Deň fascinácie rastlinami zorganizovali v stredu 20. mája piešťanskí výskumníci z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra Výskumného ústavu rastlinnej výroby (NPPC VÚRV) už po druhý krát na svojej pôde. V rámci podujatia zasadili málo známy stromček mišpuľu a v stanoviskách, rozmiestnených po celom ústave, predstavili fascinujúci vplyv rastlinnej ríše – stromov, byliniek, semienok, ba aj „buriny“ pre našu výživu i zdravie.

IMG_5118

Celonárodným koordinátorom sa stala výskumníčka Michaela Havrlentová z piešťanského VÚRV, ktorá vysvetlila, že Slovensko sa pripojilo k tomuto medzinárodnému projektu po druhý krát. Začal sa v Poľsku, rýchlo sa rozrástol do 55 krajín, a dohromady sa v rámci neho koná v tomto roku vo svete až 950 podujatí. „Na Slovensku sa zapojilo päť organizácií a v priebehu mája robíme 11 akcií,“ doplnila.  Ich cieľom je podľa nej najmä pripomínať, aké sú rastliny pre náš život potrebné, ale i fascinujúce.

IMG_5119

IMG_5145

Po úvodných slovách riaditeľa Pavla Hauptovogela, zástupkyne NPPC Dany Peškovičovej a prednostky Mestského úradu v Piešťanoch Dášy Rehákovej, boli hostia a prví návštevníci svedkami zasadenia netradičného  stromčeka mišpule. Ako povedala  koordinátorka realizačného tímu Katarína Bojňanská, táto ovocná drevina pochádza z Ázie, a hoci voľakedy bola na Slovensku úplne bežná, dnes  sa skoro nevyskytuje a patrí do kolekcie netradičných ovocných drevín v rámci národného bohatstva: „Zvolili sme mišpuľu, lebo je to skoro už zabudnutý strom. Ide o ovocie, ktoré sa dá jesť neskoro na jeseň na také spestrenie. Zaujímavé je, že dlho zostáva nezrelé, uhniličí, a až potom sa konzumuje. Plody sú veľmi zdravé. Ľudia mali aj v neskorej jeseni prísun vitamínov.“ Na Slovensku mišpuľa ešte občas vzplanieva v oblastiach, kde sa vyskytovala, ale dá sa aj kúpiť u drobných pestovateľov. Môže byť opätovným spestrením našich záhrad, pretože aj veľmi pekne kvitne.

REKLAMA

bio dia web baner 300x300 maj18

Najpestovanejšou plodinou je na Slovensku zatiaľ stále pšenica. „Potravinárska pšenica sa pestuje na 25 percentách osevnej plochy,“ uviedol zástupca riaditeľa VÚRV Roman Hašana.  Do popredia sa ale podľa neho dostávajú aj pseudobilniny ako špaldová pšenica, proso či facelium. Šľachtiteľské stanice majú vyšľachtených niekoľko odrôd a každý rok sa prihlasujú nové. „Udržať sa na trhu nie je jednoduché, často sa nám sem dostanú zahraničné druhy – maďarské, rakúske, francúzske,“ vysvetlil.   Môžu byť použité aj ako medziplodiny a dusík viažúce plodiny, ktoré sú pestovatelia povinní sadiť. „Z pohľadu osevného postupu je dôležité, aby tam boli zaradené aj okopaniny alebo strukoviny, farmár sa uberá tým smerom, čo je ekologicky zaujímavé,“ doplnil R. Hašana. Vysádzanie medziplodín je podľa neho dôležitým kritériom, ktoré musia poľnohospodári dodržiavať a býva striktne kontrolované Poľnohospodárskou pôdnou agentúrou prostredníctvom satelitov.

IMG_5115

„Špaldová pšenica alebo špalda je historický obilný druh a v porovnaní s letnou pšenicou si zachovala mnohé kvalitatívne ukazovatele ako výživová hodnota, stráviteľnosť, ale aj chutnosť,“  informovala viac o tejto plodine aj výskumná pracovníčka Alžbeta Žofajová.  Výživová hodnota špaldy spočíva vo vyššom obsahu bielkovín, vápnika, fosfora, vitamín B1, B2, B3. Špalda je vhodná pre ekologické poľnohospodárstvo – pestovanie bez chémie, v okolí sa najbližšie pestuje na Myjave. Hoci slovenské odrody nemáme a používajú sa české a maďarské, práve piešťanský ústav má ambície vytvoriť prvý slovenskú odrodu.“ Podmienky má vhodné, má dobrý koreňový systém, nevymŕza, nepotrebuje chémiu, pretože aj vymlátené zrnko ostáva v klásku, a tak je odolná voči hubovým chorobám, hoci o čosi zložitejšia na spracovanie,“ doplnila A. Žofajová. Návštevníci mohli dobroty zo špaldy aj ochutnať – okrem kávy ponúkali na Dni fascinácie rastlín aj jej varené zrná na slano i na sladko, koláčiky či slané pečivo zo špaldovej múky.

IMG_5116

Ďalším lákadlom podujatia bolo i stanovisko s bylinkami. Do bylinkového záhonu na našich záhradkách by pracovníčka Génovej banky, kurátorka liečivých rastlín a pseudoobilnín Iveta Čičová doplnila najmä tie, ktoré sú u nás „doma“. „Najčastejšie sa používajú aj na kulinárske účely napríklad materina dúška, ktorá nie je napádaná škodcami a dobre sa jej darí, ďalej šalvia, medovka, bazalky, mäty, tých máme niekoľko druhov, nechtík lekársky, majoránka.“  Pri príprave čajov by sme podľa nej  tiež mali používať rastliny, ktoré rastú u nás. „ Ľudia sú rôzni, často si potrebujú vyskúšať individuálne, čo na koho pôsobí, ale také všeobecní pravidlo platí, že na leto by sme mali piť ochladzovacie čaje, ktoré majú vysoký obsah citrolu a mentolu – z mäty, medovky a na zimu tie, čo majú prehrievajúce účinky ako napríklad šalvia.“

IMG_5167

Ani „buriny“ nie je vždy treba vytrhávať, o čom presvedčilo výskumníčka  Mária Babulicová, ktorá všetkým záujemcom ochotne vysvetlila, aké liečivé účinky majú napríklad žihľava, lastovičník, púpava, či pastierska kapsička. Ďalšie informácie o naozaj fascinujúcom význame našich rastlín dostali návštevníci aj v aule ústavu a ostatných stanoviskách v celom areáli.

IMG_5193

Deň fascinácie rastlinami absolvovalo okrem jednotlivých návštevníkov aj niekoľko piešťanských škôl. Deti sa so záujmom venovali práve účinkom obyčajných burín a ochutnávaniu špaldových pochúťok. Recept na netradičné pohostenie – varené špaldové zrná na slano či na sladko, prinesieme aj čitateľom PNiek počas tohto víkendu.

A. Drahovská

About PNky.sk

Redakcia:
Martin Palkovič – zodpovedný redaktor
redakcia@pnky.sk

Inzercia:
inzercia@pnky.sk
Cenník inzercie

Vydavateľ:
HPA, s.r.o .
Bodona 768/48
92101 Piešťany
Slovenská republika
IČO: 47 465 972