Connect with us

História

Ako si spomínate na november 1989?

Published

on

Máte pocit, že novembrová revolúcia v Piešťanoch bola až príliš tichá a nenápadná? Typická búrlivosť vysokoškolákov z Prahy  či Bratislavy jej síce chýbala, aj Piešťany však majú svoj „novembrový príbeh“. Medzi inými ho poznačili napríklad aj Kornel Duffek, Drahomíra Moretová či Peter Remiš. Položili sme im nasledujúce otázky:

1.)  Ako si spomínate na priebeh revolúcie v Piešťanoch, najmä na generálny štrajk (27. 11.) a demonštrácie na dnešnom Námestí slobody?

2.) Aká bola vtedy nálada medzi Piešťancami? Aké máte Vy osobne pocity, keď si na tie dni spomínate?

3.) Ako ste si vtedy predstavovali budúcnosť krajiny a nášho mesta, a ako to podľa Vás dopadlo? Splnila revolúcia Vaše očakávania?

Peter Remiš

1.) Úprimne: Generálny štrajk  si už vôbec nepamätám. V pamäti mi utkvela jedna demonštrácia na Námestí slobody, na ktorej som predniesol krátky prejav venovaný infiltrácii mladých komunistov a kandidátov strany do miestnych štruktúr VPN. Najmenej raz som si bol „zaštrngať“ kľúčmi aj v Bratislave – a inak som väčšinu diania prežíval doma pred televízorom. Ale aj ten televízny prenos bol veľmi intenzívny zážitok.

[singlepic id=22101 w=320 h=240 float=left]2.) Všeobecná nálada? Výbušná, ale aj nabitá veľkými očakávaniami. Pracoval som vtedy na hlavnej pošte a na programe dňa boli ranné revolučné mítingy. Snažil som sa, aby prebiehali v zmierlivom tóne. Rozhodne som nebol za nejaké vešanie, či likvidáciu straníkov. Mnohí z nich to fakt mysleli úprimne.

3.) Myslím, že mnohí ľudia mojej generácie sa nedokázali prispôsobiť tomu, že sú zrazu zodpovední sami za seba. To je vidieť dodnes na tom, kde zostali v živote, alebo ktorým dnešným politikom veria. Nemal som žiadne prehnané očakávania, takže som vcelku spokojný. Mne osobne sa veľmi nepáčila doba „mečiarizmu“. Možno viac než komunizmus. Vtedy sa už ozaj človek bál povedať svoj názor. Sám som vtedy dostal hodinovú výpoveď za to, že som ako vedúci vydania v TASR nepripravil reportáž o výstave k 5. výročiu HZDS. Ale som trochu skeptický ohľadom toho, či by mi to neurobili aj pri ktorejkoľvek inej vládnej strane. Celkove sa však cítim slobodnejší, ako pred rokom 1989 – a to ma veľmi teší. Negatív je veľa, ale slobodný pohyb a prístup k informáciám sú pozitíva, ktoré u mňa prevážia.

Drahomíra Moretová

1.)  Bola som jednou z veľmi dôležitých osobností generálneho štrajku, (a čo ma najviac mrzí, že túto zásluhu mi nikto nepripomína, len ja sama) lebo sa mi podarilo  zohnať v tom období podpultový tovar – trikolóru – stužku, ktorou bol každý štrajkujúci označený.  Tie stužky mali v centrálnom sklade galantérie Otex Madunice a ja som tam mala známu. Pamätám si, keď sme to rozdávali, viacerí si to nechávali vo vrecku – čo ak by …  A kam to dnes dotiahli! Spomínam si aj manifestácie na Námestí slobody, prekážali mi tam niektorí rečníci, ale bývala tam dobrá atmosféra.

[singlepic id=22100 w=320 h=240 float=right]2.) ľudia boli k sebe trošku milší. Medzi ľuďmi  bolo nadšenie, ale po prvých zmenách (trebárs aj vo vedení  Tesly, či  pri konkurzoch na rôzne miesta, kde boli zastúpení zástupcovia všetkých politických strán – a menej už odborníci) prichádzalo vytriezvenie. Vari najväčšie zážitky sme mali  s otvorením hraníc na západ. Ale aj tu sa ukázala vlastnosť niektorých chytrákov  a Rakúšania boli nútení vešať  cedule v slovenčine: Nekradnite, prosím!

3.) Sčasti splnila (otvorenie hraníc, sloboda vierovyznania), sčasti nesplnila (podvodníci, darebáci, ktorí sa mali dobre v minulosti, získali znova). Stačí pozrieť si to obdobie hneď po r. 1989 – ako sa tu rozpredával majetok mesta, ale aj vo firmách … Hodnoty čestnosť, pravda strácajú zmysel. To, čo bolo v našej krajine ako tak na úrovni (školstvo, zdravotníctvo), totálne upadá … Je tu kopa ľudí, ktorá žije z rozkrádania, podvodov, poctivá práca stráca zmysel – hodnotu (nie je vôbec ohodnotená), význam v spoločnosti majú rôzne miss, nie skutočné osobnosti, ale to je tak všade.

Kornel Duffek

1.) V Piešťanoch sme s určitým odstupom dobiehali udalostí po 17. novembri v Prahe. Veď ešte týždeň po strete študentov s políciou na Národní tříde zvolala Základná organizácia KSČ kultúrnych pracovníkov v Piešťanoch na čele s vtedajším predsedom Ladislavom Farkašom, riaditeľom Domu umenia, verejnú stranícku schôdzu, kde jediným bodom programu bolo vyslovenie podpory ÚV KSČ na čele so súdruhom Milošom Jakešom. Ani toto tragikomické intermezzo však nezabránilo, aby smerovanie k očakávaným veľkým zmenám nenabralo rýchly spád. Generálny štrajk, ktorý v našom meste zorganizoval koordinačný výbor, mal skutočne manifestačný priebeh a zaplnené Námestie slobody pozorne počúvalo jednotlivých rečníkov. Stalo sa, že v revolučnom ošiali vystúpilo na tribúnu aj niekoľko straníkov, tých však dav s patričnými poznámkami vypískal.

[singlepic id=22086 w=320 h=240 float=left]2.) Po dňoch napätia a neistôt, ako to všetko dopadne, zavládla uvoľnená atmosféra. Povzbudivé bolo aj odstraňovanie ostnatých zátarasov na hraniciach s Rakúskom. Konečne som sa mohol pozrieť za „železnú oponu“. Dodnes si opatrujem kúsok ostnatého drôtu zo „zabezpečenia“ hraníc. Využil som prvú príležitosť a 10. 12. 1989 som sa vybral do Viedne. Mal som vtedy 51 rokov a bola to moja prvá cesta na Západ. Kto to už dnes uverí?

3.) Ak mám byť úprimný, tak ďalší vývoj krajiny a mesta som si predstavoval celkom inak. Iba krátke dva roky som sa dokázal stotožniť s politickým vývojom na Slovensku. Potom nastúpila divoká privatizácia a jedna kauza sa valila za druhou. Tvrdé bolo i poznanie, že politici sa stali iba nastrčenými figúrkami všemocných finančných skupín a developerov. A kto neposlúcha, musí ísť z kola von. Napriek výhradám by som si však návrat do prednovembrových šedých scenzurovaných dní celkom určite neželal. No súčasne – na ceste z krízy do krízy -som nadobudol presvedčenie, že vývoj spoločnosti by sa dlhodobo nemal uberať iba cestou konzumu a drancovania prírody, a že koncentrácia svetového bohatstva v rukách 5% obyvateľstva na úkor zvyšných 95% bude dlhodobo asi neudržateľná.

A ako si na november 1989 spomínate vy? Podelte sa o svoje zážitky a skúseností v komentároch pod článkom.

[nggallery id=1226]

Autor: Martin Palkovič Foto: Eva Drobná a Martin Valo

Continue Reading

História

Pred deportáciou sa ukrýval v Piešťanoch, teraz rozpráva svoje zážitky

Published

on

By

Svet si dnes pripomína obete holokaustu. Preživší pri tejto príležitosti rozprávajú svoje príbehy a urobil to aj Naftali Fürst, ktorý žije v Izraeli. Pred deportáciou sa spolu s rodinou ukrýval v Piešťanoch.

Naftali Fürst sa narodil v Petržalke, otec pochádzal z Nových Zámkov, mama z Vrbového. Svadbu mali v roku 1929 v Piešťanoch.

„Išiel som pre mamičku a brata tak, ako sme sa vopred dohodli. Susedia mi povedali, že ich zavreli. Veľmi som sa zľakol a utekal naspäť k otcovi, ktorý ma čakal v parku vedľa hotela Thermia. Vyrozprával som mu, čo sa stalo. Bol zúfalý. Prvýkrát v živote som ho počul, že sa obrátil k Bohu. Kričal Šema Jisrael. Všetko sa to odohralo v septembri,“ spomína na najhoršie dni svojho detstva Naftali Fürst.

Jeho príbeh zdokumentovalo občianske združenie EDAH, celý sme ho uverejnili v roku 2017. K spomienkam sa Naftali Fürst vrátil pre pár dňami, keď sa s ním pri príležitosti Dňa obetí holokaustu, ktoré si pripomíname 21. apríla, rozprával Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi. Rozhovor si môžete pozrieť celý:

Text: Martin Palkovič Foto: Archív občianskeho združenia EDAH

Continue Reading

História

Ako zahynul generál Štefánik? Bola to nešťastná náhoda, alebo úmysel?

Published

on

By

Slovensko žije aktuálne spomienkou na 100. výročie tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Teórií i konšpirácií ako k tomu došlo, za desiatky rokov uzrelo svetlo sveta viacero. Jedným z ľudí, ktorí sa pokúsili priniesť objektívne fakty je vyštudovaný historik, v minulosti tiež minister obrany, Pavol Kanis.

Pavol Kanis (uprostred) počas akcie v Piešťanoch Foto: J. Rais

Pavol Kanis do Piešťan zavítal začiatkom apríla a spolu s generálom Svetozárom Naďovičom na podujatie, ktoré organizoval Seniorský parlament Piešťany, Spoločnosť M.R. Štefánika a Mestská knižnica mesta Piešťany. Účastníci mali možnosť zhliadnuť tiež dokumentárny film Pavla Kanisa, ktorý okrem iného, prostredníctvom počítačovej animácie vysvetlil príčiny leteckej nehody generála Štefánika vo Vajnoroch 4. mája 1919. Podľa slov historika, ktorý chystá aj ďalšie diely dokumentu o generálovi Štefánikovi, nehoda bola spôsobená súbehom niekoľkých nepriaznivých faktorov bez zavinenia tretích osôb.

Pavol Kanis to tvrdí na základe výskumu, ktorý zrealizoval s množstvom ďalších odborníkov. Na projekte pracovalo 50 ľudí. Z oblasti letectva spolupracoval s katedrou leteckej dopravy na Žilinskej univerzite, kde vzniklo zoskupenie odborníkov pod vedením profesora Antonína Kazdu.  Základná otázka výskumného tímu znela – čo bolo Caproni 450 za lietadlo a  ako mohlo dôjsť k jeho stretu so zemou.

Leteli otvorenou Cesnou, aby zistili ako vyzeral štefánikov let pred takmer 100 rokmi

Žilinskí experti skúmali lietadlo s blízkym imatrikulačným číslom ako malo lietadlo, v ktorom zahynul M.R. Štefánik, v múzeu vojenského letectva vo Vigna di Valle. Výskumný tím sa snažil pochopiť ako sa dané lietadlo ovládalo a aký bol let z Talianska do Bratislavy. Zobrali teda Cesnu, z ktorej odstránili dvere a vydali sa po rovnakej trase cez Alpy. Napriek tomu, že boli dobre oblečení v Bratislave už boli na kosť premrznutí. Ešte horšie na tom museli byť piloti i posádka lietadla v roku 1919, keď nemali tak kvalitné oblečenie ako v súčastnosti. 

Pavlovi Kanisovi, ako bývalému ministrovi obrany, sa podarilo dostať sa taktiež do archívov rodiny Caproniovcov. Z dobových časopisov, ktoré mohol preštudovať vyplynulo, že prvý prelet tohto lietadla z Padovy do Viedne sa uskutočnil len dva mesiace pred letom do Bratislavy. Podľa P. Kanisa, už len to, že lietadlo so Štefánikom doletelo na Slovensko, bol na tú dobu skvelý výkon.

Ako príčinu havárie lietadla označuje súbeh niekoľkých nepriaznivých faktorov. Najdôležitejšia bola zrejme nízka rýchlosť lietadla v kombinácii z úzkou, ostrou zátačkou. Letová príručka pilotov   Caproni  450 varovala presne pred takouto situáciou.

Podstatne viac aj v historicko politických súvislostiach sa dozviete z rozhovoru, ktorý zverejnil 1. mája konzervatívny denník Postoj.

-th- Zdroj: www.postoj.sk Foto: Jiří Rais a Tomáš Hudcovič

Continue Reading

História

Piešťanské múzeum mapovalo zaniknuté kúpeľné lokality

Published

on

By

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch sa v roku 2018 úspešne uchádzalo o grant Fondu pre podporu umenia. Piešťanskí múzejníci tak mohli realizovať projekt Mapovanie zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek na území Slovenska. 

Travertíny v Bešeňovej

Cieľom projektu bolo fotograficky zdokumentovať časť zaniknutých kúpeľných lokalít a zber petrologických vzoriek pre obohatenie zbierkových fondov múzea.

V rámci vykonaných ciest a prieskumov boli za týmto účelom zdokumentované lokality Gánovce, Vyšné Ružbachy, Hybe, Lúčky, Bešeňová, Stankovany-Rojkov, Liptovské Sliače, Železnô (kúpele, lom), Hybe, Jazierce, Vlčia skala, Konská, Poprad-Kvetnica, Tlmače, Levice, Mýtne Ludany – Vápnik, Kalinčiakovo – Kamenec, Dudince, Zalaba a Santovka. Získané vzorky sa priebežne triedili, odborne ošetrili, zdokumentovali a stali trvalou súčasťou muzeálnych zbierok pričom boli zaradené do zbierkového fondu Balneológia 1 /B1/. Časť z nich bude vystavená v už existujúcich vitrínach v hlavnej budove múzea Kúpeľnej dvorane a ďalšia v expozícii Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku vo Vile dr. Lisku. Ostatné budú priebežne prezentované na výstavách usporadúvaných múzeom a na prezentačných paneloch.

Lokality boli vyberané s ohľadom na vykonané staršie zbery zo 60. – 70. rokov 20. storočia tak, aby sa doplnil zbierkový fond aj o nové oblasti. Prevažnú časť získaných vzoriek tvoria travertíny. Travertíny, teda sladkovodné pramenné vápence, sa v prírodnom prostredí vyskytujú v rozmanitých formách – od sypkých krehkých až po mohutné pevné formy. Predstavujú karbonátové sedimenty studených alebo teplých minerálnych vôd, viazaných na výstupy po tektonických zlomoch. Vznikali postupne od konca terciéru, v interglaciáloch počas kvartéru až po holocén.

Stankovany – Rojkov, prírodný bazén v obci

Projekt zastrešovali odborní pracovníci Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch Ing. Tomáš Mlynský a Mgr. Martin Kostelník, PhD. Tieto aktivity podporené Fondom na podporu umenia prispievajú k dlhodobej činnosti múzea a jeho zamerania.


Liptovské Sliače, travertínová kopa

 

Santovka, úprava pôvodného pitného pavilónu v pozadí s travertínovou kopou

Text: Balneo muzeum Piešťany/red Foto: Balneologické múzeum Piešťany

Continue Reading

Reklama

Populárne články