako sa dané lietadlo ovládalo a aký bol let z Talianska do Bratislavy. Zobrali teda Cesnu, z ktorej odstránili dvere a vydali sa po rovnakej trase cez Alpy. Napriek tomu, že boli dobre oblečení v Bratislave už boli na kosť premrznutí. Ešte horšie na tom museli byť piloti i posádka lietadla v roku 1919, keď nemali tak kvalitné oblečenie ako v súčastnosti. 

Pavlovi Kanisovi, ako bývalému ministrovi obrany, sa podarilo dostať sa taktiež do archívov rodiny Caproniovcov. Z dobových časopisov, ktoré mohol preštudovať vyplynulo, že prvý prelet tohto lietadla z Padovy do Viedne sa uskutočnil len dva mesiace pred letom do Bratislavy. Podľa P. Kanisa, už len to, že lietadlo so Štefánikom doletelo na Slovensko, bol na tú dobu skvelý výkon.

Ako príčinu havárie lietadla označuje súbeh niekoľkých nepriaznivých faktorov. Najdôležitejšia bola zrejme nízka rýchlosť lietadla v kombinácii z úzkou, ostrou zátačkou. Letová príručka pilotov   Caproni  450 varovala presne pred takouto situáciou.

Podstatne viac aj v historicko politických súvislostiach sa dozviete z rozhovoru, ktorý zverejnil 1. mája konzervatívny denník Postoj.

-th- Zdroj: www.postoj.sk Foto: Jiří Rais a Tomáš Hudcovič

Continue Reading

História

Piešťanské múzeum mapovalo zaniknuté kúpeľné lokality

Published

on

By

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch sa v roku 2018 úspešne uchádzalo o grant Fondu pre podporu umenia. Piešťanskí múzejníci tak mohli realizovať projekt Mapovanie zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek na území Slovenska. 

Travertíny v Bešeňovej

Cieľom projektu bolo fotograficky zdokumentovať časť zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek pre obohatenie zbierkových fondov múzea.

V rámci vykonaných ciest a prieskumov boli za týmto účelom zdokumentované lokality Gánovce, Vyšné Ružbachy, Hybe, Lúčky, Bešeňová, Stankovany-Rojkov, Liptovské Sliače, Železnô (kúpele, lom), Hybe, Jazierce, Vlčia skala, Konská, Poprad-Kvetnica, Tlmače, Levice, Mýtne Ludany – Vápnik, Kalinčiakovo – Kamenec, Dudince, Zalaba a Santovka. Získané vzorky sa priebežne triedili, odborne ošetrili, zdokumentovali a stali trvalou súčasťou muzeálnych zbierok pričom boli zaradené do zbierkového fondu Balneológia 1 /B1/. Časť z nich bude vystavená v už existujúcich vitrínach v hlavnej budove múzea Kúpeľnej dvorane a ďalšia v expozícii Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku vo Vile dr. Lisku. Ostatné budú priebežne prezentované na výstavách usporadúvaných múzeom a na prezentačných paneloch.

Lokality boli vyberané s ohľadom na vykonané staršie zbery zo 60. – 70. rokov 20. storočia tak, aby sa doplnil zbierkový fond aj o nové oblasti. Prevažnú časť získaných vzoriek tvoria travertíny. Travertíny, teda sladkovodné pramenné vápence, sa v prírodnom prostredí vyskytujú v rozmanitých formách – od sypkých krehkých až po mohutné pevné formy. Predstavujú karbonátové sedimenty studených alebo teplých minerálnych vôd, viazaných na výstupy po tektonických zlomoch. Vznikali postupne od konca terciéru, v interglaciáloch počas kvartéru až po holocén.

Stankovany – Rojkov, prírodný bazén v obci

Projekt zastrešovali odborní pracovníci Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch Ing. Tomáš Mlynský a Mgr. Martin Kostelník, PhD. Tieto aktivity podporené Fondom na podporu umenia prispievajú k dlhodobej činnosti múzea a jeho zamerania.


Liptovské Sliače, travertínová kopa

 

Santovka, úprava pôvodného pitného pavilónu v pozadí s travertínovou kopou

Text: Balneo muzeum Piešťany/red Foto: Balneologické múzeum Piešťany

Continue Reading

Reklama

Populárne články