Connect with us

Blogy

Blog Jána Derďáka: Piešťany – veselé Vianoce

Published

on

Začnem tým, že sa najprv pokúsim vrátiť sa k rozvoju turizmu. Dostal sa mi do rúk nejaký starší, pravdepodobne predvolebný leták, kde iniciatíva Občania Piešťanom – Piešťany občanom niekedy pokladala za prioritu:   “Rozšírenie termálnych vôd aj na rekreačné a rehabilitačné účely so zvýhodnením trvalých obyvateľov regiónu“. Koniec citátu.

No! Okrem toho, že aj vtedy šlo, takpovediac, naozaj iba o priveľké oči a reálne úsmevný slogan, ktorý sa  priveľmi  podobá aj terajším už znovu predvolebným bilboardom, keď sto percent týchto predvolebných sľubov je v naivnej rovine, nie je nič nové. A problém je znovu iba u tých občanov, ktorí to, poviem to veľmi mierne, chcú pochopiť. Zobrať za svoje. Veriť tomu!

A u nás v Piešťanoch? A teraz? Je evidentné, že mesto, vlastne vedenie mesta má skutočné problémy. Však skúsme iba tak narýchlo pripomenúť:

ROZPOČET na budúci rok – ani keby mesto chcelo (úmyselne) z nejakého dôvodu poriadne skomplikovať situáciu, tak sa to nepodarí „krajšie“, ako to je v súčasnosti.

TAVOS – nepripomína celá táto „sranda“ okolo Tavosu nábeh na možné tunelovanie veľkých príležitostí na úrovni štátu? Ktoré (v štáte!) v súčasnosti „kefuje“ SMER?

LETISKO – žiadna reálna perspektíva bez radikálnej zmeny v stratégii rozvoja regiónu a tá je v nedohľadne. A napriek tomu sa ide „kraj“, lepšie povedané jeho predseda, potrhať o zvyšné akcie, aj keď ich štát odovzdáva takpovediac „po smerácky“. Podozrivé? Veľmi pravdepodobne. A možno by naozaj stálo za to vykašľať sa na tých zopár akcií a nech kraj dokáže, že je schopný. Aj tak má neotrasiteľnú pozíciu.  A Piešťany majú svojich problémov plnú hlavu a nie sme ani nijako schopní zabrániť  akejkoľvek slovenskej hre o … o čo vlastne?

nemocnicaSTAV NEMOCNICE – síce korešponduje s hádam riadeným bankrotom zdravotnej starostlivosti zo strany štátu, respektíve štátostrany a jej spriaznených finančných skupín, ale, že mesto sa ani minimálne neangažuje v záujme svojich občanov je aspoň trochu čudné. Aj keď mesto má v súčasnosti svojich starosti až po krk – no, ale vlastnou vinou.

ROZVOJOVÉ PROGRAMY – Problémy, ktoré priniesla aj súčasná doba, a aj keď ich začiatok je v riadení štátu, sú zväčša zapríčinené nevhodnou komunálnou politikou  a sú na stole. Nevhodnou?  No, skôr reálnou neznalosťou zásad manažmentu, personalistiky,  hospodárenia, ekonomických procesov, neznalosťou komunálnej politiky a vlastne, by sa to dalo zhrnúť aj do pojmu mladícka naivita.  Zisťujeme, že iniciatívnych nápadov a projektov, ktoré by možno aj vedeli pohnúť s niektorou oblasťou nášho života, s  rozvojom mesta aj nájdeme,  ale  – ale znovu sa ukazuje, že je obrovský problém získať na realizáciu kapitál.

A teda môžeme sa krútiť donekonečna za vlastným chvostom – takýmto spôsobom nie sme schopní vymyslieť nič, iba: buď eurofondy, kde je efektívnosť až úplne druhoradá, alebo nič.  A na to, aby mesto bolo úspešné – určite potrebuje kapitál, alebo investičné nápady, projekty …. pretože bez toho sa nepohne. Nepohneme! Bude sa stále iba plátať. A nariekať, alebo vyhovárať sa. Aké – také východisko? Skutočne (!!!) si uvedomiť čo to vlastne táto forma komunálneho podnikania je. Je evidentné, že vedenie mesta vlastne vôbec nie je schopné realizovať toto, tak často opakované klišé… chceme prilákať investora … (mesto má predstavu približne,  ako keď chceme pri zabíjačke doma prilákať prasa na trochu kukurice – „poď moja, poď …) a to isté s rozvojom turizmu (dáme von nejakú novú webstránku, kde prezentujeme aký sme mi geniálni… svetové kúpele, trávenie voľného času, bla-bla-bla…..) a sme schopní si už  nahovárať a prerátavať, že koľko sme už zarobili, zarobíme – viď napríklad odstupovanie partnerov od OOCR.

A vidíme, že to stále nefungovalo a nefunguje a my tvrdohlavo….. Apropo OOCR?! A ktovie, čo by sme stratili, keby sa OOCR napríklad zrušila – malo by to vôbec nejaký vplyv na súčasnú návštevnosť v meste? Sú regióny, ktoré sa „v tom“ naučili chodiť, napriek totálnemu nepochopeniu významu turistiky zo strany štátu, kde korupcia a amorálnosť vládnucich politikov jednoducho nedovoľuje veľkú väčšinu z toho čo všetky ostatné štáty už aspoň uznávajú.

Ale vrátim sa domov.  Na tom, čo ostatní už dávno majú a my si stále budeme myslieť, že sme „prví“ je skutočne niečo takmer  neuveriteľné.  Skutočne nedokážem pochopiť prečo primátor  nahovoril (alebo ponúkol) za predsedu predstavenstva OOCR jedného z poslancov mesta (a ten to prijal). To je takpovediac základná rozvojová stratégia mesta a tú nemôže, nemôže z kompetenčných dôvodov, riadiť nikto iný, ako štatutár mesta. To bola klasická ukážka faktu, že: a) buď „vedenie mesta“ nevie, o čo tu ide, alebo b) má „vedenie mesta“ nejaký dôvod, prečo chce túto činnosť prenechať niekomu inému. Ale dovolím si konštatovať, že ten druhý  nejaký dôvod je riadna hlúposť!!!

Niekedy začiatkom tohto roka  niekto, nejaká nadácia (?)  pozvala jednu pani  (z KE, keď si dobre pamätám – Ing. Niňajová), ktorá, podľa toho, ako bola schopná prezentovať vlastné predstavy stratégie v oblasti rozvoja turizmu sa môže pokladať za skutočnú odborníčku – a navyše aj podľa výsledkov. A výsledok pre naše mesto? Nulový! A odhadujem, že pravdepodobne, keby si jej prednášku vypočuli  možno päť, až desať krát,  aj s komentárom – možno by začali aspoň v podobných intenciách a aspoň v náznakoch rozmýšľať, ako na to.  A získali by možno aspoň to, že možno pochopia problematiku. Zatiaľ? K všestrannej spokojnosti vedenie mesta pokojne odložilo do šuplíka pozornosť – čo s turizmom.  A ako vidieť,  odložilo do šuplíka skoro všetko.

Čo s tím? Aké kroky stanoviť k rozvoju turizmu? A v tejto situácii? Ako to vidí mesto?  Mesto je tu myslené jedine jeho, dajme tomu volení predstavitelia, jeho vedenie, nie radoví občania, ktorí nemôžu mať toľko informácií, ako vedenie mesta – z objektívnych dôvodov. Pokiaľ si mesto nepoloží túto otázku – a na ňu nebude vedieť dať aj odpoveď,  nepohne sa z miesta. Alebo lepšie povedané ostatní hráči (v iných mestách, ktorí majú aspoň nejakú víziu) sa pohnú zase ďalej a my budeme zase iba stáť. A stáť! A stáť!

Navrhujem napríklad: Ešte raz pozvať tú pani z Košíc, nahrať si jej prednášku a počúvať ju, až kým nepochopíme  celý problém (to pochopenie problematiky, to je to najdôležitejšie) a potom môžeme  usporiadať napríklad pracovnú konferenciu s témou, ako si ktokoľvek predstavuje  rozvoj turizmu v našom meste.  A až potom konať.  Pred pár rokmi sme plní entuziazmu čakali, že v rozvoji turizmu nám pomôže aj piešťanská fakulta cestovného ruchu. Tá je „už v ťahu“. Zrušená.

Ale zhrnuté. Vidíme, že súčasná doba je plná odvážnych (hlavne mladých) ľudí, ktorí do akejkoľvek politiky idú bez toho, aby vedeli čo chcú dosiahnuť pre občanov. Alebo, žeby práve preto?

Pekné a pokojné sviatky prajem všetkým občanom.

Ján Derďák

Continue Reading

Blogy

Blog Petra Zemánka: Plán rozvoja dopravy do roku 2050 schválený – II. časť

Published

on

By

Na úvod pripomeniem, že Zastupiteľstvo trnavského samosprávneho kraja na svojom zasadnutí 27.1.2021 schválilo Plán udržateľnej mobility trnavského samosprávneho kraja (PUM TTSK), ktorý vypracovali české spoločnosti AFRY CZ a EKOLA group. Dokument by sa mal stať základným predpokladom rozvoja verejnej, individuálnej, cyklistickej a nemotorovej dopravy v Trnavskom kraji do roku 2050 a jeho súčasťou je plán rozvoja verejnej dopravy v tomto období. PUM obsahuje rozvojové plány podelené v časovom horizonte rokov 2025, 2030, 2040 a 2050.

V druhej časti svojho príspevku sa chcem venovať plánovanému rozvoju cyklistickej, vodnej a leteckej dopravy. Prvú časť nájdete na tejto adrese: https://www.pnky.sk/blogy/blog-petra-zemanka-plan-rozvoja-dopravy-v-regione-do-roku-2050-schvaleny/

Všeobecne mám pre priaznivcov cyklistiky dobré správy, na rozvoj cyklodopravy do roku 2025 je v Zásobníku PUM schválených 15 projektov. Zaujímavým je najmä zámer vybudovanie novej vetvy Vážskej cyklomagistrály v úseku Drahovce – Sereď. Podobne ako v Trenčianskom kraji má byť jej trasa vedená po / popri ochrannej hrádzi rieky Váh. Súčasťou projektu je vybudovanie cyklolávky cez Váh medzi obcami Koplotovce a Madunice. Investorom projektu je TTSK.

Pre priateľov cykloturistiky bude zaujímavý aj projekt dokončenia Moravskej cyklomagistrály Kúty – Skalica, kde o.i. pribudne aj nová cyklolávka cez rieku Moravu medzi obcami Brodské a Lanžhot s prejazdom do ČR v blízkosti mesta Břeclav. Odtiaľ je už len na skok do známej rekreačnej lokality Lednice-Valtice-Mikulov. Investormi cyklotrasy sú TTSK a spol. INTERREG.

Pozitívnou správou pre piešťanský región je zaradenie projektu cyklochodníka Piešťany – Vrbové, v II.etape do roku 2030 (č.129), kde je ako investor uvedený IROP. Nová cyklotrasa nielenže zvýši bezpečnosť cestnej dopravy na úseku medzi Piešťanmi a Vrbovým, ale zabezpečí aj prepojenie Vážskej cyklomagistrály s turistickými trasami v Malých Karpatoch.

Z pohľadu perspektívneho rozvoja cyklodopravy v okolí Piešťan sa môžeme tešiť. Je ale dosť prekvapivé, že medzi významnými cykloprojektmi v Zásobníku PUM do roku 2025 sa Piešťany nenachádzajú. Dovolím si uviesť odkaz na záväznú časť schváleného ÚP VUC Trnavského kraja (1998), kde sa priamo uvádza potreba vybudovať prepojenie Považskej cykloturistickej trasy na Piešťany a ich kúpeľný areál a rekreačné priestory. Hoci sme cyklistickým a zároveň 2. najväčším mestom v TTSK, akoby nás autori PUM pri projektovaní Vážskej cyklomagistrály prehliadli.

Na mape vážskych cyklotrás tak asi zostane cca 15 km medzera, ktorú bude potrebné prekonávať po jestvujúcich nie práve najkvalitnejších komunikáciách (potrebovali by aspoň nový povrch). Dobudovanie štandardnej cyklotrasy v úseku Horná Streda – Drahovce by mohlo byť významným impulzom pre rozvoj cestovného ruchu v Piešťanoch a okolí.

V rámci rozvoja vodnej dopravy je v Zásobníku PUM v I. fáze na programe doplnenie riečnych prístavov na Váhu, Morave a Malom Dunaji o období do roku 2030, hoci tieto projekty ešte namajú investorov. Nášho regiónu sa dotýka projekt stavby Osobného prístavu Piešťany, ktorý by mal byť vybudovaný na Biskupickom kanáli niekde v lokalite Dlhé kusy pri Hornej Strede. Zaujímavé je, že ako jediný projekt v rámci plánovanej vodnej dopravy bol pod p.č. 32 Zásobníka PUM zaradený už do I. etapy do roku 2025. Napriek tomu, že o splavnení Váhu v úseku Žilina – Komárno sa uvažuje až v období po roku 2050.

Otázku projektu Osobného prístavu Piešťany som konzultoval so súčasným vedením správcu toku. Zaujímavé bolo, že nikto zo zodpovených zamestnancov správcu o projekte prístavu nič nevedel… Plavba po Biskupickom kanále je povolená len po most na Bodonu, čiže umiestnenie osobného prístavu do lokality pri Hornej Strede by nemalo žiadny praktický význam. Takýto objekt by sa tak mohol stať na celé desaťročia iba turistickou atrakciou. Projekt splavnenia rieky Váh nemá žiadnu perspektívu bez dobudovania plavebných komôr na jestvujúcich vodných dielach Vážskej kaskády a bez realizácie veľkej vodnej stavby Hlohovec-Sereď.

Krátko sa dotknem aj otázky plánovaného rozvoja leteckej dopravy, ktorá má v Piešťanoch viac ako 100 ročnú tradíciu. Medzi neočíslovanými projektmi je v Zásobníku PUM v I.etape do roku 2025 projekt Modernizácia Letiska Piešťany, vrátane integrovaného parkoviska, ktorý zatiaľ nemá investora. Letisko Piešťany – jednými oslavované, inými zatracované, na ktorú stranu sa prikloniť ? Po sľubnom rozbehu chartrovej dopravy z Piešťan do známych dovolenkových letovísk v roku 2019 prišiel neočakávaný útlm v roku 2020 súvisiaci s koronakrízou.

Aká je perspektíva leteckej dopravy v nasledujúcom období ? Po skončení pandémie Covid 19 je možné očakávať prudký nárast tohto moderného druhu dopravy. Piešťanské letisko so štatútom medzinárodného je považované ako rezerva pre veľké letiská v Bratislave, Viedni alebo Brne. Myslím si, že priaznivá poloha a poveternostné podmienky v tejto lokalite majú veľký potenciál rozvoja v oblasti medzi krajskými mestami Trnava, Nitra a Trenčín, ktoré takéto priaznivé podmienky na lietanie nemajú. Zrušením letiska by sme stratili silnú komparatívnu výhodu voči týmto mestám. Letisko Piešťany si ako niečo výnimočné zasluhuje našu ochranu.

Pred ukončením svojho príspevku ešte krátky pohľad na priebeh schvaľovania PUM dňa 27.1.2021 do Zápisnice z 21.zasadnutia Zastupiteľstva TTSK (bod 10). Po prezentácii dokumentu bol materiál schválený 34 z 35 prítomných členov. Do uznesenia č.567/2021/21 Zastupiteľstvo uložilo Úradu TTSK povinnosť pri najbližšej aktualizácii Plánu udržateľnej mobility TTSK zapracovať do časti „zásobník PUM“ úsek cesty I. triedy Galanta-Medveďov (po štátnu hranicu s Maďarskom). Je to zvláštne rozhodnutie poslancov TTSK, pri prvom pohľade na schválené projekty PUM sa zdá logická skôr potreba skvalitnenia prepojenia krajského mesta a Dunajskej Stredy cestou I. triedy cez Galantu. Vodiči jazdiaci z Trnavy do Gyǒru sa predsa rýchlo a pohodlne dostanú po diaľnici…

Ešte si dovolím poznámku k schválenému projektu vybudovania severo-východného obchvatu Piešťan (aj s 2 potrebnými mostami cez Váh a Biskupický kanál). V rámci projektu má byť zrejme presmerovaná časť ťažkej nákladnej dopravy v smere na Topoľčany cez obce Moravany a Banku, čo ich obyvatelia asi neprivítajú. A navyše, vodiči na tejto trase majú už aj dnes možnosť prejsť cez Váh po diaľnici D1 so zjazdom pri obci Lúka a pokračovať cestou II/507 smerom na Banku.

Prečo sa upustilo od Severo – západného obchvatu Piešťan – preložky cesty I/61 za železničnú trať, ktorý je naplánovaný v ÚPMP aj v GDP Mesta ? Prečo pri návrhu perspektívneho riešenia situácie nebola doprava presmerovaná obchvatom mimo husto obývané časti Piešťan v súlade s nameranou vysokou intenzitou dopravy na preťažených cestách I/61 a II/499 ? Prečo nebola akceptovaná požiadavka zástupcov Mesta Piešťany na pripomienkovaní PUM v júni 2020, aby bol aspoň južný obchvat mesta Piešťany zaradený do I.etapy PUM – projektov realizovaných do roku 2025 ?

Schválené projekty v I. etape PUM TTSK v rámci cestnej dopravy riešia okrem obchvatov všetkých väčších miest v kraji (s výnimkou Piešťan) prednostne situáciu na ceste I.triedy I/51 Trnava-Holič-hranica s ČR, kde sú navrhované aj obchvaty obcí s počtom obyvateľov pod 1000… Myslím si, že tvorcovia PUM TTSK sa voči Piešťanom zachovali veľmi diskriminačne z pohľadu plánovaného rozvoja cestnej dopravy (čiastočne aj z pohľadu cyklistickej dopravy). Záhadné dôvody znevýhodnenia občanov Piešťan by im mal vysvetliť niekto kompetentný…

Peter Zemánek

Continue Reading

Blogy

Blog Petra Zemánka: Plán rozvoja dopravy v regióne do roku 2050 schválený

Published

on

By

Zastupiteľstvo Trnavského samosprávneho kraja na svojom zasadnutí 27.1.2021 schválilo Plán udržateľnej mobility trnavského samosprávneho kraja (PUM TTSK), ktorý na zakázku vypracovali české fy. AFRY CZ a EKOLA group. Podľa sprievodnej dokumentácie k schvaľovaniu PUM TTSK Je dokument základným predpokladom rozvoja verejnej, individuálnej, cyklistickej a nemotorovej dopravy v našom kraji do roku 2050. Obsahuje odporúčania na realizáciu veľkých investičných projektov, ochranu životného prostredia a celkové zvyšovanie kvality života obyvateľov. Súčasťou PUM je aj rozvoj verejnej dopravy na 30 rokov.

Ako sa pre médiá vyjadril predseda VÚC TTSK Jozef Viskupič, s odborníkmi v priebehu 3 rokov vypracovali podrobnú analýzu súčasného stavu všetkých druhov dopravy, ktorá následne vyústila do spracovania strategického plánu rozvoja dopravy do roku 2050. Vďaka smart mobilite sa má TTSK stať moderným regiónom s rastúcou životnou úrovňou obyvateľov, na realizáciu projektov plánuje využiť prostriedky z eurofondov.

K príprave PUM mali byť prizvané mestá, obce, široká odborná i laická verejnosť. S uvedenými zainteresovanými subjektmi sa malo uskutočniť niekoľko desiatok pracovných stretnutí, pričom strategický dokument mal byť zverejnený na webe TTSK a verejne prerokovaný dňa 30. júna 2020. Pred predložením dokumentu na schválenie zastupiteľstvu TTSK bol v decembri 2020 vypracovaný odborný posudok a návrh záverečného stanoviska k posúdeniu vplyvov na životné prostredie (EIA). Schválený PUM má byť aktualizovaný v časovom horizonte 2-5 rokov.

Po prečítaní týchto informácií som oslovil niekoľkých vrcholných predstaviteľov Mesta Piešťany, žiaden z nich však o prijatom strategicko-plánovacom dokumente nevedel. Prelistoval som si aj miestnu tlač, či v nej nenájdem aspoň základné informácie o priebehu schvaľovania PUM od našich poslancov v zastupiteľstve TTSK, nenašiel som nič. Pokúsim sa preto aspoň o laický pohľad bežného občana Piešťan na daný problém.

Samotný materiál PUM obsahuje rozvojové plány podelené v časových horizontoch rokov 2025, 2030, 2040 a 2050. Doporučené stavby boli zaradené do tzv. Zásobníka projektov PUM podľa stupňa priority, na základe čoho im boli priradené poradové čísla. Pri každom projekte je uvedený aj investor stavby.

Medzi očíslovanými projektmi v Zásobníku PUM doporučenými v I. etape do r. 2025 sa Piešťany nachádzajú na 2 miestach. Pod poradovým č.21 je terminál integrovanej osobnej dopravy – TIOP Piešťany, investorom je TTSK. Pod p.č. 32 je v rámci plánovaného rozvoja vodnej dopravy uvedená stavba Osobného prístavu Piešťany, zatiaľ nemá investora. Medzi ďalšími zatiaľ neočíslovanými projektmi v Zásobníku PUM do roku 2025 je aj projekt Modernizácia Letiska Piešťany vrátane integrovaného parkoviska, ktorý tiež nemá investora.

V II. etape PUM v horizonte r. 2025-2030 sú v rámci budovania cestnej infraštruktúry pre Piešťany uvedené 2 projekty. Pod p.č. 34 je dlho očakávaný južný obchvat Piešťan s mostom cez Váh a pod č. 36 nájdeme severný obchvat Piešťan cestou III. triedy tiež s mostami cez Váh a Biskupický kanál od letiska Piešťany smerom k Moravanom n.V., v oboch prípadoch je investorom TTSK. Do r. 2030 má byť vybudovaný aj východný obchvat Vrbového na ceste II/499 (v Zásobníku PUM pod č. 45) , investor TTSK.

V rámci III. etapy PUM na roky 2030-2040 sa pod č.70 Zásobníka ukrýva projekt Juho-západného obchvatu Piešťan.

Ako dopadli Piešťany v PUM v porovnaní s inými porovnateľnými mestami TTSK ? Podľa mňa veľmi zle, až neuveriteľne zle. Akoby boli obyvatelia Piešťan druhoradými občanmi trnavského samosprávneho kraja. Prečo?

Najskôr uvediem hrubú štatistiku počtu obyvateľov väčších miest TTSK. Trnava – cca 65,5 tisíc, Piešťany – 27,5 tis., Dunaj. Streda – 22,5 tis., Hlohovec – 22 tisíc, Senica – 20,5 tis., Skalica – 15,5 tis., Galanta – 15 tis. a Holič – cca 11 tisíc obyvateľov.

Pre lepšie vytvorenie predstavy o obsahu schváleného dokumente uvediem stručný popis prvých 11 projektov v Zásobníku PUM, naplánovaných v I.etape do roku 2025, vrátane aktuálnej štatistiky intenzity cestnej dopravy.

Nachádzajú sa tu 3 projekty dobudovania obchvatov Trnavy, na najviac exponovanom východnom obchvate je intenzita dopravy cca 25 tisíc vozidiel/24 hod. V 2 prípadoch budovania obchvatu cesty I/51 je investorom SSC, pri projekte Západného obchvatu je investorom Mesto Trnava.

Projekt Južný obchvat Dunajskej Stredy rýchlostnou cestou R7 (s dennou intenzitou dopravy cca 15 tisíc vozidiel) je t.č. už vo výstavbe, investorom je NDS. Ďalšie 3 projekty sú venované obchvatom mesta Hlohovec, cez ktoré sa ťahá po 2 cestách II. triedy aj tranzitná doprava. Denná intenzita dopravy v Hlohovci je cca 40 tisíc vozidiel, investorom stavby je SSC. Do prvej dekády projektov PUM patrí aj Západný obchvat Senice, križovanej (podobne ako Piešťany) 2 cestami I. a II. triedy, s úhrnnou intenzitou dopravy cez Senicu cca 35 tisíc vozidiel denne, investormi sú SSC a TTSK. Predposledný projekt je obchvat Holiča križovaného 2 cestami I.triedy, v ktorom je denná intenzita dopravy cca 40 tisíc vozidiel, investorom je SSC. Do I.etapy výstavby ciest do r.2025 je zaradená aj preložka cesty I/51 pri obci Trstín s výstavbou tunela pod Bielou horou, nameraná intenzita dopravy na tomto úseku I/51 je cca 6700 vozidiel denne, investorom je SSC.

Pre porovnanie sa vrátim k projektom budovania obchvatov Piešťan v Zásobníku PUM č.34,36 a 70 naplánovaným v časovom horizonte r. 2030-2040. Zaradím tam aj neschválený projekt č.56 Severo-západného obchvatu Piešťan, pôvodne naplánovaný na roky 2025-2030. Podľa údajov z PUM je aktuálna denná intenzita dopravy v Piešťanoch cca 21 tisíc vozidiel na ceste I/61 a na ceste II/499 dokonca cca 29 tisíc vozidiel. Úhrnná intenzita dopravy na križovaní týchto ciest je neuveriteľných 50 tisíc vozidiel 24 hodín ! Také zaťaženie centrálneho dopravného uzla určite neexistuje v žiadnom meste Trnavského samosprávneho kraja ! Štatisticky porovnateľný počet vozidiel v kraji sa denne pohybuje len po diaľnici D1 medzi Trnavou a Bratislavou…

Z pohľadu dopravného zaťaženia širšieho centra mesta cestnou dopravou sú aktuálne Piešťany na 1. mieste v TTSK, čo by sa logicky malo premietnuť aj do ich prioritného zaradenia do prvej desiatky projektov PUM TTSK v rámci I.etapy do roku 2025. Prečo sú Piešťany v pláne rozvoja dopravnej infraštruktúry zaradené iba do II. a III. etapy PUM plánovanej na roky 2030-2040 ? Môže za to azda logicky nepochopiteľný údaj IAD vypočítaný dopravným modelom, ktorý udáva prognózu intenzity dopravy v roku 2030 pre najzaťaženejší úsek Piešťan 10 600 vozidiel denne resp. 12 900 vozidiel na rok 2050? Že by počet vozidiel jazdiacich cez Piešťany o pár rokov neuveriteľne klesol na 1/4 až 1/5 ? Kto vypracoval takúto prognózu dopravy? Hodnotenie ponechám na odborníkov.

Pokúsim sa to zhrnúť. Po Trnave sú Piešťany v počte obyvateľov 2. najväčším a navyše jediným kúpeľným mestom kraja, v ktorom by dopravná infraštruktúra mala zabezpečovať pokoj domácich i zahraničných hostí… Aký je aktuálny stav ? Cesty I/61 a II/499 sú vedené prieťahmi mesta, jediný cestný most cez Váh už nie je schopný prepraviť vozidlá nad 3,5 tony. Za 30 rokov od dobudovania obchvatu mesta D1 ešte v období bývalého Československa sa v základnej štruktúre dopravy prakticky nič nezmenilo. Čo bráni ďalšiemu rozvoju dopravy nášho mesta? Túto otázku je potrebné položiť autorom strategického dokumentu resp. osobám kompetentným za riešenie dopravy v meste Piešťany. Pre mňa osobne je to celé nelogické a nepochopiteľné. Prečo sú Piešťany akýmsi „škaredým káčatkom“ TTSK ?

Uvediem ešte odkaz na základné podkladové materiály Mesta Piešťany. Sú to ÚPMP – územný plán Mesta (schválený v roku 1998) a GDP – Generel dopravy Piešťan, ktorý bol na objednávku Mesta spracovaný STU Bratislava v roku 2010. Potrebu vybudovania Západného obchvatu Piešťan cesty I/61 z kapacitných dôvodov zahŕňa aj GDP, v ktorom sú uvedené 4 rôzne scenáre rozvoja cestnej infraštruktúry Piešťan. 3 navrhované scenáre upozorňujú na potrebu vybudovania západného obchvatu Piešťan preložkou cesty I/61 za železničnú trať s prepojením južne okolo areálu letiska.

V jednom z navrhovaných scenárov síce bolo ponechanie cesty I/61 prieťahom mesta, autori GDP však mali k dispozícii iné informácie o intenzite cestnej premávky na cestách I/61 a II/499. Ak by autori GDP mali aktuálne namerané údaje intenzity dopravy v Piešťanoch použité ako podklady pre spracovanie PUM, od ponechania prieťahu mesta cestami I/61 a II/499 by upustili.

Na záver ešte jedno zamyslenie nad situáciou v Piešťanoch po roku 2030 a dostavaní Južného obchvatu mesta na ceste II/499 s mostom cez Váh. Z uvedených podkladov sa dá predpokladať, že ak nebude vybudovaný severozápadný obchvat mesta, nákladná doprava nad 3,5 tony smerujúca cez Piešťany na Topoľčany bude presmerovaná križovatkou Bratislavská – Krajinská k poliklinike. Na tomto úseku Bratislavskej cesty po polikliniku by mala teda byť v dekáde 2030 – 2040 hustota dopravy cca 50 tisíc vozidiel denne (podobná ako na diaľnici D1 medzi Trnavou a Bratislavou). Bolo by to pre obyvateľov husto obývanej južnej časti mesta Piešťany vôbec únosné ?

Že by sa stala v projekte PUM týkajúcom sa cestnej infraštruktúry v Piešťanoch už na začiatku nejaká chyba? Čo ovplyvnilo, že sa upustilo od projektu západného obchvatu Piešťan na ceste I/61? Kto vôbec aktuálne už schválený strategický dokument za Piešťany pripomienkoval ? Prečo zostali v Zásobníku PUM medzi projektmi s poradovými číslami 34-40 „biele miesta“…?

Vzhľadom na obsiahlosť materiálu som sa rozhodol svoj príspevok k plánovanému rozvoju cestnej dopravy v Piešťanoch do roku 2050 rozdeliť. V druhej časti by som sa chcel venovať ostatným formám dopravy v Piešťanoch, ktorý by mohol byť pre občanov tiež celkom zaujímavý

Peter Zemánek

Continue Reading

Blogy

Blog Petra Zemáneka: Sme nezodpovední… ?

Published

on

By

Myslím tým na občanov Slovenska vo vzťahu k pandémii choroby Covid-19, ktorá si teraz v našej domovine vyberá krutú daň. V aktuálnom mesiaci denne na túto chorobu zomiera cca 100 Slovákov, čím sme sa v prepočte na počet obyvateľov zaradili na nelichotivé 1.miesto na svete. 22.2.2021 sme toto prvenstvo dosiahli aj v počte hospitalizovaných. Môže za to len nezodpovednosť občanov v oblasti dodržiavania protipandemických opatrení?

Začnem tým, čo bolo cca pred rokom. Pre mňa bol Covid-19 v podstate len menšou nepríjemnosťou, ktorá ma obmedzovala v bežnom živote. Keď sa v prvej vlne dostala táto choroba z Číny aj do Európy a postihla napríklad niektoré husto obývané oblasti Talianska, prijala aj naša bývalá vláda prísne opatrenia.

Môj zamestnávateľ zaviedol hneď po ich vyhlásení prísny lockdown, ktorý som znášal s istým pocitom krivdy. Kým mnohí moji kolegovia zostali doma, mne to charakter mojej práce neumožňoval a dochádzal som do zamestnania denne. Ráno pri príchode nám zmerali na vrátnici teplotu, v budove sme museli nosiť rúška, osobné stretávanie so spolupracovníkmi sme zredukovali na minimum. Jedinou spoločenskou udalosťou dňa sa stal obed v jedálni, aj tam sme sedeli pri stoloch po jednom.

Po príchode z práce domov to už bolo v pohode. Tešil som sa (podobne ako teraz) na jarné dni a pobyt v prebúdzajúcej sa prírode. Vývoj pandémie som sledoval z nadhľadu, na Slovensku bolo v tom čase relatívne málo pozitívne testovaných. Úmrtí na Covid 19 bolo u nás ako šafránu, po roku je všetko inak…

Informácie o vynútenom odchode ľudí z tohoto sveta v dôsledku pandémie sú dnes na dennom poriadku. Tieto smutné udalosti sa dotkli mnohých známych aj príbuzných. Mnohí z nich by tu ešte mali byť, ale táto zákerná choroba si začala vyberať obete aj medzi mladšími a predtým zdravými ľuďmi. Napriek mojim relatívne bohatým životným skúsenostiam som ešte takúto situáciu nikdy nezažil. Kde sme na Slovensku v ročnom boji proti pandémii Covid 19 urobili chyby?

Po relatívne pokojnom lete 2020 nová vláda prijala rôzne opatrenia, ktoré mali zastaviť prípadne obmedziť šírenie koronavírusu. Dve vlny plošných pretestovaní občanov s čiastočným lockdownom na jeseň, ani tvrdé opatrenia prijaté po Novom roku nám však v boji s krízou nepomohli. Práve naopak – situácia sa ešte zhoršila.

Myslím si, že významný podiel na zhoršení pandemickej situácie má plošné testovanie občanov AG testami. Odborníci od začiatku upozorňovali na ich nespoľahlivosť, čo sa v praxi aj potvrdilo. Podľa aktuálnych údajov MZ bolo pri testovaní AG-testami na koronavírus pozitívnych 2,26 %, cca 260 tisíc z cca 11,5 miliónov občanov SR. PCR testami bolo pretestovaných cca 2 milióny občanov so zistenou pozitivitou 14,8 % – cca 293 tisíc obyvateľov. Miera pozitivity zistená pomocou PCR testov je podľa tejto štatistiky 6,5 krát vyššia ako pri AG testoch. Natíska sa otázka, koľko ľudí s negatívnym AG-testom bolo po plošných testovaniach v skutočnosti nakazených koronavírusom? Prakticky sa po Slovensku zrejme pohyboval veľký počet občanov, ktorí mali resp. majú oficiálny doklad o svojej zdravotnej nezávadnosti, ale vírus môžu šíriť ďalej. Sú takíto občania Slovenska nezodpovední?

Názorným príkladom nespoľahlivosti AG-testov na koronavírus bolo medializované testovanie miliardára Elona Muska. Šéf automobilky Tesla tvrdil, že si nechal v ten istý deň urobiť štyri AG testy, pričom výsledok testovania bol dvakrát negatívny a dvakrát pozitívny…

Presnejší ale drahší PCR test zdravotné poisťovne bežne nepreplácajú. Ak by sa u mňa prejavili zdravotné príznaky choroby, neváhal by som si za PCR test zaplatiť.

Akýmsi svetlom na konci tunela je, že od začiatku roka začalo preventívne očkovanie najviac ohrozených skupín obyvateľstva na koronavírus. Práve od širšieho zaočkovania ľudí odborníci očakávajú pozitívny obrat v boji proti Covid 19. Bohužiaľ očkovacích vakcín je vo svete nedostatok a výrobcovia nedodržujú termíny ani zazmluvnené množstvá dodaných prípravkov. Medzitým sa objavili ďalšie mutácie vírusu (britská, juhoafrická, brazílska, vraj dokonca aj československá…), ktoré sa prejavujú agresívnejšie aj voči mladším skupinám obyvateľstva a situáciu ešte komplikujú. Niektoré už schválené očkovacie preparáty strácajú účinnosť a ich použitie niektoré štáty obmedzujú. Ďalší vývoj pandémie Covid-19 je preto stále nejasný.

Podľa môjho názoru sa podstatná časť obyvateľov Slovenska pri dodržiavaní prijatých opatrení proti koronavírusu správa zodpovedne, hoci všade existujú aj výnimky. Čo sa dá zmeniť, aby sme sa dostali z tejto nelichotivej situácie? Občania sú zneistení a právom očakávajú riešenie od kompetentých predstaviteľov štátu

P. Zemánek

Ilustr. foto / Photo by Ashkan Forouzani on Unsplash

Continue Reading

Reklama

Populárne články