Connect with us

História

Mlynárska história – 3. Ako a prečo vlastne postavili Ružový mlyn?

Published

on

Píše sa rok 1917. Vojna trvá oveľa dlhšie, ako sa očakávalo. Civilnú klientelu kúpeľov už dávno vystriedali ranení vojaci a rehabilitujúci dôstojníci. Tých okolo 2000 žalúdkov bolo treba každý deň nakŕmiť. Nie je to jednoduché, lebo zásobovanie viazne, ale dá sa na tom zarobiť! Medzi pacientami je aj bulharský cár Ferdinand I. Coburg so suitou a so svojim generálnym štábom.

[singlepic id=1291 w=320 h=240 float=left]Dobre sa mu v Piešťanoch vodí, už je v Thermii tretí mesiac. Aj preto sa uskutočnilo stretnutie najvyšších veliteľov „Centrálnych mocností“ (Wilhelm II., Karol I., Ferdinand I.) v Piešťanoch. Tu sa dozvedeli o vstupe USA do vojny proti nim, a odtiaľto aj vyhlásili totálnu ponorkovú vojnu. Vojna pritvrdila a všetko čo bolo treba pre vojsko bolo prioritné. Bolo treba konať. Ľudovít Winter spomína: „Stúpajúci počet chorých v nemocnici Červeného kríža vyvolal vo mne pocit zadosťučinenia. Bol to úspech mojej myšlienky. Ale aj starosti a zodpovednosti vzrástli. Vtedy platil zákon, podľa ktorého sa zanedbanie povinností pri opatrovaní chorých vojakov trestá väzením, prípadne aj trestom smrti. Moje starosti zväčšovala skutočnosť, že mesačné prídely múky, masti, mäsa, krmiva prichádzali oneskorene a tisíce chorých vojakov som nemohol dostatočne opatriť.“ Nielen obavy, ale aj podnikateľský cit mu vraveli, že treba nie?o robi? a rýchlo. Radil sa so svojim prokuristom Edmundom Tolnaiom, ako ?alej. Výsledkom bolo rozhodnutie: „Postavíme mlyn, výkrmňu ošípaných, prenajmeme hospodárstvo a sami si budeme dorábať potrebné obilie, budeme mať mäso, mlieko, slovom všetko potrebné pre zásobovanie chorých. Využijeme možnosti tunajšej prvotriednej ornej pôdy“.

[singlepic id=1292 w=320 h=240 float=right]Plány sa do roka stali skutočnosťou začiatkom roku 1918 (iné zdroje hovoria že už v roku 1917) mlyn už mlel. Bol to uzavretý výrobno – technologický celok. Obilie, múky, krmivá, chov prasiat  a dojných kráv a ich spracovanie, potom aj záhradníctvo. Mlyn projektovali Ing. Hassányi a A. Bachrach z Budapešti a technologické zariadenia dodávala ríšsko-nemecká firma Amme-Giesecke z Braunschweigu. Na výstavbe mlyna pracovali najmä vojenskí zajatci. Výrobná kapacita mlyna bola 31 t/24 hodín, teda za hodinu sa spracovalo viac ako 1 tony obilia. Úver vo výške 1 milióna korún na výstavbu mlyna poskytla Rotschildová Všeobecná úverová banka z Budapešti. Ľdovít Winter to komentuje: „Náš peňažný obrat ako následok práce opatrovania 2000 chorých vojakov banke imponoval.“ Hlavný vchod do areálu bol z terajšej Vrbovskej cesty a bol napojený na železničnú vlečku. V mieste terajšieho vchodu do areálu boli rozsiahle výkrmne prasiat a ich rozrábka. Na druhej strane oproti mlynu dodnes stojí obytný dom pre rozhodujúcich zamestnancov (teraz aj Raving a ambulancie lekárov) mlyna [singlepic id=1293 w=320 h=240 float=left]a v priestore kde stojí Chirana a ďalej na juh boli polia, ktoré boli ku mlynu zakúpené. V prednej časti bolo veľké záhradníctvo pre potreby kúpeľov a zamestnancov, ktorého zostatky sa zachovali až do 80-tych rokov 20. storočia. Mlyn bol poháňaný najskôr parným strojom a postupne bol elektrifikovaný. Stavebný ruch v areáli Ružového mlyna trval s malými prestávkami až do konca 20. storočia. V roku 1920 domlel posledný lodný mlyna na Váhu v Piešťanoch.

Winterovci pomenovali mlyn menom dcéry Rószi (1899-1927), najstaršieho zo synov Alexandra Wintera, Františka (Ferencza, 1868-1900). Bol to teda po slovensky Ruženin mlyn. Po prevrate v roku 1918 zvážili majitelia, že vhodnejší názov bude Ružový mlyn a ruže nad mlynskými valcami sa stali aj logom mlyna až do znárodnenia.

Pokračovanie nabudúce.

Autor: Alexander Urminský

Continue Reading

História

Pred deportáciou sa ukrýval v Piešťanoch, teraz rozpráva svoje zážitky

Published

on

By

Svet si dnes pripomína obete holokaustu. Preživší pri tejto príležitosti rozprávajú svoje príbehy a urobil to aj Naftali Fürst, ktorý žije v Izraeli. Pred deportáciou sa spolu s rodinou ukrýval v Piešťanoch.

Naftali Fürst sa narodil v Petržalke, otec pochádzal z Nových Zámkov, mama z Vrbového. Svadbu mali v roku 1929 v Piešťanoch.

„Išiel som pre mamičku a brata tak, ako sme sa vopred dohodli. Susedia mi povedali, že ich zavreli. Veľmi som sa zľakol a utekal naspäť k otcovi, ktorý ma čakal v parku vedľa hotela Thermia. Vyrozprával som mu, čo sa stalo. Bol zúfalý. Prvýkrát v živote som ho počul, že sa obrátil k Bohu. Kričal Šema Jisrael. Všetko sa to odohralo v septembri,“ spomína na najhoršie dni svojho detstva Naftali Fürst.

Jeho príbeh zdokumentovalo občianske združenie EDAH, celý sme ho uverejnili v roku 2017. K spomienkam sa Naftali Fürst vrátil pre pár dňami, keď sa s ním pri príležitosti Dňa obetí holokaustu, ktoré si pripomíname 21. apríla, rozprával Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi. Rozhovor si môžete pozrieť celý:

Text: Martin Palkovič Foto: Archív občianskeho združenia EDAH

Continue Reading

História

Ako zahynul generál Štefánik? Bola to nešťastná náhoda, alebo úmysel?

Published

on

By

Slovensko žije aktuálne spomienkou na 100. výročie tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Teórií i konšpirácií ako k tomu došlo, za desiatky rokov uzrelo svetlo sveta viacero. Jedným z ľudí, ktorí sa pokúsili priniesť objektívne fakty je vyštudovaný historik, v minulosti tiež minister obrany, Pavol Kanis.

Pavol Kanis (uprostred) počas akcie v Piešťanoch Foto: J. Rais

Pavol Kanis do Piešťan zavítal začiatkom apríla a spolu s generálom Svetozárom Naďovičom na podujatie, ktoré organizoval Seniorský parlament Piešťany, Spoločnosť M.R. Štefánika a Mestská knižnica mesta Piešťany. Účastníci mali možnosť zhliadnuť tiež dokumentárny film Pavla Kanisa, ktorý okrem iného, prostredníctvom počítačovej animácie vysvetlil príčiny leteckej nehody generála Štefánika vo Vajnoroch 4. mája 1919. Podľa slov historika, ktorý chystá aj ďalšie diely dokumentu o generálovi Štefánikovi, nehoda bola spôsobená súbehom niekoľkých nepriaznivých faktorov bez zavinenia tretích osôb.

Pavol Kanis to tvrdí na základe výskumu, ktorý zrealizoval s množstvom ďalších odborníkov. Na projekte pracovalo 50 ľudí. Z oblasti letectva spolupracoval s katedrou leteckej dopravy na Žilinskej univerzite, kde vzniklo zoskupenie odborníkov pod vedením profesora Antonína Kazdu.  Základná otázka výskumného tímu znela – čo bolo Caproni 450 za lietadlo a  ako mohlo dôjsť k jeho stretu so zemou.

Leteli otvorenou Cesnou, aby zistili ako vyzeral štefánikov let pred takmer 100 rokmi

Žilinskí experti skúmali lietadlo s blízkym imatrikulačným číslom ako malo lietadlo, v ktorom zahynul M.R. Štefánik, v múzeu vojenského letectva vo Vigna di Valle. Výskumný tím sa snažil pochopiť ako sa dané lietadlo ovládalo a aký bol let z Talianska do Bratislavy. Zobrali teda Cesnu, z ktorej odstránili dvere a vydali sa po rovnakej trase cez Alpy. Napriek tomu, že boli dobre oblečení v Bratislave už boli na kosť premrznutí. Ešte horšie na tom museli byť piloti i posádka lietadla v roku 1919, keď nemali tak kvalitné oblečenie ako v súčastnosti. 

Pavlovi Kanisovi, ako bývalému ministrovi obrany, sa podarilo dostať sa taktiež do archívov rodiny Caproniovcov. Z dobových časopisov, ktoré mohol preštudovať vyplynulo, že prvý prelet tohto lietadla z Padovy do Viedne sa uskutočnil len dva mesiace pred letom do Bratislavy. Podľa P. Kanisa, už len to, že lietadlo so Štefánikom doletelo na Slovensko, bol na tú dobu skvelý výkon.

Ako príčinu havárie lietadla označuje súbeh niekoľkých nepriaznivých faktorov. Najdôležitejšia bola zrejme nízka rýchlosť lietadla v kombinácii z úzkou, ostrou zátačkou. Letová príručka pilotov   Caproni  450 varovala presne pred takouto situáciou.

Podstatne viac aj v historicko politických súvislostiach sa dozviete z rozhovoru, ktorý zverejnil 1. mája konzervatívny denník Postoj.

-th- Zdroj: www.postoj.sk Foto: Jiří Rais a Tomáš Hudcovič

Continue Reading

História

Piešťanské múzeum mapovalo zaniknuté kúpeľné lokality

Published

on

By

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch sa v roku 2018 úspešne uchádzalo o grant Fondu pre podporu umenia. Piešťanskí múzejníci tak mohli realizovať projekt Mapovanie zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek na území Slovenska. 

Travertíny v Bešeňovej

Cieľom projektu bolo fotograficky zdokumentovať časť zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek pre obohatenie zbierkových fondov múzea.

V rámci vykonaných ciest a prieskumov boli za týmto účelom zdokumentované lokality Gánovce, Vyšné Ružbachy, Hybe, Lúčky, Bešeňová, Stankovany-Rojkov, Liptovské Sliače, Železnô (kúpele, lom), Hybe, Jazierce, Vlčia skala, Konská, Poprad-Kvetnica, Tlmače, Levice, Mýtne Ludany – Vápnik, Kalinčiakovo – Kamenec, Dudince, Zalaba a Santovka. Získané vzorky sa priebežne triedili, odborne ošetrili, zdokumentovali a stali trvalou súčasťou muzeálnych zbierok pričom boli zaradené do zbierkového fondu Balneológia 1 /B1/. Časť z nich bude vystavená v už existujúcich vitrínach v hlavnej budove múzea Kúpeľnej dvorane a ďalšia v expozícii Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku vo Vile dr. Lisku. Ostatné budú priebežne prezentované na výstavách usporadúvaných múzeom a na prezentačných paneloch.

Lokality boli vyberané s ohľadom na vykonané staršie zbery zo 60. – 70. rokov 20. storočia tak, aby sa doplnil zbierkový fond aj o nové oblasti. Prevažnú časť získaných vzoriek tvoria travertíny. Travertíny, teda sladkovodné pramenné vápence, sa v prírodnom prostredí vyskytujú v rozmanitých formách – od sypkých krehkých až po mohutné pevné formy. Predstavujú karbonátové sedimenty studených alebo teplých minerálnych vôd, viazaných na výstupy po tektonických zlomoch. Vznikali postupne od konca terciéru, v interglaciáloch počas kvartéru až po holocén.

Stankovany – Rojkov, prírodný bazén v obci

Projekt zastrešovali odborní pracovníci Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch Ing. Tomáš Mlynský a Mgr. Martin Kostelník, PhD. Tieto aktivity podporené Fondom na podporu umenia prispievajú k dlhodobej činnosti múzea a jeho zamerania.


Liptovské Sliače, travertínová kopa

 

Santovka, úprava pôvodného pitného pavilónu v pozadí s travertínovou kopou

Text: Balneo muzeum Piešťany/red Foto: Balneologické múzeum Piešťany

Continue Reading

Reklama

Populárne články