Je mesto Piešťany pripravené čeliť očakávaným extrémnym povodňovým situáciám? Dokázalo by odolať napríklad historicky zdokumentovanej Palackého povodni na Váhu z roku 1813, alebo menej známym povodniam z konca 19.storočia, ktoré vytvorením nového koryta Váhu prakticky vytvorili súčasne známy Kúpeľný ostrov v Piešťanoch?

Možno budú niektorí z čitateľov nasledujúceho príspevku tak trochu sklamaní, ak odo mňa očakávali, že plynulo nadviažem na nedávno zverejnený blog a bezprostredne vyjadrím svoj názor na danú pomerne citlivú problematiku. Bez doplnenia niektorých informácií to jednoducho nie je možné a preto čitateľov prosím o trochu trpezlivosti.

Dovolím si tu krátko pripomenúť jednu myšlienku zo svojej zverejnenej filozoficky ladenej úvahy O vode… Voda je nielen darcom všetkého známeho života na Zemi a v našich piešťanských podmienkach špecificky aj nositeľom zdravia či špecifickým liečiteľom. Voda je aj jeden zo 4 známych pozemských živlov, s ktorými ľudstvo resp. ostatné živé organizmy počas svojho celého vývoja nepretržite zápasili (prakticky stále bojujú) o prežitie v pozemských podmienkach.

Rieka Váh, ktorá je životnou tepnou nášho regiónu, formuje najdlhšie údolie Slovenska niekoľko desiatok miliónov rokov. Z pohľadu celkového veku Zeme (odhadom 4,6 miliardy rokov) je to však relatívne krátke obdobie. Kým na hornom horskom úseku sa rieka neustále zarezáva čoraz hlbšie do terénu, na svojom dolnom úseku sa Váh mení na relatívne pokojný tok údolného typu často meniaci svoje koryto, podľa čoho dostal aj svoj názov (po latinsky Vagus – blúdivý, túlavý).

Na krátkom 20 km úseku pod Beckovskou bránou sa údolie Váhu rozširuje z 2 km na viac ako 10 km pri Piešťanoch! Západné pohoria Slovenska Malé Karpaty a Považský Inovec sa v tejto lokalite akoby úctivo rozostupovali pred nahromadenou silou vážskych vôd, ktorý v posledných stáročiach pretekal na úpätí vrchov Považského Inovca. Svedčia o tom aj viaceré historické mapy okolia (MsÚ, 1. mapa z II. polovice 18. storočia, 2. mapa z polovice 19. storočia).

Piešťany II polovica 18stor zm-2

Piešťany polovica 19stor-1Okolo Piešťan Váh stáročia pretekal pod Červenou vežou. Jedná sa o nepravidelný výbežok pohoria Považského Inovca, podľa niektorých zdrojov vyhasnutú sopku tvoriacu akúsi prírodnú prekážku, ktorú sa Váh doteraz neúspešne snažil odstrániť zo svojej priamej cesty. V tejto lokalite z hlbín Zeme vystupujú na povrch zdroje termálnych vôd Piešťan, na ktorých boli vybudované naše svetoznáme liečivé kúpele.

Červená veža sa popri hradoch Strečno, Trenčín či Beckov uvádzala ako posledná známa prekážka v spomienkach pltníkov, ktorí tu stáročia plávali a opakovane stroskotávali na svojich niekoľko sto kilometrov dlhých nebezpečných cestách k Dunaju. V tejto súvislosti sa prekážka spomína aj v povestiach o vodníkoch zákerne topiacich ľudí pri povodniach (vodník KriVáh usadený pri mlyne pracujúcom na mieste súčasného obtokového ramena Váhu pri Benátkach).

Problém s Červenou vežou si rozvodnený Váh vyriešil osvedčeným spôsobom, hodným svojho mena, počas ničivých povodní v 19.storočí – vytvorením nového koryta, ktorým si skrátil resp. „napriamil“ svoju cestu spolu s oddelením Kúpeľného ostrova od mesta. Najčastejšie sa zmena koryta Váhu v Piešťanoch spája s veľkou povodňou v roku 1894, kedy maximálny prietok v rieke dosahoval okolo 2650 m3.s-1. K vybudovaným známym kúpeľným objektom na ostrove sa tak dočasne dalo dostať po drevenom moste z Piešťan alebo kompou z obce Banka.

Piešťany začiatok 20 storFoto: MsÚ Piešťany – letecký pohľad na mesto a Kúpeľný ostrov z obdobia po I. svetovej vojne, keď sa tu vybudovalo vojenské letisko. Jedno z ramien Váhu meandruje aj cez staré Piešťany.

Ako je nám známe, túto nepríjemnú situáciu riešila rodina Winterovcov presunom časti svojich aktivít aj na pravú stranu rieky Váh. Vybudovaním nového centra mesta (dnešnej pešej zóny) s kúpeľnými a inými objektmi v mestskom parku, ktoré spojili s Kúpeľným ostrovom pomocou unikátneho Kolonádového mosta v 40. rokoch minulého storočia, sa nezabudnuteľne zaslúžili o rozvoj a slávu nášho kúpeľného mesta.

Kto boli Winterovci? Koncom 19.storočia si ich rodina vzala do prenájmu piešťanské kúpele od ich vlastíkov Erdődyovcov. Napriek nasledujúcemu turbulentnému obdobiu (I. svetová vojna, rozpad Rakúsko – Uhorska a vznik Československej republiky) dokázali svojimi aktivitami v oblasti kúpeľníctva pozdvihnúť mesto na svetoznámu úroveň. Obavy, prameniace z možnosti opakovania extrémnych povodňových situácií z 19.storočia, ich viedli k presúvaniu časti kúpeľných aktivít do mesta, o čom svedčí aj bývalý luxusný, aktuálne spustnutý hotel Slovan. Nechvalne známy objekt, pôvodne hotel Royal, bol vybudovaný ako liečebný dom začiatkom 20.storočia a ako konkurenčný projekt bol odkúpený rodinou Winterovcov.

Winterovci nezabudli ani na Kúpeľný ostrov, kde v tomto období nechali vybudovať otvorené aj kryté kúpalisko Eva s liečivou termálnou vodou, na ktoré nostalgicky spomínajú nielen občania Piešťan a blízkeho okolia, ale aj jeho mnohí bývalí návštevníci. Možno práve toto kúpalisko, ktoré umožnilo efektívne využívať termálnu vodu Kúpeľného ostrova aj mimo hlavnej kúpeľnej a turistickej sezóny, významne pomohlo dosiahnuť status najznámejšieho kúpeľného mesta Slovenska, či jedného z najvýznamnejších kúpeľov bývalého Československa…

Ak si niekto prečíta základné informácie z histórie mesta Piešťany, nemôže mu uniknúť jedna zaujímavá vec. Hoci sa (pod názvom Pescan) spomínajú už v Zoborskej listine uhorského kráľa Kolomana I. z roku 1113, o ich osude v stredoveku až do začiatku 19. storočia sú tam len stručné zmienky a architektonicky z tohto dlhého obdobia v Piešťanoch nemáme prakticky žiadne zachovalé objekty. Pre vysvetlenie tejto záhady je potrebné nazrieť trochu do histórie. Začiatkom 14. storočia boli Piešťany súčasťou panstva Matúša Čáka Trenčianskeho, pána Váhu a Tatier, po jeho smrti sa ako kráľovský majetok stali súčasťou hradného panstva Tematín. Ako malé sídlo – mestečko potom patrili Piešťany Mikulášovi Kontovi a Alexejovi Thurzovi. Prvú písomnú spomienku na piešťanské temálne vody a kúpeľný život zanechal Adam Trajan z Benešova z roku 1642. Z dlhého 700-ročného obdobia do roku 1813, kedy katastrofálna povodeň na Váhu prakticky zničila celé mesto a jeho okolie, sa v Piešťanoch zachovala iba ruina stredovekého „Starého kláštora“ zo 14. storočia na Detvianskej ulici (na obrázku).

klastorOd začiatku 18. storočia patrili Piešťany pod panstvo Hlohovec, ktoré panovník daroval rodine Erdődyovcov. Tejto rodine patrilo mestečko Piešťany až do roku 1848 a piešťanské kúpele do ich znárodnenia v roku 1940. Na Slovenské liečebné kúpele boli Piešťany premenované po II. svetovej vojne.

Vrátim sa však k historicky známej Palackého povodni z roku 1813. Pamätná tabuľa pripomínajúca túto extrémnu mimoriadnu udalosť je osadená do múra pred budovou Piaristického gymnázia na Palackého ulici v Trenčíne. Táto ulica sa nachádza v blízkosti historického centra mesta, ktoré je vybudované na vyvýšenom mieste a pri povodni v roku 1813 tam kulminačná hladina vody nedosiahla. Relatívny rozdiel hladín voči Váhu bol vtedy 9 – 10 metrov. Na mieste mimo dosah extrémnych povodní bolo vybudované aj historické centrum Žiliny, ktoré tiež úspešne odolalo povodni z roku 1813, čo sa bohužiaľ nedalo povedať o Piešťanoch…

palac povodeň TN-1Na obr. Pamätná tabuľa venovaná katastrofálnej povodni 1813 na Palackého ulici v Trenčíne

Z popisov vážskej povodne v lete roku 1813 je najznámejšie svedectvo českého historika, a kultúrneho dejateľa Františka Palackého, ktorý ju osobne prežil v Trenčíne a jej ničivý priebeh údajne pozoroval z trenčianskeho hradu. Palacký napísal, že „povodeň pri Trenčíne zaplavila celé údolie Váhu, z vody vyčnievali len koruny stromov a strechy niekoľkých domov. Povodňová vlna unášala drevenice aj s ľuďmi na strechách, mnoho ľudí sa zachraňovalo len na drevených trámoch a doskách a okolo nich plával domáci dobytok“…

Zacitujem aj z publikácie „GEOVEDY PRE KAŽDÉHO“ PrF UK v Bratislave z roku 2010   HISTORICKÉ POVODNE autora doc. RNDr. Milan Triznu, PhD., z kapitoly Povodne na Váhu: „Najdlhšia slovenská rieka Váh sa rozvodňovala takmer pravidelne každý rok. V jezuitských záznamoch sa uvádzajú ničivé povodne z rokov 1652 a 1662, kedy veľká voda zatopila celý Trenčín a spôsobila nesmierne materiálne škody. Ďalšie veľké vážske povodne nasledovali v rokoch 1602, 1625, 1683, 1710, 1714, 1736, 1748, 1794, 1813, 1854, 1864, 1876, 1880, 1889, 1894, 1903, 1925, 1958 – 1960 (Bitara, 1998). Významovo vystupujú povodne z roku 1813 (prietok v Trenčíne asi 4000 m3.s-1) a 1894 (v Trenčíne 2385 m3.s-1). Povodeň z roku 1813 mala paramere 500 až 1000 -ročnej vody. Kulminačný prietok v Žiline dosiahol 3300 m3.s-1, v Piešťanoch asi 3900 m3.s-1. Príčinou vzniku povodne boli výdatné dažde období od 23. do 26. augusta ako dôsledok stretu dvoch cyklonálnych útvarov nad územím západného Slovenska. Pri povodni zahynulo 243 ľudí a dnešné kúpeľné mesto Piešťany bolo úplne zničené“…

Povodeň spomenul aj známy cestovateľ barón Alojz Medňanský vo svojom diele “Malebná cesta dolu Váhom”, ktorý systematicky popísal oblasť Považia v polovici 19. storočia. Rodine Medňanských v tom čase patril aj kaštieľ v Brunovciach. Na vstupnej bráne kaštieľa oproti kaplnky bolo donedávna možné nájsť nápis, kam dosahovala hladina vody pri tejto povodni. Značky o katastrofálnej povodni z roku 1813 je možné nájsť na ďalších miestach na Liptove, Orave či Kysuciach, údajne aj na mnohých kostoloch medzi Žilinou a Trenčínom. Jedna zo značiek má byť vyznačená aj na starej lipe neďaleko kostola v obci Drahovce. Spolu s Brunovcami aj Piešťanmi by tieto obce už v súčasnosti mali byť pred povodňami ochránené vybudovaným systémom protipovodňových stavieb. Pred často sa opakujúcimi ničivými účinkami rozvodnenej rieky sa obyvatelia považského regiónu opakovane pokúšali chrániť rôznymi spôsobmi, jedným z najúčinnejším z nich je vybudovanie ochranných protipovodňových hrádzí.

Mohli by Piešťany v súčasnosti odolať katastrofálnej povodni, aká prišla na konci augusta 1813, keď cez mesto údajne pretekalo takmer 2x viac vody ako pri poslednej významnej povodni na Váhu v roku 1997 ? Sú preventívne opatrenia prijaté v 20. storočí postačujúce na ochranu mesta ?

Mesto Piešťany leží na hranici medzi dvomi vodohospodárskymi stavbami, dobudovanými v 60. rokoch minulého storočia – 2. vážskou kaskádou a vodnou stavbou Drahovce – Madunice, ktoré sú prepojené vodnou nádržou Sĺňava /v Piešťanoch/. O význame týchto stavieb pre ochranu regiónu pred povodňami by som rád čitateľov informoval v ďalšom pripravovanom, trochu odbornejšom príspevku.

Peter Zemánek

About PNky.sk

Redakcia:
Martin Palkovič – zodpovedný redaktor
redakcia@pnky.sk

Inzercia:
inzercia@pnky.sk
Cenník inzercie

Vydavateľ:
HPA, s.r.o .
Bodona 768/48
92101 Piešťany
Slovenská republika
IČO: 47 465 972