Nedá mi, aj takouto formou sa vrátiť v spomienke k ešte stále prebiehajúcemu letu, ešte keď bolo treba trávniky aj polievať.  Po prejdení „po vlastnej osi „ zhruba tri tisícky kilometrov po šiestych zemepisne bližších  štátoch  som mal dosť času v duchu rozobrať svoje dojmy a možno aj pouvažovať.  A aj to je fakt, že počas cesty som často krát  pozeral na svet takpovediac cez „piešťanské okuliare“,  teda, cez poznanie takpovediac otlakov mesta. Takmer.  Pochopiteľne, to podstatné bolo už dlhšie poznanie, že  pre mesto je taká, alebo onaká turistika, jedna z existenčných priorít rozvoja.

Teda pokiaľ mesto a vlastne aj štát má záujem. Niežeby Slovensko bolo horšie, alebo nebolo čo obdivovať  – to skôr naopak. Bolo by. Pokladám ho, spolu s osobnými  spomienkami za jedinečné. Čo je však problém, sme asi my. Ľudia.  Nakoniec na túto tému sa už veľmi veľa popísalo aj pohovorilo. Nejdem sa k tomu vracať.  Ľudia dole aj hore sú v „jednom vreci“.  Tí preto a tí pre iné. Ľudia z tých, čo dávajú pravidlá,  aj ľudia,  ktorí by mali vytvárať obraz kvality.  Hádam prvotný problém je pochopiť,  čo to je v turistike hosť a aký má význam.  Problém je vzťah ľudí k hosťom, vzťah ľudí u nás k našim skutočným hodnotám, vzťah ľudí ….. nakoniec aj samých k sebe.  A rozvoj turizmu bez tohto aspektu jednoducho nefunguje. Nikde na svete! A to je problém, ktorý sa nedá zmeniť zo dňa na deň. To  musia prísť noví  ľudia? … čo je však už dávno viac-menej  známe. A stále iba veľké nič!

REKLAMA

pnky_1-ab-contact-sept

Kdekade sa dá poznať, že keď sa chce, tak to ide. Keď sa chce. A vie. U nás sa eurofondy  doteraz takmer vždy (je mimoriadne zaujímavé, že aj v meste, ale aj v štáte) využívali iba pre…  no,  tiež sa tvárime radi dôležito, ale  iba na nepodstatné pridané hodnoty mesta. Ľudovo by sa to dalo povedať aj šťavnatejšie.  Potrebné, to aj hej, ale sa tým iba nahradzovalo to, čo  malo byť  urobené možno už dávno.  A človek sa môže iba pýtať, že prečo?  Tu sa dal aj v minulosti urobiť aj ohromný ťah, keby(!).  Keby mesto malo vypracovanú nejakú skutočnú stratégiu, ktorá by mala nejaký zmysel. A ciele, ktoré by za to stáli a malo by význam ich plniť.  Muselo ich plniť. Nakoniec, možno na ospravedlnenie môžem povedať, že aj  celý štát je pri využívaní týchto možností  niekde na chvoste v EU  (to som si nevycucal z prsta, to je fakt) a nikomu to nevadí.  No čo už. A to sme vždy v pozícii, kde vôbec nie je nutné „vymýšľať“ nové veci, iba  vedieť  využiť  zo sveta tie, ktoré sa využiť dajú.  A stoja za to. U nás sa kopu vecí nedá, ktoré sa dajú, napríklad kdekade v Európe….. aj v  „družobnom“ Ustrone.  Alebo v oblasti Livigno, alebo vo viacerých oblastiach v Rakúsku a aj v Maďarsku.  Alebo aj na Liptove, aby som veľmi „neblúdil“.  Len sa treba vedieť pozerať a hľadať myšlienky.

Teda pozerať sa malo už veľmi, veľmi  dávno, minimálne od vstupu do EU a možnosti využívať aj iné zdroje  sa mali nájsť – a vedieť ako na to. U nás sa nedá takpovediac doriešiť kopu vecí, ktoré sa  normálne dajú napríklad v Burgenlande v Rakúsku, kde okrajove určite majú, respektíve mali  problémy pripomínajúce tie naše.  Pri rozhovore s jedným z top manažérov v mestečku Lutzmansburg  som si to tiež iba znovu potvrdil.  Chodiť po svete, sa chodilo, teda vozilo – to hej, no efekt pravdepodobne sa vždy niekde po ceste stratil, teda aspoň o tom my občania nevieme. Ale o tom som už tiež niekedy písal. Dokonca teraz je aj doslova množstvo  iných možností  poznania – hej, aj  vrátane nejakého piešťanského turistického rezortu, ktorý je doteraz skôr iba na zábavu a pri nezmenenej koncepcii a povinnej väzbe na existujúco neexistujúcu „stratégiu“ mesta aj stále bude.  Ešte niečo:  PRO  CIVITATE – (vraj) znamená  „pre mesto“.  Pre lepšie mesto (Piešťany).  Vynikajúci nápad  takpovediac občianskej iniciatívy, keď to nejde „úradne“,  tak  urobiť osobne aspoň niečo pre skrášlenie svojho mesta. Lenže!  Lenže, pri akejkoľvek chvále určenej obetavým ľudom – a sú medzi nimi dokonca  aj mestský poslanci,  ktorí už asi tiež poznali, že niečo určite „nejde“,  musím poznamenať, že iba nahrádzajú takpovediac skoro nulové úsilie tých, čo by mali byť pod ohromne dôležitými zmenami  „podpísaní“.    A keďže to tak nie je, to úsilie mesta – tak niečo určite nie je v poriadku. A nech diskutujeme koľko chceme nenájdeme  iné východisko, iba to, ktoré je viac menej zrejmé. Že sa v záujme rozvoja turistiky vôbec  a v nej zatiaľ (iba) jednej časti – skrášlenia mesta,  začínajú aktivizovať  viaceré občianske združenia je chvályhodné,  no situácia zatiaľ zhruba  tri mesiace pred voľbami je relatívne jasná: keď si nezvolíme primátora, ktorý TO bude vedieť urobiť a bude chcieť a aj  musieť urobiť,  tak mestu nepomôže ani 20 (dvadsať!) PRO CIVITATE. Iba sa  „chlapci“  narobia. Ale keď primátor bude schopný,  tak urobí viac ako (dajme tomu) nejakých sto  občianskych združení typu  „CIVITATE“.

Ešte na záver jedna otázka:  „ … v Piešťanoch sa pomerne veľa stavia. Rodinných domov. Vedenie mesta to s nádejou podporuje.  Ale počet obyvateľov sa trvale znižuje. Ako bude rásť výška podielových daní, ktorá sa počíta „od hlavy“ obyvateľov??

Autor: Ján Derďák

About

Redakcia:
Martin Palkovič – zodpovedný redaktor
redakcia@pnky.sk

Inzercia:
inzercia@pnky.sk
Cenník inzercie

Vydavateľ:
HPA, s.r.o .
Bodona 768/48
92101 Piešťany
Slovenská republika
IČO: 47 465 972