V poslednej dobe riešime krátke výlety. Tentoraz však máme na programe výpravu na trase Praha Dresden. Česi hovoria Prahe Praha, Nemci hovoria Drážďanom Dresden. Takže neprekladáme ani jeden ani druhý nadpis. Nakoniec ani Karlovým Varom nehovoríme Karolove žriedla, ako by to vyzeralo?

[singlepic id=58572 w= h= float=center]

Že prečo zrovna táto trasa? Lebo okolo riek býva často zriadená cyklotrasa. Lebo sme tam ešte na koleskách neboli. Lebo sú to vlastne tri rieky na trase. Vltava, Labe a Ohře. Kilometre klasicky nepočítame. Navyše pred nejakými rokmi som ako vojak základnej služby zhruba 18 mesiacov prežil v Terezíne, ktorý je na našej plánovanej trase tiež. Bol som jednoducho zvedavý ako mesto vyzerá po rokoch. Minulý rok sme bicyklovali okolo Olomouce a stretol som sa tam s mojimi bývalými starými vojnami, čo ma ešte viac povzbudilo pozrieť Terezín.

Pôvodný plán bol naložiť koleská do vlakov a vyložiť ich až v Dresdene. Pani ŽSSR mi však zavalila takú cenu za vlak, že plán okamžite padol a pýtal si zmenu. Nový plán bol autom do Břeclavi, odtiaľ vlakom do Prahy a k tomu všetko aj spiatočný. Účet klesol na tretinu aj preto lebo sme vynechali slovenského prepravcu, ktorého každý mesiac dotujeme zo svojich daní. Som z toho doteraz smutný keď porovnám úroveň služieb pre cykloturistov nášho prepravcu s Českými dráhami alebo Deutsche Bahn a to špeciálne s prepravou cykloturistov z nášho mesta. To je až zarážajúce, lebo aj okolo Trenčína aj okolo Žiliny či inde behajú osobáčiky s miestami pre bicykle a dostanete sa do hocijakej staničky bez prestupovania. Akurát Piešťany sú obsluhované zo strany dotovaného prepravcu doslova úboho. Piešťanci sú teda skôr určení za prispievateľov ostatným obyvateľom Slovenska. Zrušiť tu zastavovanie rýchlikov je maximálne jednoduchá vec. Zrušíme a nikto nič. Chcem napríklad ísť osobáčikom do Zlatoviec, teda do obce ležiacej na hlavnej trase. Bez prestupovania, teda bez vykladania a nakladania koleska dvakrát sa tam jednoducho nedostanem. Neviem, či je to lepšie na juh. Ak chcem ísť napríklad do Šenkvíc tak mám k dispozícii jeden jediný spoj za deň a to s odchodom z PN o 4,30 hod. Regiojet bez PN je čerešnička na torte. A k tomu práve tento prepravca sa chváli vysokou úrovňou obsluhy cykloturistov. Na vlaky ČD sa bežne kupujú kompletné cestovné lístky cez internet aj s miestenkou, aj s miestenkou pre koleská a číslo miesta pre kolesko je vedľa kupé pre mňa a mám to isté číslo sedanky aj háku na kolesko, nie o tri vagóny ďalej. Mám poplakané.

Takže štartujeme v sobotu ráno o šiestej z PN, koleská naložené na aute. Šofér nás vysype v Břeclavi a vracia sa domov. My sa naložíme aj s koleskami a mažeme do Prahy. Na obed sme na hlavním, kde nás čaká Eduard, miestny Piešťanec. Obdarí nás lístkom na metro a odprevadí nás po výťahoch a metre a cez kúsok Prahy do Stromovky, kde sa napájame na cyklotrasu a mažeme smer Terezín. Teda len po prvý bufet, lebo hlad je hlad. Dáme čosi grilované a kofolou. Plus požičiavame pumpu mládencovi zo Starej Turej, ktorý študoval na hotelke v PN. Cesta je celkom slušne vyznačená tak míňame mesto za mestom, zhruba okolo Vltavy. Po ceste míňame aj pivovar pod Řípom, ale srdco bolí norma nepovolí, zostávame na kofole. Od pivovaru je to už len skok do Roudnice nad Labem, tu sa pripájame tesnejšie už k Labe a v správnej chvíli odbočujeme k Terezínu a cestou ideme aj cez most nad Ohře. Takže tri rieky za deň a pikujeme do ubytovne v meste nazvanom podľa cisárovnej Márie Terézie. Ubytujeme sa už po termíne, po 19. hodine a stíhame večeru v reštaurácii mojej vojenskej éry „U Tří Dědku“. Pivo Březňák.

Na ubytovni máme zarezervované tri noci. Prvý pobytový deň venujeme hneď zrána vyhľadaniu „mojich bývalých“ kasární, terajšie Magdeburská kasárna s expozíciou Památniku Terezín. Navštívime aj Muzeum ghetta, kolumbárium, modlitebnu, krematórium so židovským cintorínom, systém hradieb a nakoniec aj malú pevnosť s koncentrákom a národným cintorínom a samozrejme popritom sa pohybujeme po meste veľmi správne na koleskách lebo bez nich by sme stihli tak tretinu.

[singlepic id=58607 w= h= float=center]

Druhý deň pobytu sa venujeme mestu Litoměřice. Volíme tentokrát cestu autobusom tam aj nazad. Dôvodom je aj minipivovar Labuť. V meste je zaujímavé múzeum marionet, kde si sami varíme kávu a prelistujeme aj knihu Náš Kašpárek s úžasnými ilustráciami. V meste kalicha je aj zaujímavá vyhliadková veža v budove nad infocentrom. Ponuka je navštíviť vyhliadkovú vežu aj s výkladom, to sa neodmieta. Ešte sa mrkneme ako to vyzerá pri Labe smerom na našu ďalšiu trasu, aby sme ráno nešachovali a mazali plynule okolo Labe tentoraz smer sever, ale to už bude iný úsek cesty.

Peter PN

REKLAMA

pnky_1-ab-contact-sept

About

Redakcia:
Martin Palkovič – zodpovedný redaktor
redakcia@pnky.sk

Inzercia:
inzercia@pnky.sk
Cenník inzercie

Vydavateľ:
HPA, s.r.o .
Bodona 768/48
92101 Piešťany
Slovenská republika
IČO: 47 465 972