Blog Jozefa Drahovského: Panem et circenses

5. decembra 2010 Off Od

Áno, chlieb a hry. Táto starorímska fráza používaná na kupovanie si priazne ľudí funguje vyše 2500 rokov. Aj keď v rokoch pred naším letopočtom sa tým chlebom myslela skutočne fyzická poživeň, keďže v rímskych časoch chudobní skutočne dostávali obilie takmer zadarmo, ja by som to na dnešnú dobu parafrázoval ako možnosť slušne pracovať a na to živobytie si zarobiť. Hry sú však hrami stále.
Blížia sa vianočné sviatky, vznešenú atmosféru je cítiť už takmer na každom kroku. Najmä v centre miest sa nedajú prehliadnuť výzdoby a akcie organizované nielen počas adventných víkendov. Stretať možno čoraz viacej spokojných korzujúcich sa ľudí, ktorí so šálkami, či už na punč, varené vínko alebo len čajík, si vychutnávajú jemné melódie šíriace sa podvečerným mrazivým povetrím.
Je to fajn, že si môžme dopriať takúto radosť. Sme radi, že nám mestskí radní pripravili aj tento rok taký bohatý program, že sa môžme zabaviť a pookriať. O hry sa nám postarali. Aj keď, keby sme išli do detailov, vždy to niekto predsa len v konečnom dôsledku zaplatí. Ale nebudeme predsa rozoberať odkiaľ sa na to berú peniaze, keď sa nám niečo ponúka, čo nás teší.
Radšej by som sa vrátil naspať k tomu chlebu. Čas zábavy vyprchá a znova sa vrátime do životného kola všedných dní. A tu ma práve škrie stále otázka, ako by sa dal vyriešiť problém s nedostatkom „chleba“? Musíme stále dochádzať do okolitých obcí? Alebo až do Trenčína, Trnavy, Bratislavy. Či dokonca až do zahraničia? Čo by bolo možné konkrétne spraviť, aby sme aj priamo u nás doma – v Piešťanoch – mali dostatok možností využiť svoje zručnosti a schopnosti a zabezpečiť si slušný život?
Chlieb a hry. Fungujú už dlho. Ale spolu. Nezabúdajme, že len hry nestačia.