Štedrý deň patrí v slovenskej histórii k dňu s najväčším počtom rozmanitých zvykov a tradícií, ktoré sa líšia najmä v závislosti od konkrétneho regiónu. Veľa z rituálov, ktoré robili v minulosti naši predkovia už síce nedodržiavame, ale poniektoré sa predsa len zachovali až po dnešok. Či už dávate pod obrus šupiny z kapra, orechy po kútoch, prekrajujete jabĺčko, prestierate o jeden tanier navyše alebo si robíte krížik medom na čelo, dodržiavate tým ľudové tradície. V texte sa dočítate niektoré zaujímavosti o tom, aké rozmanité zvyky patrili a niekde aj stále patria k 24. decembru. 

Pod obrus na štedrovečernom stole sa dávali šupiny z kapra, prípadne peniaze, čo malo rodine priniesť hojnosť. Na čelo robievala gazdiná ešte pred jedlom krížik pomocou cesnaku a medu. Muž – gazda zase rozkrájal najkrajšie jablko na kúsky, čo znamenalo, že rodinu tvorí každý jeden jej člen. Jablko sa v mnohých domácnostiach krája priečne a ak sa v jeho strede objavila hviezda, znamenalo to zdravie a šťastie a ak kríž, tak chorobu a dokonca smrť. Na stole nemohol byť prestretý nepárny počet tanierov, pretože pre posledného pri stole by si mohla prísť smrť a prestieral sa tiež prázdny tanier ako symbol pohostinnosti pre náhodného hosťa. Večera sa začínala oblátkami a ako prvý chod sa okrem tradičnej kapustnice podávali šošovicová, hrachová, či hríbová polievka. Druhý chod sa často líšil podľa regiónu.

Západné Slovensko.

Domácnosti na celom Slovensku často začínajú štedrovečerné hodovanie oblátkami. Niekde sa jedia s medom alebo s cesnakom, ale často sa zvyknú zjesť bez ničoho. Na západe je typickou polievkou kapustnica s hubami, s mäsom, či bez mäsa, so slivkami, alebo so smotanou. V niektorých domácnostiach pripravujú však na Vianoce šošovicovú, hríbovú, hrachovú či rybaciu polievku, menej častá je hŕstková polievka z hrachu, šošovice a fazule. Druhým chodom je najčastejšie ryba, s majonézovým alebo zemiakovo – cibuľovým šalátom a napríklad v Bratislave bývajú ako príloha opekané zemiaky.

Pod obrus vianočného stola sa dávajú šupiny z kapra, alebo priamo peniaze, čo má priniesť dostatok financií po celý rok. Inde si práve preto dávajú na stôl peňaženky, či chlieb s napichanými mincami pod stôl. Počas štedrej večere svieti svieca ako symbol Vianoc a členovia kresťansky založených rodín si chodia pre „betlehemské svetlo“. Typické je krájanie jabĺčka na polovicu.

Stredné Slovensko

Okolo Zvolena sa štedrá večera začína oblátkou s medom, po ktorej sa pre zdravie zje strúčik cesnaku s krajcom chleba. Ďalším chodom sú opekance s makom. Kapustnica sa pripravuje s mäsom, klobásou a hríbmi. Ďalej sa podáva vyprážaná ryba, či už kapor, alebo filé s klasickým majonézovým šalátom. Nasledujú ovocie a tradičné vianočné koláče, ako napríklad linecké pečivo, či perníčky. Iné zvyky sú na Kysuciach, kde sa neje nič mäsové a namiesto kapustnice je zvykom jesť hrachovú polievku so slivkami. V okolí Levíc je zase zvykom jesť hustú rybaciu polievku a ako hlavné jedlo pstruha s opekanými zemiakmi. Na Orave sa kapustnica pripravuje s hubami, údenou rybou, so smotanou a zemiakmi a často sa podáva spoločne so zemiakovou kašou, prípadne hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou.

Vo Zvolene sa večeria iba pri svetle sviečky, naopak na Kysuciach svieti svetlo v celom dome. Aj na strednom Slovensku sa prekrojí jabĺčko pre šťastie, ktoré sa potom rozkrája pre všetkých pri stole. Ďalším zvykom najmä na severnom Slovensku je sfúknutie sviečky, pričom rovno stúpajúci dym symbolizuje zdravie a naopak jeho rozptýlenie znamená chorobu.

Východné Slovensko.

Na východnom Slovensku sa doslova hoduje. Prvé sa jedia oblátky s medom a chlieb so soľou. Polievka je tradičná kapustnica s klobáskou a hríbmi. Ako hlavné jedlo sa jedia pirohy plnené bryndzou, cibuľou, syrom a so zemiakmi. Nasleduje ešte hrachová polievka, ryba s majonézovým šalátom a na záver nasledujú lokše s makom. V okolí Trebišova sa do vianočnej kapustnice pridáva pretlak a ryža a je sa ku nej tradičný zemplínsky koláč. Ryba sa okrem vyprážania upravuje aj pečením a pirohy, ktoré sú pre východ jedinečné, môžu byť plnené čisto len zemiakmi a jedia sa spoločne s šošovicovým alebo fazuľovým prívarkom. Namiesto ryby sa niekedy jedia klasické rezne.

Na východe Slovenska, rovnako ako vo Zvolene sa tiež večeria len pri svetle sviečky. Rodina zostáva pri stole posedieť čo najdlhšie, aby si dosýta vychutnala jedinečnú a neopakovateľnú atmosféru. Počas večere nikto nesmie odísť a stôl zostáva slávnostne vyzdobený ďalšie tri či štyri dni. Netradičným je zvyk, pri ktorom si všetci pri stole umyjú ruky vo vode s mincami, čo má priniesť nasledujúci rok zdravie a bohatstvo. Okolo stola sa viaže reťaz, aby rodina zostala súdržná a po skončení večere sa sfúkne sviečka a ten na koho ide dym podľa tradície do roka zomrie.

Či už dodržiavate zvyky podľa svojho regiónu alebo ste ich zdedili po svojich predkoch, ktorí sa prisťahovali z inej časti Slovenska, či Európy, ich zachovanie je v každom prípade dôležité, pretože tak aspoň z časti nezabudneme na našu cennú ľudovú kultúru.

-lt/Zdroj: najmama.sk, plnielanu.zoznam.sk, babyweb.sk/Foto: lt-

About PNky.sk

Redakcia:
Martin Palkovič – zodpovedný redaktor
redakcia@pnky.sk

Inzercia:
inzercia@pnky.sk
Cenník inzercie

Vydavateľ:
HPA, s.r.o .
Bodona 768/48
92101 Piešťany
Slovenská republika
IČO: 47 465 972