Connect with us

História

Mlynárska história – 8. Ružový mlyn 1953-1957

Published

on

Bolo to obdobie neustálych organizačných zmien. Avšak kymácajúca sa loďka Ružového mlyna v kvase tvorby organizačnej štruktúry celého národného hospodárstva, všetkých jeho odvetví a odborov si vydobila a upevnila postavenie hegemóna v mlynskom odbore.* Pretože po vzore Považských mlynov v Piešťanoch sa konštituovali mlynské podniky na ostatnom území Slovenska, bolo ich treba prispôsobiť pôsobnosti krajov, vtedajších KNV.

[singlepic id=7791 w=320 h=240 float=left]To bolo jedno hľadisko, druhé spočívalo v snahe vytvoriť osobitné špecializované podniky podľa druhu výroby. Z  Považských mlynov n. p. Piešťany sa stali Západoslovenské mlyny n. p. Piešťany a Západoslovenské pekárne n. p. Piešťany. Stalo sa tak k 1.1.1953 a prešli z podriadenosti Ministerstva potravinárskeho priemyslu pod Ministerstvo výkupu. V praxi to znamenalo že na jednom dvore Ružového mlyna boli dva podniky, ktoré riadili výrobu v Bratislavskom a Žilinskom kraji. Kým na čele mlynského podniku zotrval syn mlynára z Prašníka, mlynár a ekonóm Svetozár Mocko, na čelo pekárenského podniku bol dosadený robotnícky káder z obce Banka, Matej Kamenický. V areáli RM patrili pod pekárenský podnik výrobne cestovín a trvanlivého pečiva. Dvaja kohúti na jednom smetisku museli spolu obchodovať s tovarom, ktorým bola múka. Našťastie to netrvalo dlho, a celý areál patril pod mlynský podnik, okrem kancelárií, ktoré riadili pekárne v uvedených krajoch.

V rámci centralizácie moci boli ministerstvá na Slovensku nahradené povereníctvami ( to slovo je veľmi výstižné, robili len to čím ich poverili – teda o ničom nerozhodovali!). Pravdepodobne z dôvodov veľkosti a dôležitosti podniku Západoslovenské mlyny Piešťany, bol tento vyčlenený z riadenia Povereníctva potravinárskeho priemyslu v Bratislave a podriadený priamo Ministerstvu potravinárskeho priemyslu a výkupu v Prahe. Bola to svojim spôsobom pocta pre Ružový mlyn a jeho riadenie aj v období po roku 1948. Podnik priamo riadil niekoľko veľkých priemyselných mlynov a roľnícke mlyny v kraji a na celom Považí, Kysuciach a Orave. Z obchodných mlynov to bol mlyn Piešťany, výroba jačmenných krúp a chov ošípaných. Ďalej Prvý parný mlyn v Trnave, Mlyn 1. mája (NUPOD) Trnava, mlyny Trenčín, Senec a Sládkovičovo. Roľnícke mlyny v Bratislavskom kraji boli riadené priamo z Piešťan a v kraji Žilina prostredníctvom pobočného závodu v Žiline.

Spôsoby riadenia výrobných podnikov po roku 1953 boli viaceré. Jedným z nich bol systém strediskového riadenia pod označením SPH, v predchádzajúcom období ako „Baťov systém.“** Tento systém bol zavedený aj v Západoslovenských mlynoch Piešťany a na základe toho každá výrobná jednotka predstavovala stredisko a mala určitú ekonomickú nezávislosť. Bolo zavedené vnútropodnikové zúčtovanie medzi jednotlivými výrobnými, zásobovacími, odbytovými strediskami s pevnými zúčtovacími cenami. Vo výrobných strediskách sa postupne zavádzala trojsmenná prevádzka, čo súviselo s rastom spotreby obyvateľstva, ale aj s koncentráciou výroby a zastavením [singlepic id=7792 w=320 h=240 float=right]výroby v prevádzkach s najnižšou efektívnosťou. Na druhej strane sa zároveň vytvárali nové výroby a nové výrobky, ako reakcia na celospoločenské potreby. Postupne bola zastavená výroba v Prvom parnom mlyne v Trnave, v mlyne Trenčín a trvale sa znižovala výroba na roľníckych mlynoch, ako odraz koncentrácie výroby a tiež poklesu počtu súkromne hospodáriacich roľníkov*** a zakladania Jednotných roľníckych družstiev (JRD). Pre potreby občanov, roľníkov bola zavedená výmena múky za dodané obilie, ktoré im resp. družstvu zostalo po odovzdaní povinného kontingentu štátu. Tu treba pripomenúť, že v tomto organizačnom chaose sa podarilo podniku Západoslovenské mlyny uskutočniť v roku 1954 technologickú rekonštrukciu mlyna Piešťany vlastnými pracovníkmi z dodaných strojov od firmy Továrny mlýnskych strojú (TMS) n. p. Pardubice.****

Pre potreby vznikajúcich veľkochovov na JRD bolo treba vyrábať kŕmne zmesi. Prvá výrobňa kŕmnych zmesí bola zriadená v Bratislave (Ludwigov mlyn) a sušiareň krvi do týchto zmesí v Zavare. Počet výrobní sa zvyšoval, čo viedlo k odčleneniu tejto výroby od mlynskej výroby a vzniku podniku Slovenské krmovinárske závody n. p. Bratislava.

Obdobne to bolo aj na úseku hospodárenia s obilím, ako strategickou surovinou. Na báze RSD (Roľnícke spotrebné družstvá) vznikli najskôr Výkupné podniky neskôr premenované na Poľnohospodárske zásobovanie a nákup. Tomuto podniku bol delimitovaný Prvý parný mlyn v Trnave po zastavení mlynskej výroby, ďalej mlyn v Trenčíne a časť znárodnených roľníckych mlynov. V roku 1957 bol postavený nový sklad hotových výrobkov, ktorého objekt tvorí zároveň hranicu areálu na Partizánskej ulici v predĺžení hlavnej budovy mlyna. Vynútila si to zvýšená kapacita mlyna. Rok 1957 bol zároveň posledným rokom organizačného usporiadania [singlepic id=7793 w=320 h=240 float=left]Západoslovenských mlynov n. p. a Západoslovenských (Piešťanských) pekární n. p. Piešťany, ale aj uplatňovania „Baťovského systému strediskového hospodárenia“. Hlavným mlynárom v RM bol Alexander Hesko, ktorého vystriedal Rudolf Kulich. Hlavnými majstrami v cestovinárni bol Bedrich Voltmann a v keksárni Ján Balay a ich šéfom Mikuláš Borovan (Weinberger). V rámci areálu fungovala závodná kuchyňa s jedálňou a spoločenská miestnosť pre zamestnanecké aktivity. Z nich treba spomenúť po roku 1950 ochotnícke divadlo, kapelu na čele s harmonikárom Viliamom Púchovským a najväčšie úspechy dosiahol tanečný a spevácky súbor Mlynárka, pod vedením pána Vaverčáka. V tomto období sa začala aj tradícia mlynárskych plesov v Kursalone resp. v Slovane (Royali). Mlyny stále patrili medzi najväčšie podniky v meste a pre rozhodujúcich zamestnancov, ktorí sa do Piešťan prisťahovali, boli k dispozícii byty v bytových domoch na Mierovej ulici a rodinné domy na Malom Floreáte. Stále bol k dispozícii dom na Vrbovskej ceste č.1700 (dnes tam sídli napr. Raving) postavený ešte za Wintera a na Mlynskej ulici bol postavený „likusák“ slúžiaci až do 70. rokov. V tomto období sa začal konštituovať v rámci podniku výrobný závod Piešťany, čo súviselo so zavádzaním dvojstupňového riadenia. K tomu a tiež k ľudským zdrojom sa však dostaneme v ďalšom pokračovaní.

Autor: Alexander Urminský a Ing. Alexander Murín  Foto: archív Alexandra Urminského

*V celom období existencie areálu Ružového mlyna po roku 1948 až do politických zmien po roku 1990 možno sledovať neustále snahy mlynských podnikov versus  pekárenské podniky a naopak, o postavenie hegemóna nielen v rámci Slovenska, ale aj v rámci celej ČSSR.

**Tomáš Baťa, zakladateľ obuvníckeho koncernu so sídlom v Zlíne, ČR. Systém hospodárenia SPH bol používaný vo viacerých odvetviach spotrebného priemyslu samozrejme s úpravami pre plánované hospodárstvo počas celého obdobia socializmu.

*** Sedliaci, teda roľníci na dedinách, čiastočne aj v mestách si svoje obilie dávali mlieť v dedinských, tzv. roľníckych mlynoch. Po vstupe do družstiev bolo obilie odovzdávané do výkupných podnikov a odtiaľ do veľkých, tzv. obchodných mlynov.

**** Predtým firma Josefa Prokopa synové, a.s. Pardubice. Vlastní pracovníci, ktorí vykonali rekonštrukciu Ružového mlyna boli z radov bývalých majiteľov alebo zamestnancov dedinských mlynov, ktorí ovládali všetky potrebné remeslá, ako sa o tom zmieňujem v prvej časti. Neskôr sa z nich utvorila montážna čata operujúca na celom Slovensku.

Continue Reading

História

Pred deportáciou sa ukrýval v Piešťanoch, teraz rozpráva svoje zážitky

Published

on

By

Svet si dnes pripomína obete holokaustu. Preživší pri tejto príležitosti rozprávajú svoje príbehy a urobil to aj Naftali Fürst, ktorý žije v Izraeli. Pred deportáciou sa spolu s rodinou ukrýval v Piešťanoch.

Naftali Fürst sa narodil v Petržalke, otec pochádzal z Nových Zámkov, mama z Vrbového. Svadbu mali v roku 1929 v Piešťanoch.

„Išiel som pre mamičku a brata tak, ako sme sa vopred dohodli. Susedia mi povedali, že ich zavreli. Veľmi som sa zľakol a utekal naspäť k otcovi, ktorý ma čakal v parku vedľa hotela Thermia. Vyrozprával som mu, čo sa stalo. Bol zúfalý. Prvýkrát v živote som ho počul, že sa obrátil k Bohu. Kričal Šema Jisrael. Všetko sa to odohralo v septembri,“ spomína na najhoršie dni svojho detstva Naftali Fürst.

Jeho príbeh zdokumentovalo občianske združenie EDAH, celý sme ho uverejnili v roku 2017. K spomienkam sa Naftali Fürst vrátil pre pár dňami, keď sa s ním pri príležitosti Dňa obetí holokaustu, ktoré si pripomíname 21. apríla, rozprával Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi. Rozhovor si môžete pozrieť celý:

Text: Martin Palkovič Foto: Archív občianskeho združenia EDAH

Continue Reading

História

Ako zahynul generál Štefánik? Bola to nešťastná náhoda, alebo úmysel?

Published

on

By

Slovensko žije aktuálne spomienkou na 100. výročie tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Teórií i konšpirácií ako k tomu došlo, za desiatky rokov uzrelo svetlo sveta viacero. Jedným z ľudí, ktorí sa pokúsili priniesť objektívne fakty je vyštudovaný historik, v minulosti tiež minister obrany, Pavol Kanis.

Pavol Kanis (uprostred) počas akcie v Piešťanoch Foto: J. Rais

Pavol Kanis do Piešťan zavítal začiatkom apríla a spolu s generálom Svetozárom Naďovičom na podujatie, ktoré organizoval Seniorský parlament Piešťany, Spoločnosť M.R. Štefánika a Mestská knižnica mesta Piešťany. Účastníci mali možnosť zhliadnuť tiež dokumentárny film Pavla Kanisa, ktorý okrem iného, prostredníctvom počítačovej animácie vysvetlil príčiny leteckej nehody generála Štefánika vo Vajnoroch 4. mája 1919. Podľa slov historika, ktorý chystá aj ďalšie diely dokumentu o generálovi Štefánikovi, nehoda bola spôsobená súbehom niekoľkých nepriaznivých faktorov bez zavinenia tretích osôb.

Pavol Kanis to tvrdí na základe výskumu, ktorý zrealizoval s množstvom ďalších odborníkov. Na projekte pracovalo 50 ľudí. Z oblasti letectva spolupracoval s katedrou leteckej dopravy na Žilinskej univerzite, kde vzniklo zoskupenie odborníkov pod vedením profesora Antonína Kazdu.  Základná otázka výskumného tímu znela – čo bolo Caproni 450 za lietadlo a  ako mohlo dôjsť k jeho stretu so zemou.

Leteli otvorenou Cesnou, aby zistili ako vyzeral štefánikov let pred takmer 100 rokmi

Žilinskí experti skúmali lietadlo s blízkym imatrikulačným číslom ako malo lietadlo, v ktorom zahynul M.R. Štefánik, v múzeu vojenského letectva vo Vigna di Valle. Výskumný tím sa snažil pochopiť ako sa dané lietadlo ovládalo a aký bol let z Talianska do Bratislavy. Zobrali teda Cesnu, z ktorej odstránili dvere a vydali sa po rovnakej trase cez Alpy. Napriek tomu, že boli dobre oblečení v Bratislave už boli na kosť premrznutí. Ešte horšie na tom museli byť piloti i posádka lietadla v roku 1919, keď nemali tak kvalitné oblečenie ako v súčastnosti. 

Pavlovi Kanisovi, ako bývalému ministrovi obrany, sa podarilo dostať sa taktiež do archívov rodiny Caproniovcov. Z dobových časopisov, ktoré mohol preštudovať vyplynulo, že prvý prelet tohto lietadla z Padovy do Viedne sa uskutočnil len dva mesiace pred letom do Bratislavy. Podľa P. Kanisa, už len to, že lietadlo so Štefánikom doletelo na Slovensko, bol na tú dobu skvelý výkon.

Ako príčinu havárie lietadla označuje súbeh niekoľkých nepriaznivých faktorov. Najdôležitejšia bola zrejme nízka rýchlosť lietadla v kombinácii z úzkou, ostrou zátačkou. Letová príručka pilotov   Caproni  450 varovala presne pred takouto situáciou.

Podstatne viac aj v historicko politických súvislostiach sa dozviete z rozhovoru, ktorý zverejnil 1. mája konzervatívny denník Postoj.

-th- Zdroj: www.postoj.sk Foto: Jiří Rais a Tomáš Hudcovič

Continue Reading

História

Piešťanské múzeum mapovalo zaniknuté kúpeľné lokality

Published

on

By

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch sa v roku 2018 úspešne uchádzalo o grant Fondu pre podporu umenia. Piešťanskí múzejníci tak mohli realizovať projekt Mapovanie zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek na území Slovenska. 

Travertíny v Bešeňovej

Cieľom projektu bolo fotograficky zdokumentovať časť zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek pre obohatenie zbierkových fondov múzea.

V rámci vykonaných ciest a prieskumov boli za týmto účelom zdokumentované lokality Gánovce, Vyšné Ružbachy, Hybe, Lúčky, Bešeňová, Stankovany-Rojkov, Liptovské Sliače, Železnô (kúpele, lom), Hybe, Jazierce, Vlčia skala, Konská, Poprad-Kvetnica, Tlmače, Levice, Mýtne Ludany – Vápnik, Kalinčiakovo – Kamenec, Dudince, Zalaba a Santovka. Získané vzorky sa priebežne triedili, odborne ošetrili, zdokumentovali a stali trvalou súčasťou muzeálnych zbierok pričom boli zaradené do zbierkového fondu Balneológia 1 /B1/. Časť z nich bude vystavená v už existujúcich vitrínach v hlavnej budove múzea Kúpeľnej dvorane a ďalšia v expozícii Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku vo Vile dr. Lisku. Ostatné budú priebežne prezentované na výstavách usporadúvaných múzeom a na prezentačných paneloch.

Lokality boli vyberané s ohľadom na vykonané staršie zbery zo 60. – 70. rokov 20. storočia tak, aby sa doplnil zbierkový fond aj o nové oblasti. Prevažnú časť získaných vzoriek tvoria travertíny. Travertíny, teda sladkovodné pramenné vápence, sa v prírodnom prostredí vyskytujú v rozmanitých formách – od sypkých krehkých až po mohutné pevné formy. Predstavujú karbonátové sedimenty studených alebo teplých minerálnych vôd, viazaných na výstupy po tektonických zlomoch. Vznikali postupne od konca terciéru, v interglaciáloch počas kvartéru až po holocén.

Stankovany – Rojkov, prírodný bazén v obci

Projekt zastrešovali odborní pracovníci Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch Ing. Tomáš Mlynský a Mgr. Martin Kostelník, PhD. Tieto aktivity podporené Fondom na podporu umenia prispievajú k dlhodobej činnosti múzea a jeho zamerania.


Liptovské Sliače, travertínová kopa

 

Santovka, úprava pôvodného pitného pavilónu v pozadí s travertínovou kopou

Text: Balneo muzeum Piešťany/red Foto: Balneologické múzeum Piešťany

Continue Reading

Reklama

Populárne články