Connect with us

História

Mlynárska história – 6. Ružový mlyn 1945-1948

Published

on

Obdobie medzi rokmi 1945 až 1948 sa javilo ako perspektívne z pohľadu mnohých živnostníkov a podnikateľov. Nebezpečenstvo hrozilo iba kolaborantom a veľkým firmám s vysokým počtom zamestnancov. To druhé kritériu sa týkalo aj „Ružového mlyna, úč. spol. Piešťany.“ Riešenie bolo ako vždy naporúdzi. Spočívalo v rozdelení spoločnosti na viacej samostatných firiem*.

[singlepic id=6085 w=400 h=400 float=left]V roku 1946 bol k Ružovému mlynu dostavaný objekt čistiarne a predčistiarne obilia s technológiou švajčiarskej firmy Bühler. Hlavná budova mlyna bola zvýšená o jedno poschodie a technologická rekonštrukcia znamenala výmenu strojného zariadenia za stroje z produkcie ČKD Blansko. Zároveň bola technológia riešená tak, aby sa mohli vyrábať aj špeciálne múky pre výrobu cestovín (nízkolepkové) a pre výrobu trvanlivého pečiva (tzv. slabé). Od komplexu mlynárskej výroby sa odčlenila výroba jačmenných krúpov založením firmy „LAVUS, lúpareň a vločkáreň, úč. spol. Piešťany,“ a to aj napriek tomu, že bola súčasťou objektov mlyna. Kým počas Slovenskej republiky 1939-45 sa rozšírila výroba cestovín a keksov v pôvodných už vybudovaných objektoch, v rámci „dvojročnice 1947-48“ bola vybudovaná a uvedená do prevádzky nová budova „keksárne“, ako sa nazývala budova, kde sa vyrábalo trvanlivé pečivo**. Strojné zariadenie bolo opäť od viedenskej Werner u. Pfleiderer. To už bola výroba pod firmou „Piešťanský potravinársky priemysel, továreň na cestoviny a keksy, úč. spol. Piešťany“(PPP). Do starej budovy spoločnej „keksárne a cestovinárne“ bola dodaná a namontovaná nová cestovinárenská linka od švajčiarskej pobočky firmy Bühler v Uzwille. Kapacita tejto výroby sa tým opäť zvýšila. Ľudovít Winter sa po návrate z táborov v Seredi a Terezíne čoskoro pustil s vervou do ďalšej potravinárskej výroby založením podniku „PANVITA, výroba dietetických a výživných potravných článkov.“ Kancelárie a sídlo firmy bolo v Zelenom Strome, kde Ľ. Winter býval. Jej výroba bola založená na finalizácii produktov mlynárskej výroby z Ružového mlyna a výrobňa bola v priestoroch „starého rínku“, teda v meste, na Námestí slobody. Ľudovít Winter spomínal na Panvitu takto: „A teraz mám vyrábať detskú výživu, čo k tomu potrebujem? Lekára, ktorý sa vyzná vo výžive, chemika, ktorý zostaví dobré recepty, alebo dobrú propagáciu? Našiel som takýchto pracovníkov. Dr. Eugen Šaško a Michal Csere, obidvaja výborní chemici, zostavili recept detskej výživy. Nápomocný nám pri tom bol aj primár a dietný majster Dr. Sečanský. Čoskoro sme v malom domčeku, v ktorom sa pred vojnou vyrábalo pekarské pečivo, začali s výrobou výživy Bambo pre 5 mesačné deti.“ Postupne sa výroba rozšírila o výrobky Dado (pre 3 až 5 mesačné), Silopan (pre 7 týždňové), preslávený BB puding pre dospelých a nakoniec Cerasil na črevné choroby. Zamestnal tak okrem seba a verného Ede Tolnaia aj ďalších zamestnancov.

[singlepic id=6084 w=400 h=240 float=right]Všetky uvedené účastinné spoločnosti mali vlastné ochranné či registrované známky, ktoré je možno vidieť na kópiách firemných hlavičkových listov. Ak si uvedomíme, že tak, ako po každej vojne, aj po 2. svetovej vojne bol nedostatok potravín, výroba a obchod s nimi je preto lukratívny, tak potom všetky vyššie uvedené akciové spoločnosti vrátane Panvity, mali skvelú perspektívu odbytu a teda aj rozvoja. Mohli mať, ale nemali. Ale vlastne mali, iba nie z pohľadu majiteľov, účastinárov. To však bude predmetom ďalších častí, preto nepredbiehajme a vráťme sa pred rok 1948. Napriek určitým problémom pri získavaní surovín (neúroda obilovín v roku 1947) a pomocných materiálov, výroba bola slušne rozbehnutá a trh nenasýtený, teda predalo sa všetko čo sa vyrobilo. A nebolo toho málo, ako to vysvitá z výrobného sortimentu uvedených štyroch podnikov. Ako vyplýva z údajov na firemnej obálke, stále sa „Ružový mlyn úč.spol.“ hlásil aj k „chovu a výkrmu ošípaných, záhradníctvu, zelenine – ovociu – kvetinárstvu. Po „revolučných“ udalostiach vo februári roku 1948, ktoré mali svoje korene v dohodách víťazných mocností o povojnovom rozdelení vplyvu, sa situácia radikálne zmenila. Postupne prišlo k znárodňovaniu všetkých podnikov, bez ohľadu na počet zamestnancov. Na dostupných dokladoch (faktúrach) môžeme sledovať, že v Ružovom mlyne bola „Národná správa“ už 18. marca 1948, v Lavuse bola 28. mája 1948, v Panvite už 22. apríla 1948. Vo firme Piešťanský potravinársky priemysel asi tiež v tom období. Je však možné, ba vysoko pravdepodobné, že vo všetkých firmách bola zriadená národná správa [singlepic id=6086 w=320 h=240 float=left]v jeden deň. Firmy naďalej používali pôvodné formuláre, tlačivá, obálky. Faktúra Ružového mlyna z 20. novembra 1948 už je opatrená pečiatkou POVAŽSKÉ MLYNY, NÁR. PODNIK / PIEŠŤANY. Je to jednoznačný doklad, že pod Ružový mlyn už patrili všetky jeho zložky, ba pričlenené boli aj ďalšie mlyny na Považí. Panvitu ale prevzali „Lúčobné a farmaceutické závody, národný podnik, závod Panvita“ ktoré však s detskou výživou skončili. Naďalej sa však ešte desaťročia vyrábal BB puding, ale u iných výrobcov.*** Pôvodní zamestnanci jednotlivých výrobní prechádzali aj pod novú správu, väčšinou bezo zmien. Personálne zmeny sa týkali hlavne vedúcich pracovníkov, nie odborníkov, majstrov. Mnohí z nich boli na majstrovských pozíciách ešte v 60. rokoch, a na iných postoch až do 70. rokov 20. storočia. Znárodňovanie prebiehalo bez náhrady a bývalí majitelia či akcionári často nemali možnosť sa v týchto podnikoch zamestnať. Nasledovala centralizácia výroby a jej riadenia, ktorá zahŕňala aj potravinársky priemysel, znamenala prílev nových obyvateľov do Piešťan v rámci formujúceho sa veľkého národného podniku. V Piešťanoch sa v tom období usadili desiatky nových rodín, ktoré sem prišli z rôznych kútov Slovenska.

*Hlavičkové papiere účastinných spoločností Lavus, Piešťanský potravinársky priemysel a Panvita. Na nich možno zistiť rad informácií, vrátane firemných emblémov.

** Už od tých čias boli na trhu známe keksy Marína, Indián, citrónové sušienky, Uhu-keksy, Eva-keksy, sucháre, perníky, detská krupica Valibuk, vyhľadávané všetky cestoviny z „Ružového mlyna“ (mrvance, kolienka, makaróny, špagety, fliačky a ďalšie).

***Výrobu BB pudingu prevzali a dlho vyrábali Slovenské škrobárne v Bolerázi.

Autor: Alexander Urminský Foto: zbierka autora

Continue Reading

História

Pred deportáciou sa ukrýval v Piešťanoch, teraz rozpráva svoje zážitky

Published

on

By

Svet si dnes pripomína obete holokaustu. Preživší pri tejto príležitosti rozprávajú svoje príbehy a urobil to aj Naftali Fürst, ktorý žije v Izraeli. Pred deportáciou sa spolu s rodinou ukrýval v Piešťanoch.

Naftali Fürst sa narodil v Petržalke, otec pochádzal z Nových Zámkov, mama z Vrbového. Svadbu mali v roku 1929 v Piešťanoch.

„Išiel som pre mamičku a brata tak, ako sme sa vopred dohodli. Susedia mi povedali, že ich zavreli. Veľmi som sa zľakol a utekal naspäť k otcovi, ktorý ma čakal v parku vedľa hotela Thermia. Vyrozprával som mu, čo sa stalo. Bol zúfalý. Prvýkrát v živote som ho počul, že sa obrátil k Bohu. Kričal Šema Jisrael. Všetko sa to odohralo v septembri,“ spomína na najhoršie dni svojho detstva Naftali Fürst.

Jeho príbeh zdokumentovalo občianske združenie EDAH, celý sme ho uverejnili v roku 2017. K spomienkam sa Naftali Fürst vrátil pre pár dňami, keď sa s ním pri príležitosti Dňa obetí holokaustu, ktoré si pripomíname 21. apríla, rozprával Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi. Rozhovor si môžete pozrieť celý:

Text: Martin Palkovič Foto: Archív občianskeho združenia EDAH

Continue Reading

História

Ako zahynul generál Štefánik? Bola to nešťastná náhoda, alebo úmysel?

Published

on

By

Slovensko žije aktuálne spomienkou na 100. výročie tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Teórií i konšpirácií ako k tomu došlo, za desiatky rokov uzrelo svetlo sveta viacero. Jedným z ľudí, ktorí sa pokúsili priniesť objektívne fakty je vyštudovaný historik, v minulosti tiež minister obrany, Pavol Kanis.

Pavol Kanis (uprostred) počas akcie v Piešťanoch Foto: J. Rais

Pavol Kanis do Piešťan zavítal začiatkom apríla a spolu s generálom Svetozárom Naďovičom na podujatie, ktoré organizoval Seniorský parlament Piešťany, Spoločnosť M.R. Štefánika a Mestská knižnica mesta Piešťany. Účastníci mali možnosť zhliadnuť tiež dokumentárny film Pavla Kanisa, ktorý okrem iného, prostredníctvom počítačovej animácie vysvetlil príčiny leteckej nehody generála Štefánika vo Vajnoroch 4. mája 1919. Podľa slov historika, ktorý chystá aj ďalšie diely dokumentu o generálovi Štefánikovi, nehoda bola spôsobená súbehom niekoľkých nepriaznivých faktorov bez zavinenia tretích osôb.

Pavol Kanis to tvrdí na základe výskumu, ktorý zrealizoval s množstvom ďalších odborníkov. Na projekte pracovalo 50 ľudí. Z oblasti letectva spolupracoval s katedrou leteckej dopravy na Žilinskej univerzite, kde vzniklo zoskupenie odborníkov pod vedením profesora Antonína Kazdu.  Základná otázka výskumného tímu znela – čo bolo Caproni 450 za lietadlo a  ako mohlo dôjsť k jeho stretu so zemou.

Leteli otvorenou Cesnou, aby zistili ako vyzeral štefánikov let pred takmer 100 rokmi

Žilinskí experti skúmali lietadlo s blízkym imatrikulačným číslom ako malo lietadlo, v ktorom zahynul M.R. Štefánik, v múzeu vojenského letectva vo Vigna di Valle. Výskumný tím sa snažil pochopiť ako sa dané lietadlo ovládalo a aký bol let z Talianska do Bratislavy. Zobrali teda Cesnu, z ktorej odstránili dvere a vydali sa po rovnakej trase cez Alpy. Napriek tomu, že boli dobre oblečení v Bratislave už boli na kosť premrznutí. Ešte horšie na tom museli byť piloti i posádka lietadla v roku 1919, keď nemali tak kvalitné oblečenie ako v súčastnosti. 

Pavlovi Kanisovi, ako bývalému ministrovi obrany, sa podarilo dostať sa taktiež do archívov rodiny Caproniovcov. Z dobových časopisov, ktoré mohol preštudovať vyplynulo, že prvý prelet tohto lietadla z Padovy do Viedne sa uskutočnil len dva mesiace pred letom do Bratislavy. Podľa P. Kanisa, už len to, že lietadlo so Štefánikom doletelo na Slovensko, bol na tú dobu skvelý výkon.

Ako príčinu havárie lietadla označuje súbeh niekoľkých nepriaznivých faktorov. Najdôležitejšia bola zrejme nízka rýchlosť lietadla v kombinácii z úzkou, ostrou zátačkou. Letová príručka pilotov   Caproni  450 varovala presne pred takouto situáciou.

Podstatne viac aj v historicko politických súvislostiach sa dozviete z rozhovoru, ktorý zverejnil 1. mája konzervatívny denník Postoj.

-th- Zdroj: www.postoj.sk Foto: Jiří Rais a Tomáš Hudcovič

Continue Reading

História

Piešťanské múzeum mapovalo zaniknuté kúpeľné lokality

Published

on

By

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch sa v roku 2018 úspešne uchádzalo o grant Fondu pre podporu umenia. Piešťanskí múzejníci tak mohli realizovať projekt Mapovanie zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek na území Slovenska. 

Travertíny v Bešeňovej

Cieľom projektu bolo fotograficky zdokumentovať časť zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek pre obohatenie zbierkových fondov múzea.

V rámci vykonaných ciest a prieskumov boli za týmto účelom zdokumentované lokality Gánovce, Vyšné Ružbachy, Hybe, Lúčky, Bešeňová, Stankovany-Rojkov, Liptovské Sliače, Železnô (kúpele, lom), Hybe, Jazierce, Vlčia skala, Konská, Poprad-Kvetnica, Tlmače, Levice, Mýtne Ludany – Vápnik, Kalinčiakovo – Kamenec, Dudince, Zalaba a Santovka. Získané vzorky sa priebežne triedili, odborne ošetrili, zdokumentovali a stali trvalou súčasťou muzeálnych zbierok pričom boli zaradené do zbierkového fondu Balneológia 1 /B1/. Časť z nich bude vystavená v už existujúcich vitrínach v hlavnej budove múzea Kúpeľnej dvorane a ďalšia v expozícii Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku vo Vile dr. Lisku. Ostatné budú priebežne prezentované na výstavách usporadúvaných múzeom a na prezentačných paneloch.

Lokality boli vyberané s ohľadom na vykonané staršie zbery zo 60. – 70. rokov 20. storočia tak, aby sa doplnil zbierkový fond aj o nové oblasti. Prevažnú časť získaných vzoriek tvoria travertíny. Travertíny, teda sladkovodné pramenné vápence, sa v prírodnom prostredí vyskytujú v rozmanitých formách – od sypkých krehkých až po mohutné pevné formy. Predstavujú karbonátové sedimenty studených alebo teplých minerálnych vôd, viazaných na výstupy po tektonických zlomoch. Vznikali postupne od konca terciéru, v interglaciáloch počas kvartéru až po holocén.

Stankovany – Rojkov, prírodný bazén v obci

Projekt zastrešovali odborní pracovníci Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch Ing. Tomáš Mlynský a Mgr. Martin Kostelník, PhD. Tieto aktivity podporené Fondom na podporu umenia prispievajú k dlhodobej činnosti múzea a jeho zamerania.


Liptovské Sliače, travertínová kopa

 

Santovka, úprava pôvodného pitného pavilónu v pozadí s travertínovou kopou

Text: Balneo muzeum Piešťany/red Foto: Balneologické múzeum Piešťany

Continue Reading

Reklama

Populárne články