Cyril a Metod zažili podporu, ale aj intrigy

Cyril a Metod zažili podporu, ale aj intrigy

5. júla 2015 Off Od PNky.sk

Dnes, v nedeľu 5. júla si pripomíname sviatok sv. Cyrila a Metoda. Hovorí sa im aj patróni Slovanov, solúnski bratia, vierozvestcovia, či šíritelia kresťanstva u nás. Ale čo si o nich ešte pamätáme zo školských lavíc? Trochu sme pátrali a prinášame vám pre oprášenie vedomostí vybraný súhrn známych faktov z ich života a misií na Veľkej Morave. Ich úloha rozhodne nebola jednoduchá, medzi mocnými zažili podporu ale aj intrigy.

Metod sa zrejme pôvodne volal Michal (meno Metod prijal po vstupe do kláštora) a bol najstarším zo siedmych súrodencov. Narodil sa okolo roku 815. Rodina pochádzala zo Solúna, dnes grécke Thessaloniké. Ich otec menom Lev, mal vysoké postavenie v štátnej správe. Cyril bol najmladším z detí, krstným menom sa volal Konštantín. Narodil sa asi okolo roku 827. Pretože v okolí žilo mnoho Slovanov, predpokladá sa, že obaja dobre poznali slovanský jazyk. Konštantín, ktorého prezývali „Filozof“ sa vypracoval na významného filológa (jazykovedcom) a profesora na carihradskej univerzite (Carihrad, neskôr Konštantinopol a v súčasnosti Istanbul – hlavné mesto Turecka).

Metod, starší z bratov získal v Solúne právnické vzdelanie a stal sa dôležitým civilným úradníkom – správcom župy medzi Slovanmi v Macedónsku. Po čase ho však svetské záležitosti unavili, a preto sa utiahol do kláštora. Jeho brat sa k nemu o čosi neskôr pripojil.

V roku 860 sa Konštantín a Metod vydali na misie na územie dnešnej Ukrajiny ku Chazarom. Tam našli pozostatky pápeža sv. Klementa, ktorý tam bol vo vyhnanstve (zomrel okolo r. 100). Domov sa vrátili roku 862.

Keď sa byzantský panovník Michal III. rozhodol vyhovieť požiadavke moravského kniežaťa Rastislava, aby mu na jeho územie poslal misionárov, prirodzene boli Metod a Konštantín tou najlepšou voľbou; poznali totiž jazyk, boli schopní po organizačnej stránke a taktiež sa už ukázalo, že sú vhodní pre misijné poslanie. Rastislav, tak ako ostatné slovanské kniežatá, bojoval o nezávislosť spod germánskeho vplyvu a invázií. Kresťanskí misionári z Východu mali pomôcť Rastislavovi upevniť moc v krajine, a preto, že hovorili slovanskou rečou.

Konštantín a Metod spolu s niekoľkými spoločníkmi (Kliment, Sava, Angelár, Naum, Vavrinec a ďalší) tak v roku 863 opustili svoju rodnú zem, aby prišli na Veľkú Moravu a šírili tu kresťanstvo. Správne pochopili, že ak chcú byť úspešní, musia sa prispôsobiť rečou i kultúrou miestnemu obyvateľstvu. Konštantín, ešte predtým, než odišli na svoju misiu, zostavil pre Slovanov písmo, ktoré je dnes známe ako hlaholika. Hlaholika vznikla zo slova glagol – hlahol (slovo). Pozostávala z 38 grafických znakov. Tvary písmen hlaholiky boli vytvorené z troch kresťanských symbolov – kríža, rovnostranného trojuholníka a kruhu. Najstaršou pamiatkou napísanou týmto písmom sú Kyjevské listy.

kyjevske_listyuuuDo jazyka starých Slovanov preložili dokonca aj celú liturgiu (texty bohoslužieb) a takisto aj časť Biblie. Bola to veľká revolúcia v tom čase, keďže pri bohoslužbách sa používali len tri jazyky: gréčtina, hebrejčina a latinčina. V roku 867 sa vydali na cestu do Ríma, aby získali povolenie slúžiť latinskú liturgiu v reči ľudu. So sebou niesli aj ostatky pápeža Klementa. Pápež Hadrián II. ich s radosťou prijal a vyhovel všetkým požiadavkám. Ostatky svätého Klementa slávnostne preniesli do baziliky, ktorá niesla jeho meno. Cesta do Ríma bola úspechom, pretože bratia obhájili svoje učenie.

Konštantín sa však už nikdy nevrátil na územie Veľkej Moravy. V Ríme ochorel, vstúpil do kláštora, prijal meno Cyril (Kyrillos) a tam 14. februára roku 869 zomrel. Pochovali ho v Chráme sv. Klimenta v Ríme.

Metoda poslal pápež Hadrián II. Späť na Veľkú Moravu a dal mu list pre slovienskych vladárov, ktorý obsahuje vyhovenie všetkým trom požiadavkám: ustanovenie školy na čele s Metodom, vysvätenie slovienskych učeníkov na rozličné stupne kňazstva a potvrdenie slovanskej bohoslužobnej reči. Tento dokument patrí k najdôležitejším v histórii Slovenska.

relikvia-sv-cyrila-08

Relikvia sv. Cyrila v Piešťanoch v roku 2011

Metod sa však na Veľkú Moravu hneď nedostal. Medzi Rastislavom a Nemcami sa totiž rozpútala vojna. Metod zostal v Blatnohrade u kniežaťa Koceľa, ktorý požiadal pápeža, aby ustanovil Metoda za biskupa v Panónii.  Biskupom sa stal v roku 869 a neskôr ho pápež vymenoval za arcibiskupa a pápežského legáta s právomocou pre slovanské národy.

Franským biskupom sa to nepáčilo a Metoda o rok neskôr uväznili vo Švábsku v kláštore. Napriek všetkým prekážkam sa istému mníchovi podarilo poslať do Ríma posolstvo, ako sa veci majú. Pápež Hadrián II. dvakrát rázne zakročil, no nič nepomáhalo. Až po nástupe nového pápeža Jána VIII. v roku 873 Metoda prepustili a v sprievode pápežského legáta prišiel na Veľkú Moravu.

Legát ho uviedol do úradu arcibiskupa, presné miesto jeho pôsobenia nepoznáme, ale predpokladá sa, že išlo o Hradište pri Mikulčiciach na Morave. Na Veľkej Morave vtedy vládol Svätopluk, ktorý však bol ovplyvnený nemeckým kňazom Vichingom. Ten neustále brojil proti Metodovi. Obvinil ho, že neoprávnene používa pri bohoslužbách slovanský jazyk. Metod musel ísť svoje učenie obhájiť pred pápežom, čo sa mu aj podarilo. Pápež Svätoplukovi napísal list – bulu Industriae Tuae (jún 880). V nej sa o Metodovi vyjadruje veľmi priaznivo. Uznáva a potvrdzuje ho za nielen panónskeho, ale aj moravského arcibiskupa.

No zároveň aj vysvätil Vichinga za biskupa do Nitry. Aj keď sa mal podriadiť Metodovi, Viching stále kul intrigy, dokonca falšoval pápežské listy. Metod však po komunikácií s Rímom Vichinga nakoniec poslal na misie k Vislanom (krakovské kniežatstvo). Potom sa naďalej snažil a vyvíjal veľké úsilie, aby prehĺbil kresťanskú vieru medzi Slovanmi. Mal vplyv aj na Čechov, Maďarov a Vislanov. Niektoré historické zdroje hovoria, že pokrstil české knieža Bořivoja a jeho manželku sv. Ľudmilu, aj knieža Vislanov v Poľsku.

mp-07-05-13-92398

Informačné tabule, ktoré pripimínajú misiu svätcov, boli aj u nás osadené a posvätené v roku 2013

V roku 882 sa vybral do svojej vlasti na pozvanie byzantského cisára Bazila I. Ten ho prijal s veľkou radosťou a poctou. Metod však cítil, že mu ubúda síl. Chcel ešte dokončiť preklad Sv. písma do staroslovienčiny. Vybral si k tomu dvoch zo svojich žiakov a v priebehu ôsmich mesiacov toto veľké dielo dokončil. Zomrel vo veku sedemdesiat rokov 6. apríla 885. Tesne pred smrťou určil za svojho nástupcu Gorazda, jedného zo svojich učeníkov slovanského pôvodu. Miesto jeho smrti a hrobu bolo pravdepodobne hlavné mesto Veľkej Moravy, avšak jeho presná poloha nie je známa.

mg_2676

Každoročnou pripomienkou sviatku je aj púť na Kostolec, ktorá sa koná v nedeľu popoludní.

Zdroje: www.zivotopisysvatych.sk, www.oskole.sk, foto: Obraz Martina Benku: Konštantín a Metod, Kyjevské listy (www.hlaholika.sk), M. Palkovič, archív PNky

Čítajte tiež:

Národná púť na Kostolec už v túto nedeľu

Cyrilo-Metodské muzicírovanie chystajú v kostole