Connect with us

História

Mlynárska história – 9. Bohuslav Čechmánek

Published

on

Už v úvodných častiach tohto seriálu som sa zmienil o tom, že za roky 1917/8 až 1991, čo sú skoro tri štvrtiny 20. storočia sa v Ružovom mlyne, neskôr v Mlynoch a cestovinárňach Piešťany vystriedalo niekoľko generácií zamestnancov a ich počet by sa rátal v tisíckach. Bol to po kúpeľoch dlho (až do výstavby podnikov Chirana, Tesla a Trikota Vrbové) najväčší zamestnávateľ v Piešťanoch a na okolí. Chlieb vyrábal a dával možno do každej piešťanskej rodiny.

[singlepic id=9091 w=320 h=240 float=left]Ak aj dnes niekoho z Piešťan oslovíte vo veci „mlynov“, väčšina si spomenie na niekoho z rodiny čo tam robil, či za Wintera alebo v čase účastníckej spoločnosti alebo národného podniku, známeho pod skratkou MaC. To je pozitívna stránka veci. Ak však hľadáte v niektorých zachovaných dokumentoch podniku, ako sú výročné správy, analýzy a prognózy, ľudia sú tam vyjadrení len ako čísla v tabuľkách, bez mena a charakteristiky. Tak to bolo v tom čase asi všade. Chceme však zachovať pre budúcnosť aj ľudský rozmer „piešťanských mlynov“, lebo ich históriu tvorili predovšetkým ľudia. Viacerí sa podieľali rozhodujúcou či zvýšenou mierou na rozvoji mlynov či už preto, že im bola daná zodpovednosť z titulu postavenia vo firme, či jednoducho preto, že ich krédom bolo pracovať, budovať, rozvíjať podnik. Písať tu o Ľ. Winterovi by bolo nosením dreva do lesa. O otcovi myšlienky mlyna, Ede Tolnayovi už bola zmienka a odkaz na literatúru. Ak však chceme vedieť niečo o ďalších, musíme sa uspokojiť s vlastnými spomienkami, či spomienkami ich rodinných príslušníkov, kolegov a priateľov. O tom nie sú žiadne anály. V šestdesiatych rokoch ešte pracovalo v mlynoch dosť pracovníkov, ktorí nastúpili „ešte za Wintera alebo za Slovenského štátu.“ Medzi nich patril aj inž. Bohuslav Čechmánek (1922 – 1986).

Začnem týmto pánom, ktorého z môjho subjektívneho pohľadu zaraďujem medzi tých, čo v čase po rokoch 1945/48 mali veľký, možno najväčší podiel na pozitívnom rozvoji areálu Ružového mlyna v Piešťanoch a potom mlynárskeho odboru na Slovensku. Tento rodený Moravák z Tvrdonic na slovensko-moravskom pohraničí nastúpil do RM v medzivojnovom období, teda za Wintera. Spomína ho aj samotný Winter a v tomto seriáli spomínam inž. B. Čechmánka v 3. časti v súvislosti s laboratóriami, ktoré spoluzakladal s inž. Ladislavom Bobišom. Práve vďaka laboratórnej kontrole kvality výrobného procesu sa aj v čase hospodárskej krízy v tom období presadil RM na trhu nielen na Slovensku, ale aj v Česku. V období po roku 1950 zastával viaceré funkcie, bol aj vedúcim investičného oddelenia, neskôr technickým námestníkom a nakoniec riaditeľom výstavby. Svojou cieľavedomosťou, priebojnosťou voči všade prítomnej byrokracii, ale aj náročnosťou na seba a na podriadených sa významne podpísal pod rozvoj areálu RM, ktorý bol prebudovaný na komplex rôznych druhov výroby, pričom viaceré výrobky sa inde vôbec nevyrábali. Areál bol dobudovaný aj ako sídlo regionálneho a celoslovenského podniku, ktorý organizoval a riadil výrobu na celom Slovensku. Pod jeho vedením bola vybudovaná najväčšia cestovináreň (Spišská Nová Ves) a najväčší mlyn (Rimavská Sobota) vo vtedajšom Česko – Slovensku (ČSSR). Zaviedol úplne nové výrobné technológie v rámci republiky (chrumky, instantné zmesi, dlhé cestoviny, lupienky, klíčky a i.). Náročnosť týchto výsledkov treba vidieť v kontexte vtedajších možností, či skôr nemožností pri získavaní investičných limitov, devízových prostriedkov na technológie, ale aj stavebných kapacít. Napriek tomu, že nikdy neobliekal „stranícke tričko“, dokázal si povedať a presadiť a odôvodniť svoj názor, a keď bolo treba udrieť päsťou do stola, a nielen v podniku, neváhal. Možno bol viacerými vnímaný ako „ras“, stávalo sa že niekto sa aj tri krát vrátil od jeho dverí, než na ne zaklopal. Na druhej strane ale, kto mal splnené náročné úlohy, lebo on neznášal povrchnosť a plané výhovorky, ten sa obávať [singlepic id=9092 w=320 h=240 float=right]nemusel, ba dočkal sa spravodlivého ohodnotenia, a v prípade potreby aj opory. Možno toto vyznie ako dobové klišé, ale tak to skutočne bolo. Na sklonku svojho pôsobenia v mlýnskom podniku a pár rokov ako dôchodca, pracoval inž. Bohuslav Čechmánek ako riaditeľ výstavby ešte väčšieho mlyna ako v Rimavskej Sobote, veľkomlyna Košice. Ako dôchodca sa presťahoval spolu s manželkou do Prahy, kde dožili svoj život a sú tam aj pochovaní.

Pre dokreslenie jeho osobnosti sa žiada ešte pripomenúť jeho vzťah k umeniu, ako obdivovateľa, ale aj podporovateľa umenia a umelcov. Vďaka inžinierovi Čechmánkovi, ktorý zabezpečil financovanie, mohol akademický sochár, Piešťanec Valér Vavro vytvoriť niekoľko diel s „chlebovou tématikou“, ktoré sú umiestnené v plenére v Bratislave, Rimavskej Sobote a Piešťanoch, a možno aj niekde inde. (Viac v článku Menej známe výtvarné diela Piešťanca, akademického sochára Valéra Vavra.) Medzi B. Čechmánkom a V. Vavrom sa vytvoril aj priateľský vzťah, vzťah medzi odborníkom v profesii a tvorcom diela, čo napomáhalo pri samotnom zadaní a tvorbe diela.

Pre reprezentačné priestory podniku vytvoril tématicky zamerané diela aj akademický maliar Aurel Kajlich, pravdepodobne tiež ako zákazky objednané B. Čechmánkom, lebo obaja udržiavali priateľské kontakty.

Autor: Alexander Urminský Foto: archív A. Urminského a T. Hudcovič

Continue Reading

História

Pred deportáciou sa ukrýval v Piešťanoch, teraz rozpráva svoje zážitky

Published

on

By

Svet si dnes pripomína obete holokaustu. Preživší pri tejto príležitosti rozprávajú svoje príbehy a urobil to aj Naftali Fürst, ktorý žije v Izraeli. Pred deportáciou sa spolu s rodinou ukrýval v Piešťanoch.

Naftali Fürst sa narodil v Petržalke, otec pochádzal z Nových Zámkov, mama z Vrbového. Svadbu mali v roku 1929 v Piešťanoch.

„Išiel som pre mamičku a brata tak, ako sme sa vopred dohodli. Susedia mi povedali, že ich zavreli. Veľmi som sa zľakol a utekal naspäť k otcovi, ktorý ma čakal v parku vedľa hotela Thermia. Vyrozprával som mu, čo sa stalo. Bol zúfalý. Prvýkrát v živote som ho počul, že sa obrátil k Bohu. Kričal Šema Jisrael. Všetko sa to odohralo v septembri,“ spomína na najhoršie dni svojho detstva Naftali Fürst.

Jeho príbeh zdokumentovalo občianske združenie EDAH, celý sme ho uverejnili v roku 2017. K spomienkam sa Naftali Fürst vrátil pre pár dňami, keď sa s ním pri príležitosti Dňa obetí holokaustu, ktoré si pripomíname 21. apríla, rozprával Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi. Rozhovor si môžete pozrieť celý:

Text: Martin Palkovič Foto: Archív občianskeho združenia EDAH

Continue Reading

História

Ako zahynul generál Štefánik? Bola to nešťastná náhoda, alebo úmysel?

Published

on

By

Slovensko žije aktuálne spomienkou na 100. výročie tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Teórií i konšpirácií ako k tomu došlo, za desiatky rokov uzrelo svetlo sveta viacero. Jedným z ľudí, ktorí sa pokúsili priniesť objektívne fakty je vyštudovaný historik, v minulosti tiež minister obrany, Pavol Kanis.

Pavol Kanis (uprostred) počas akcie v Piešťanoch Foto: J. Rais

Pavol Kanis do Piešťan zavítal začiatkom apríla a spolu s generálom Svetozárom Naďovičom na podujatie, ktoré organizoval Seniorský parlament Piešťany, Spoločnosť M.R. Štefánika a Mestská knižnica mesta Piešťany. Účastníci mali možnosť zhliadnuť tiež dokumentárny film Pavla Kanisa, ktorý okrem iného, prostredníctvom počítačovej animácie vysvetlil príčiny leteckej nehody generála Štefánika vo Vajnoroch 4. mája 1919. Podľa slov historika, ktorý chystá aj ďalšie diely dokumentu o generálovi Štefánikovi, nehoda bola spôsobená súbehom niekoľkých nepriaznivých faktorov bez zavinenia tretích osôb.

Pavol Kanis to tvrdí na základe výskumu, ktorý zrealizoval s množstvom ďalších odborníkov. Na projekte pracovalo 50 ľudí. Z oblasti letectva spolupracoval s katedrou leteckej dopravy na Žilinskej univerzite, kde vzniklo zoskupenie odborníkov pod vedením profesora Antonína Kazdu.  Základná otázka výskumného tímu znela – čo bolo Caproni 450 za lietadlo a  ako mohlo dôjsť k jeho stretu so zemou.

Leteli otvorenou Cesnou, aby zistili ako vyzeral štefánikov let pred takmer 100 rokmi

Žilinskí experti skúmali lietadlo s blízkym imatrikulačným číslom ako malo lietadlo, v ktorom zahynul M.R. Štefánik, v múzeu vojenského letectva vo Vigna di Valle. Výskumný tím sa snažil pochopiť ako sa dané lietadlo ovládalo a aký bol let z Talianska do Bratislavy. Zobrali teda Cesnu, z ktorej odstránili dvere a vydali sa po rovnakej trase cez Alpy. Napriek tomu, že boli dobre oblečení v Bratislave už boli na kosť premrznutí. Ešte horšie na tom museli byť piloti i posádka lietadla v roku 1919, keď nemali tak kvalitné oblečenie ako v súčastnosti. 

Pavlovi Kanisovi, ako bývalému ministrovi obrany, sa podarilo dostať sa taktiež do archívov rodiny Caproniovcov. Z dobových časopisov, ktoré mohol preštudovať vyplynulo, že prvý prelet tohto lietadla z Padovy do Viedne sa uskutočnil len dva mesiace pred letom do Bratislavy. Podľa P. Kanisa, už len to, že lietadlo so Štefánikom doletelo na Slovensko, bol na tú dobu skvelý výkon.

Ako príčinu havárie lietadla označuje súbeh niekoľkých nepriaznivých faktorov. Najdôležitejšia bola zrejme nízka rýchlosť lietadla v kombinácii z úzkou, ostrou zátačkou. Letová príručka pilotov   Caproni  450 varovala presne pred takouto situáciou.

Podstatne viac aj v historicko politických súvislostiach sa dozviete z rozhovoru, ktorý zverejnil 1. mája konzervatívny denník Postoj.

-th- Zdroj: www.postoj.sk Foto: Jiří Rais a Tomáš Hudcovič

Continue Reading

História

Piešťanské múzeum mapovalo zaniknuté kúpeľné lokality

Published

on

By

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch sa v roku 2018 úspešne uchádzalo o grant Fondu pre podporu umenia. Piešťanskí múzejníci tak mohli realizovať projekt Mapovanie zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek na území Slovenska. 

Travertíny v Bešeňovej

Cieľom projektu bolo fotograficky zdokumentovať časť zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek pre obohatenie zbierkových fondov múzea.

V rámci vykonaných ciest a prieskumov boli za týmto účelom zdokumentované lokality Gánovce, Vyšné Ružbachy, Hybe, Lúčky, Bešeňová, Stankovany-Rojkov, Liptovské Sliače, Železnô (kúpele, lom), Hybe, Jazierce, Vlčia skala, Konská, Poprad-Kvetnica, Tlmače, Levice, Mýtne Ludany – Vápnik, Kalinčiakovo – Kamenec, Dudince, Zalaba a Santovka. Získané vzorky sa priebežne triedili, odborne ošetrili, zdokumentovali a stali trvalou súčasťou muzeálnych zbierok pričom boli zaradené do zbierkového fondu Balneológia 1 /B1/. Časť z nich bude vystavená v už existujúcich vitrínach v hlavnej budove múzea Kúpeľnej dvorane a ďalšia v expozícii Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku vo Vile dr. Lisku. Ostatné budú priebežne prezentované na výstavách usporadúvaných múzeom a na prezentačných paneloch.

Lokality boli vyberané s ohľadom na vykonané staršie zbery zo 60. – 70. rokov 20. storočia tak, aby sa doplnil zbierkový fond aj o nové oblasti. Prevažnú časť získaných vzoriek tvoria travertíny. Travertíny, teda sladkovodné pramenné vápence, sa v prírodnom prostredí vyskytujú v rozmanitých formách – od sypkých krehkých až po mohutné pevné formy. Predstavujú karbonátové sedimenty studených alebo teplých minerálnych vôd, viazaných na výstupy po tektonických zlomoch. Vznikali postupne od konca terciéru, v interglaciáloch počas kvartéru až po holocén.

Stankovany – Rojkov, prírodný bazén v obci

Projekt zastrešovali odborní pracovníci Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch Ing. Tomáš Mlynský a Mgr. Martin Kostelník, PhD. Tieto aktivity podporené Fondom na podporu umenia prispievajú k dlhodobej činnosti múzea a jeho zamerania.


Liptovské Sliače, travertínová kopa

 

Santovka, úprava pôvodného pitného pavilónu v pozadí s travertínovou kopou

Text: Balneo muzeum Piešťany/red Foto: Balneologické múzeum Piešťany

Continue Reading

Reklama

Populárne články