Connect with us

História

Mlynárska história 11 – Osobnosti – Svetozár Mocko

Published

on

Svetozár Mocko sa narodil 18. júla 1924 v mlynárskej rodine bratov Mockových v obci Prašník pri Vrbovom. Predtým než Ivan (Svetozárov otec) a Štefan Mocko kúpili v Prašníku na potoku Holeška mlyn, ktorý následne rekonštruovali, zaoberali sa stavbou mlynov a mlýnskych strojov.

[singlepic id=11948 w=320 h=240 float=left]Svetozár sa od chlapca hral a pohyboval v mlyne, ktorý mal stále veľa zákazníkov. Vyštudoval Obchodnú akadémiu v Trenčíne ktorú ukončil „skúškou zrelosti“ v školskom roku 1942/43, v dnešnom ponímaní maturitou. Bolo to v období 1. Slovenskej republiky a tak bolo treba zostať pracovať doma v mlyne, kde po dvoch rokoch učenia a práce získal výučný list mlynára u mlynárskeho majstra, strýka Štefana Mocka. Učenie prebiehalo paralelne so štúdiom v Trenčíne. Naďalej zostal pracovať v mlyne až do skončenia 2. svetovej vojny a v júni 1945 získal aj tovarišský list. Po vojenskej prezenčnej službe pracoval príležitostne v rodinnom mlyne a vypomáhal v mlyne vo Vrbovom, neskôr ako pomocný účtovník na vznikajúcom JRD. V roku 1950 po socializácii ich mlyna sa zamestnal v podniku Trikota Vrbové. Na základe poverenia ministerstva výkupu bol ustanovený ako odborník v mlýnskom priemysle v roku 1951 za riaditeľa Považských mlynov v Piešťanoch. Jeho úlohou bolo vykonať reorganizáciu tohto podniku čo aj uskutočnil a od 1.1. 1953 sa stal riaditeľom reštrukturalizovaného podniku Západoslovenské mlyny n.p. Piešťany. Obdobie neustálych zmien ktoré boli dôsledkom neustálených riadiacich štruktúr v nadstavbe, teda v odvetvovom riadení Slovenska ale aj Česko-Slovenska na jednej strane, a snaha o koncentráciu pekárenskej a mlýnskej výroby a zavádzanie úplne nových výrobných odborov na strane druhej, bolo veľmi náročné na zvládnutie riadiacej a organizátorskej práce. Skúsenosti ktoré Svetozár Mocko získal v tomto období využíval v riadiacich funkciách aj neskôr. V roku 1958 kedy bolo ustanovené Združenie mlynov a pekární so sídlom v Bratislave a v Piešťanoch, prišlo aj ku zmene v riadených podnikoch. Podnik v ktorom bol dovtedy riaditeľom bol zrušený resp. nahradený iným. Od 1.1.1958 bol ustanovený za ekonomického námestníka reštrukturalizovaného podniku s názvom Západoslovenské mlyny a pekárne n.p. Piešťany. Na funkcii ekonomického námestníka zotrval aj po vytvorení celoslovenského národného podniku Mlyny a cestovinárne Piešťany a to až do odchodu do dôchodku v roku v roku 1988, teda rovných 30 rokov. Ekonomický útvar pod jeho vedením, i vďaka jeho spolupracovníkom (napríklad Milanovi Loveckému, ktorého budeme taktiež prezentovať v tomto seriáli) si trvalo udržoval vysoký štandard kvality práce a vážnosti najmä smerom dovnútra podniku. Po vrátení mlyna Prašník v reštitúcii rodine Mockovej sa Svetozár ako dôchodca vrátil k mlynárskemu remeslu a vyrábal v mlyne jednomletú grahamovú múku až do svojej smrti v roku 2001. V občianskom živote bol aktívny v obci Prašník ako poslanec MNV a angažoval sa v práci Zväzu protifašistických bojovníkov v obci i okrese Trnava.

Autor: Alexander Urminský

REKLAMA

Continue Reading

História

Pred deportáciou sa ukrýval v Piešťanoch, teraz rozpráva svoje zážitky

Published

on

By

Svet si dnes pripomína obete holokaustu. Preživší pri tejto príležitosti rozprávajú svoje príbehy a urobil to aj Naftali Fürst, ktorý žije v Izraeli. Pred deportáciou sa spolu s rodinou ukrýval v Piešťanoch.

Naftali Fürst sa narodil v Petržalke, otec pochádzal z Nových Zámkov, mama z Vrbového. Svadbu mali v roku 1929 v Piešťanoch.

„Išiel som pre mamičku a brata tak, ako sme sa vopred dohodli. Susedia mi povedali, že ich zavreli. Veľmi som sa zľakol a utekal naspäť k otcovi, ktorý ma čakal v parku vedľa hotela Thermia. Vyrozprával som mu, čo sa stalo. Bol zúfalý. Prvýkrát v živote som ho počul, že sa obrátil k Bohu. Kričal Šema Jisrael. Všetko sa to odohralo v septembri,“ spomína na najhoršie dni svojho detstva Naftali Fürst.

Jeho príbeh zdokumentovalo občianske združenie EDAH, celý sme ho uverejnili v roku 2017. K spomienkam sa Naftali Fürst vrátil pre pár dňami, keď sa s ním pri príležitosti Dňa obetí holokaustu, ktoré si pripomíname 21. apríla, rozprával Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi. Rozhovor si môžete pozrieť celý:

Text: Martin Palkovič Foto: Archív občianskeho združenia EDAH

Continue Reading

História

Ako zahynul generál Štefánik? Bola to nešťastná náhoda, alebo úmysel?

Published

on

By

Slovensko žije aktuálne spomienkou na 100. výročie tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Teórií i konšpirácií ako k tomu došlo, za desiatky rokov uzrelo svetlo sveta viacero. Jedným z ľudí, ktorí sa pokúsili priniesť objektívne fakty je vyštudovaný historik, v minulosti tiež minister obrany, Pavol Kanis.

Pavol Kanis (uprostred) počas akcie v Piešťanoch Foto: J. Rais

Pavol Kanis do Piešťan zavítal začiatkom apríla a spolu s generálom Svetozárom Naďovičom na podujatie, ktoré organizoval Seniorský parlament Piešťany, Spoločnosť M.R. Štefánika a Mestská knižnica mesta Piešťany. Účastníci mali možnosť zhliadnuť tiež dokumentárny film Pavla Kanisa, ktorý okrem iného, prostredníctvom počítačovej animácie vysvetlil príčiny leteckej nehody generála Štefánika vo Vajnoroch 4. mája 1919. Podľa slov historika, ktorý chystá aj ďalšie diely dokumentu o generálovi Štefánikovi, nehoda bola spôsobená súbehom niekoľkých nepriaznivých faktorov bez zavinenia tretích osôb.

Pavol Kanis to tvrdí na základe výskumu, ktorý zrealizoval s množstvom ďalších odborníkov. Na projekte pracovalo 50 ľudí. Z oblasti letectva spolupracoval s katedrou leteckej dopravy na Žilinskej univerzite, kde vzniklo zoskupenie odborníkov pod vedením profesora Antonína Kazdu.  Základná otázka výskumného tímu znela – čo bolo Caproni 450 za lietadlo a  ako mohlo dôjsť k jeho stretu so zemou.

Leteli otvorenou Cesnou, aby zistili ako vyzeral štefánikov let pred takmer 100 rokmi

Žilinskí experti skúmali lietadlo s blízkym imatrikulačným číslom ako malo lietadlo, v ktorom zahynul M.R. Štefánik, v múzeu vojenského letectva vo Vigna di Valle. Výskumný tím sa snažil pochopiť ako sa dané lietadlo ovládalo a aký bol let z Talianska do Bratislavy. Zobrali teda Cesnu, z ktorej odstránili dvere a vydali sa po rovnakej trase cez Alpy. Napriek tomu, že boli dobre oblečení v Bratislave už boli na kosť premrznutí. Ešte horšie na tom museli byť piloti i posádka lietadla v roku 1919, keď nemali tak kvalitné oblečenie ako v súčastnosti. 

Pavlovi Kanisovi, ako bývalému ministrovi obrany, sa podarilo dostať sa taktiež do archívov rodiny Caproniovcov. Z dobových časopisov, ktoré mohol preštudovať vyplynulo, že prvý prelet tohto lietadla z Padovy do Viedne sa uskutočnil len dva mesiace pred letom do Bratislavy. Podľa P. Kanisa, už len to, že lietadlo so Štefánikom doletelo na Slovensko, bol na tú dobu skvelý výkon.

Ako príčinu havárie lietadla označuje súbeh niekoľkých nepriaznivých faktorov. Najdôležitejšia bola zrejme nízka rýchlosť lietadla v kombinácii z úzkou, ostrou zátačkou. Letová príručka pilotov   Caproni  450 varovala presne pred takouto situáciou.

Podstatne viac aj v historicko politických súvislostiach sa dozviete z rozhovoru, ktorý zverejnil 1. mája konzervatívny denník Postoj.

-th- Zdroj: www.postoj.sk Foto: Jiří Rais a Tomáš Hudcovič

Continue Reading

História

Piešťanské múzeum mapovalo zaniknuté kúpeľné lokality

Published

on

By

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch sa v roku 2018 úspešne uchádzalo o grant Fondu pre podporu umenia. Piešťanskí múzejníci tak mohli realizovať projekt Mapovanie zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek na území Slovenska. 

Travertíny v Bešeňovej

Cieľom projektu bolo fotograficky zdokumentovať časť zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek pre obohatenie zbierkových fondov múzea.

V rámci vykonaných ciest a prieskumov boli za týmto účelom zdokumentované lokality Gánovce, Vyšné Ružbachy, Hybe, Lúčky, Bešeňová, Stankovany-Rojkov, Liptovské Sliače, Železnô (kúpele, lom), Hybe, Jazierce, Vlčia skala, Konská, Poprad-Kvetnica, Tlmače, Levice, Mýtne Ludany – Vápnik, Kalinčiakovo – Kamenec, Dudince, Zalaba a Santovka. Získané vzorky sa priebežne triedili, odborne ošetrili, zdokumentovali a stali trvalou súčasťou muzeálnych zbierok pričom boli zaradené do zbierkového fondu Balneológia 1 /B1/. Časť z nich bude vystavená v už existujúcich vitrínach v hlavnej budove múzea Kúpeľnej dvorane a ďalšia v expozícii Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku vo Vile dr. Lisku. Ostatné budú priebežne prezentované na výstavách usporadúvaných múzeom a na prezentačných paneloch.

Lokality boli vyberané s ohľadom na vykonané staršie zbery zo 60. – 70. rokov 20. storočia tak, aby sa doplnil zbierkový fond aj o nové oblasti. Prevažnú časť získaných vzoriek tvoria travertíny. Travertíny, teda sladkovodné pramenné vápence, sa v prírodnom prostredí vyskytujú v rozmanitých formách – od sypkých krehkých až po mohutné pevné formy. Predstavujú karbonátové sedimenty studených alebo teplých minerálnych vôd, viazaných na výstupy po tektonických zlomoch. Vznikali postupne od konca terciéru, v interglaciáloch počas kvartéru až po holocén.

Stankovany – Rojkov, prírodný bazén v obci

Projekt zastrešovali odborní pracovníci Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch Ing. Tomáš Mlynský a Mgr. Martin Kostelník, PhD. Tieto aktivity podporené Fondom na podporu umenia prispievajú k dlhodobej činnosti múzea a jeho zamerania.


Liptovské Sliače, travertínová kopa

 

Santovka, úprava pôvodného pitného pavilónu v pozadí s travertínovou kopou

Text: Balneo muzeum Piešťany/red Foto: Balneologické múzeum Piešťany

Continue Reading

Reklama

Populárne články