Connect with us

História

Mlynárska história – 7. Ružový mlyn 1948-1952

Published

on

„V roku 1948 prešla politická moc v štáte do rúk robotníckej triedy pod vedením KSČ, ktorá sa stala vedúcou vládnou politickou stranou. Vedúcich funkcií v štátnych orgánoch, spoločenských a hospodárskych organizáciách sa väčšinou ujímali robotnícke kádre. Bol to začiatok výstavby socializmu v Česko-Slovensku“(1). Ústava z 9. mája z roku 1948 zakotvila spoločenské vlastníctvo priemyselných podnikov nad 50 zamestnancov. Začali vznikať ďalšie národné podniky a zavádzať systém socialistického hospodárstva a uplatňovali sa nové zásady riadenia v národných podnikoch.

[singlepic id=7018 w=320 h=240 float=left]V tomto roku bol znárodnený aj komplex podnikov v areáli Ružového mlyna v Piešťanoch, keď predtým v nich bola ustanovená národná správa. Znárodňovanie prebehlo hladko, na čom mali zásluhu aj odboroví funkcionári, ktorí sa zúčastnili na Celoštátnej odborovej konferencii v Prahe (Peter Valo). Uplatnenie zákona o znárodňovaní vykonalo Povereníctvo potravinárskeho priemyslu v Bratislave, dňa 4. septembra 1948, kedy vznikla firma Považské mlyny, národný podnik Piešťany. Na tú dobu to bol jeden z najväčších podnikov v odbore na Slovensku. Týmto činom sa vlastne potvrdilo postavenie Ružového mlyna na západnom Slovensku a na Považí. Podriadené mu boli okrem prevádzok bývalého Ružového mlyna aj ďalšie mlyny, cestovinárne, výrobne trvanlivého pečiva a pekárne na Považí. Tieto externé „cechy“ mali svoje vlastné rajóny a špecializáciu na určitý druh výroby: mlynskú, cukrárenskú alebo pekárenskú. Nadriadeným orgánom Považských mlynov n.p. bolo Povereníctvo potravinárskeho priemyslu. Prvým riaditeľom PM n.p. bol Anton Fabián, ktorý prišiel do Piešťan z Liptova. Vo vedúcich funkciách pokračovali národní správcovia. V Ružovom mlyne Michal Ernest Koss, v Lavuse Július Ponger, v Trvanlivom pečive a cestovinárni (Piešťanský potravinársky priemysel) Aladár Steinhúbel.

[singlepic id=7017 w=320 h=240 float=right]Považské mlyny n.p. spravovali Ružový mlyn s výrobňou jačmenných krúp a ovsených vločiek a chov ošípaných. Ďalej Prvý parný mlyn v Trnave, ktorý stál naproti cukrovaru a neskôr bol prerobený na výrobňu kŕmnych zmesí v rámci PNZP, mlyn Nupod (neskôr mlyn 1. mája) Trnava, mlyny Trenčín, Mária mlyn v Sládkovičove, mlyn Včela v Ružomberku, v Dolnom Kubíne, ktorý mal aj výrobu trvanlivého pečiva OPUS. Okrem toho celý rad tzv. malých mlynov (neskôr známe ako roľnícke mlyny-RoM, aby neprišlo k zámeme s RM, Ružový mlyn) na Považí. Ďalej pod PM n.p. patrili výrobne TPaC i cukrárne: Keksáreň a cestovináreň v Piešťanoch, výroba oblátok a cukrárenských výrobkov OLIVKA Skalité, výroba oblátkového tovaru VENDRINSKÝ Žilina, trvanlivé pečivo HANA Ružomberok, TATRANKA v Liptovskom Hrádku (tento podnik po viacerých organizačných zmenách a technologických rekonštrukciách pracuje doposiaľ a jeho pôvodné meno nesie jeho najznámejší a najrozšírenejší výrobok „Tatranka“) a MAŠKRTY v Piešťanoch (na terajšej Rázusovej ulici). Postupne boli ku podniku pričleňované väčšie [singlepic id=7019 w=320 h=240 float=left]i menšie pekárne z teritória od Sládkovičova na juhu po Liptovský Hrádok na Považí, vrátane Kysúc a Oravy. Nároky na riadenie tejto zložitej výrobkovej a organizačnej štruktúry sa z roka na rok zvyšovali a podnik zrejme požíval vysokú dôveru vo svoje schopnosti. Rozsah tohto podniku zodpovedal jeho názvu Považské mlyny, pretože zahrňoval mlynskú, cestovinárenskú a pekárenskú výrobu, ale aj výrobu trvanlivého pečiva na celom Považí. Jeho riadenie si vyžiadalo množstvo tvorivej odbornej, organizátorskej a riadiacej práce, často veľmi improvizovanými metódami, lebo legislatíva sa tvorila zároveň menila „za pochodu“. V tom období sa začala formovať skupina vedúcich pracovníkov, ktorí postupne získali pre areál Ružového mlyna riadenie mlynárskje a cestovinárenskej výroby na celom Slovensku a väčšinou zostali na riadiacich postoch až do rokov 1983-85, keď postupne odchádzali do dôchodku. Možno povedať, že všetci uvedení, ale aj väčšina pracovníkoch na nižších stupňoch riadenia pochádzali z mlynárskych rodín a remeslo mali „v krvi“. Podnik okrem výroby zabezpečoval aj odbyt, kde prvoradým kritériom bolo uspokojovanie obyvateľstva pri súčasnom nedostatku alebo obmedzeným dodávkam surovín. Táto zodpovednosť bola na PM v celom regióne Považia. Nedostatok skúsených riadiacich pracovníkov sa riešil ich sústreďovaním z vysunutých prevádzok, ale aj preškoľovaním kádrov z robotníckych profesií. Z nich viacerí odborne a organizačne vyrástli a stali sa dlhodobými riadiacimi pracovníkmi.

[singlepic id=7020 w=320 h=240 float=right]Tak prešli roky 1949-1950 v ktorými sa pokračovalo novým spôsobom organizácie a riadenia v socialistickom podniku Považské mlyny n.p. Piešťany. Okrem výroby a riadenia bolo potrebné aj plánovanie a vytváranie koncepcií pre budúce obdobia v prioritných oblastiach koncentrácie výroby, zvyšovania produktivity práce, zavádzaní novej techniky, nových výrobkov a technológií. Mnohé veci boli neznáme, nevyskúšané, chýbali technické normy a výrobné i ekonomické predpisy. Uvedené obdobie preverilo schopnosti nových riadiacich pracovníkov. Boli to prevažne ľudia v mladšom veku, plný energie a odhodlania. Popri uvedených problémoch a ťažkostiach, výrobné výsledky podniku boli dobré a hodnotilo sa i to, že zásluhu na tom majú všetci zamestnanci podniku, vrátane robotníkov. Vytvárali sa nové a často veľmi trvale pracovné a medziľudské vzťahy, čo bolo predpokladom dobrých výsledkov. Spoločnosť bola propagáciou vedená k optimizmu. Výrobky podniku PM Piešťany mali nezastupiteľnú úlohu vo výžive obyvateľstva základnými potravinárskymi výrobkami. Začiatkom 50. rokov vydával tento podnik aj závodný časopis MELEME, ktorý sa však dlho neudržal a nepodarilo sa nám ho zatiaľ zdokumentovať. V roku 1951 bol za riaditeľa podniku menovaný Svetozár Mocko z mlynárskej rodiny v obci Prašník.

Autor: Alexander Urminský v spolupráci s Ing. Alexandrom Murínom   Foto: archív A. Urminského

(1) Citácia z úvodu firemného materiálu k retrospektíve a perspektíve podniku.

Continue Reading

História

Pred deportáciou sa ukrýval v Piešťanoch, teraz rozpráva svoje zážitky

Published

on

By

Svet si dnes pripomína obete holokaustu. Preživší pri tejto príležitosti rozprávajú svoje príbehy a urobil to aj Naftali Fürst, ktorý žije v Izraeli. Pred deportáciou sa spolu s rodinou ukrýval v Piešťanoch.

Naftali Fürst sa narodil v Petržalke, otec pochádzal z Nových Zámkov, mama z Vrbového. Svadbu mali v roku 1929 v Piešťanoch.

„Išiel som pre mamičku a brata tak, ako sme sa vopred dohodli. Susedia mi povedali, že ich zavreli. Veľmi som sa zľakol a utekal naspäť k otcovi, ktorý ma čakal v parku vedľa hotela Thermia. Vyrozprával som mu, čo sa stalo. Bol zúfalý. Prvýkrát v živote som ho počul, že sa obrátil k Bohu. Kričal Šema Jisrael. Všetko sa to odohralo v septembri,“ spomína na najhoršie dni svojho detstva Naftali Fürst.

Jeho príbeh zdokumentovalo občianske združenie EDAH, celý sme ho uverejnili v roku 2017. K spomienkam sa Naftali Fürst vrátil pre pár dňami, keď sa s ním pri príležitosti Dňa obetí holokaustu, ktoré si pripomíname 21. apríla, rozprával Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi. Rozhovor si môžete pozrieť celý:

Text: Martin Palkovič Foto: Archív občianskeho združenia EDAH

Continue Reading

História

Ako zahynul generál Štefánik? Bola to nešťastná náhoda, alebo úmysel?

Published

on

By

Slovensko žije aktuálne spomienkou na 100. výročie tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Teórií i konšpirácií ako k tomu došlo, za desiatky rokov uzrelo svetlo sveta viacero. Jedným z ľudí, ktorí sa pokúsili priniesť objektívne fakty je vyštudovaný historik, v minulosti tiež minister obrany, Pavol Kanis.

Pavol Kanis (uprostred) počas akcie v Piešťanoch Foto: J. Rais

Pavol Kanis do Piešťan zavítal začiatkom apríla a spolu s generálom Svetozárom Naďovičom na podujatie, ktoré organizoval Seniorský parlament Piešťany, Spoločnosť M.R. Štefánika a Mestská knižnica mesta Piešťany. Účastníci mali možnosť zhliadnuť tiež dokumentárny film Pavla Kanisa, ktorý okrem iného, prostredníctvom počítačovej animácie vysvetlil príčiny leteckej nehody generála Štefánika vo Vajnoroch 4. mája 1919. Podľa slov historika, ktorý chystá aj ďalšie diely dokumentu o generálovi Štefánikovi, nehoda bola spôsobená súbehom niekoľkých nepriaznivých faktorov bez zavinenia tretích osôb.

Pavol Kanis to tvrdí na základe výskumu, ktorý zrealizoval s množstvom ďalších odborníkov. Na projekte pracovalo 50 ľudí. Z oblasti letectva spolupracoval s katedrou leteckej dopravy na Žilinskej univerzite, kde vzniklo zoskupenie odborníkov pod vedením profesora Antonína Kazdu.  Základná otázka výskumného tímu znela – čo bolo Caproni 450 za lietadlo a  ako mohlo dôjsť k jeho stretu so zemou.

Leteli otvorenou Cesnou, aby zistili ako vyzeral štefánikov let pred takmer 100 rokmi

Žilinskí experti skúmali lietadlo s blízkym imatrikulačným číslom ako malo lietadlo, v ktorom zahynul M.R. Štefánik, v múzeu vojenského letectva vo Vigna di Valle. Výskumný tím sa snažil pochopiť ako sa dané lietadlo ovládalo a aký bol let z Talianska do Bratislavy. Zobrali teda Cesnu, z ktorej odstránili dvere a vydali sa po rovnakej trase cez Alpy. Napriek tomu, že boli dobre oblečení v Bratislave už boli na kosť premrznutí. Ešte horšie na tom museli byť piloti i posádka lietadla v roku 1919, keď nemali tak kvalitné oblečenie ako v súčastnosti. 

Pavlovi Kanisovi, ako bývalému ministrovi obrany, sa podarilo dostať sa taktiež do archívov rodiny Caproniovcov. Z dobových časopisov, ktoré mohol preštudovať vyplynulo, že prvý prelet tohto lietadla z Padovy do Viedne sa uskutočnil len dva mesiace pred letom do Bratislavy. Podľa P. Kanisa, už len to, že lietadlo so Štefánikom doletelo na Slovensko, bol na tú dobu skvelý výkon.

Ako príčinu havárie lietadla označuje súbeh niekoľkých nepriaznivých faktorov. Najdôležitejšia bola zrejme nízka rýchlosť lietadla v kombinácii z úzkou, ostrou zátačkou. Letová príručka pilotov   Caproni  450 varovala presne pred takouto situáciou.

Podstatne viac aj v historicko politických súvislostiach sa dozviete z rozhovoru, ktorý zverejnil 1. mája konzervatívny denník Postoj.

-th- Zdroj: www.postoj.sk Foto: Jiří Rais a Tomáš Hudcovič

Continue Reading

História

Piešťanské múzeum mapovalo zaniknuté kúpeľné lokality

Published

on

By

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch sa v roku 2018 úspešne uchádzalo o grant Fondu pre podporu umenia. Piešťanskí múzejníci tak mohli realizovať projekt Mapovanie zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek na území Slovenska. 

Travertíny v Bešeňovej

Cieľom projektu bolo fotograficky zdokumentovať časť zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek pre obohatenie zbierkových fondov múzea.

V rámci vykonaných ciest a prieskumov boli za týmto účelom zdokumentované lokality Gánovce, Vyšné Ružbachy, Hybe, Lúčky, Bešeňová, Stankovany-Rojkov, Liptovské Sliače, Železnô (kúpele, lom), Hybe, Jazierce, Vlčia skala, Konská, Poprad-Kvetnica, Tlmače, Levice, Mýtne Ludany – Vápnik, Kalinčiakovo – Kamenec, Dudince, Zalaba a Santovka. Získané vzorky sa priebežne triedili, odborne ošetrili, zdokumentovali a stali trvalou súčasťou muzeálnych zbierok pričom boli zaradené do zbierkového fondu Balneológia 1 /B1/. Časť z nich bude vystavená v už existujúcich vitrínach v hlavnej budove múzea Kúpeľnej dvorane a ďalšia v expozícii Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku vo Vile dr. Lisku. Ostatné budú priebežne prezentované na výstavách usporadúvaných múzeom a na prezentačných paneloch.

Lokality boli vyberané s ohľadom na vykonané staršie zbery zo 60. – 70. rokov 20. storočia tak, aby sa doplnil zbierkový fond aj o nové oblasti. Prevažnú časť získaných vzoriek tvoria travertíny. Travertíny, teda sladkovodné pramenné vápence, sa v prírodnom prostredí vyskytujú v rozmanitých formách – od sypkých krehkých až po mohutné pevné formy. Predstavujú karbonátové sedimenty studených alebo teplých minerálnych vôd, viazaných na výstupy po tektonických zlomoch. Vznikali postupne od konca terciéru, v interglaciáloch počas kvartéru až po holocén.

Stankovany – Rojkov, prírodný bazén v obci

Projekt zastrešovali odborní pracovníci Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch Ing. Tomáš Mlynský a Mgr. Martin Kostelník, PhD. Tieto aktivity podporené Fondom na podporu umenia prispievajú k dlhodobej činnosti múzea a jeho zamerania.


Liptovské Sliače, travertínová kopa

 

Santovka, úprava pôvodného pitného pavilónu v pozadí s travertínovou kopou

Text: Balneo muzeum Piešťany/red Foto: Balneologické múzeum Piešťany

Continue Reading

Reklama

Populárne články