Connect with us

Aktuality

Štedrovečerné zvyky a tradície sa líšia. Aké dodržiavate vy?

Published

on

Štedrý deň patrí v slovenskej histórii k dňu s najväčším počtom rozmanitých zvykov a tradícií, ktoré sa líšia najmä v závislosti od konkrétneho regiónu. Veľa z rituálov, ktoré robili v minulosti naši predkovia už síce nedodržiavame, ale poniektoré sa predsa len zachovali až po dnešok. Či už dávate pod obrus šupiny z kapra, orechy po kútoch, prekrajujete jabĺčko, prestierate o jeden tanier navyše alebo si robíte krížik medom na čelo, dodržiavate tým ľudové tradície. V texte sa dočítate niektoré zaujímavosti o tom, aké rozmanité zvyky patrili a niekde aj stále patria k 24. decembru. 

Pod obrus na štedrovečernom stole sa dávali šupiny z kapra, prípadne peniaze, čo malo rodine priniesť hojnosť. Na čelo robievala gazdiná ešte pred jedlom krížik pomocou cesnaku a medu. Muž – gazda zase rozkrájal najkrajšie jablko na kúsky, čo znamenalo, že rodinu tvorí každý jeden jej člen. Jablko sa v mnohých domácnostiach krája priečne a ak sa v jeho strede objavila hviezda, znamenalo to zdravie a šťastie a ak kríž, tak chorobu a dokonca smrť. Na stole nemohol byť prestretý nepárny počet tanierov, pretože pre posledného pri stole by si mohla prísť smrť a prestieral sa tiež prázdny tanier ako symbol pohostinnosti pre náhodného hosťa. Večera sa začínala oblátkami a ako prvý chod sa okrem tradičnej kapustnice podávali šošovicová, hrachová, či hríbová polievka. Druhý chod sa často líšil podľa regiónu.

Západné Slovensko.

Domácnosti na celom Slovensku často začínajú štedrovečerné hodovanie oblátkami. Niekde sa jedia s medom alebo s cesnakom, ale často sa zvyknú zjesť bez ničoho. Na západe je typickou polievkou kapustnica s hubami, s mäsom, či bez mäsa, so slivkami, alebo so smotanou. V niektorých domácnostiach pripravujú však na Vianoce šošovicovú, hríbovú, hrachovú či rybaciu polievku, menej častá je hŕstková polievka z hrachu, šošovice a fazule. Druhým chodom je najčastejšie ryba, s majonézovým alebo zemiakovo – cibuľovým šalátom a napríklad v Bratislave bývajú ako príloha opekané zemiaky.

Pod obrus vianočného stola sa dávajú šupiny z kapra, alebo priamo peniaze, čo má priniesť dostatok financií po celý rok. Inde si práve preto dávajú na stôl peňaženky, či chlieb s napichanými mincami pod stôl. Počas štedrej večere svieti svieca ako symbol Vianoc a členovia kresťansky založených rodín si chodia pre „betlehemské svetlo“. Typické je krájanie jabĺčka na polovicu.

Stredné Slovensko

Okolo Zvolena sa štedrá večera začína oblátkou s medom, po ktorej sa pre zdravie zje strúčik cesnaku s krajcom chleba. Ďalším chodom sú opekance s makom. Kapustnica sa pripravuje s mäsom, klobásou a hríbmi. Ďalej sa podáva vyprážaná ryba, či už kapor, alebo filé s klasickým majonézovým šalátom. Nasledujú ovocie a tradičné vianočné koláče, ako napríklad linecké pečivo, či perníčky. Iné zvyky sú na Kysuciach, kde sa neje nič mäsové a namiesto kapustnice je zvykom jesť hrachovú polievku so slivkami. V okolí Levíc je zase zvykom jesť hustú rybaciu polievku a ako hlavné jedlo pstruha s opekanými zemiakmi. Na Orave sa kapustnica pripravuje s hubami, údenou rybou, so smotanou a zemiakmi a často sa podáva spoločne so zemiakovou kašou, prípadne hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou.

Vo Zvolene sa večeria iba pri svetle sviečky, naopak na Kysuciach svieti svetlo v celom dome. Aj na strednom Slovensku sa prekrojí jabĺčko pre šťastie, ktoré sa potom rozkrája pre všetkých pri stole. Ďalším zvykom najmä na severnom Slovensku je sfúknutie sviečky, pričom rovno stúpajúci dym symbolizuje zdravie a naopak jeho rozptýlenie znamená chorobu.

Východné Slovensko.

Na východnom Slovensku sa doslova hoduje. Prvé sa jedia oblátky s medom a chlieb so soľou. Polievka je tradičná kapustnica s klobáskou a hríbmi. Ako hlavné jedlo sa jedia pirohy plnené bryndzou, cibuľou, syrom a so zemiakmi. Nasleduje ešte hrachová polievka, ryba s majonézovým šalátom a na záver nasledujú lokše s makom. V okolí Trebišova sa do vianočnej kapustnice pridáva pretlak a ryža a je sa ku nej tradičný zemplínsky koláč. Ryba sa okrem vyprážania upravuje aj pečením a pirohy, ktoré sú pre východ jedinečné, môžu byť plnené čisto len zemiakmi a jedia sa spoločne s šošovicovým alebo fazuľovým prívarkom. Namiesto ryby sa niekedy jedia klasické rezne.

Na východe Slovenska, rovnako ako vo Zvolene sa tiež večeria len pri svetle sviečky. Rodina zostáva pri stole posedieť čo najdlhšie, aby si dosýta vychutnala jedinečnú a neopakovateľnú atmosféru. Počas večere nikto nesmie odísť a stôl zostáva slávnostne vyzdobený ďalšie tri či štyri dni. Netradičným je zvyk, pri ktorom si všetci pri stole umyjú ruky vo vode s mincami, čo má priniesť nasledujúci rok zdravie a bohatstvo. Okolo stola sa viaže reťaz, aby rodina zostala súdržná a po skončení večere sa sfúkne sviečka a ten na koho ide dym podľa tradície do roka zomrie.

Či už dodržiavate zvyky podľa svojho regiónu alebo ste ich zdedili po svojich predkoch, ktorí sa prisťahovali z inej časti Slovenska, či Európy, ich zachovanie je v každom prípade dôležité, pretože tak aspoň z časti nezabudneme na našu cennú ľudovú kultúru.

-lt/Zdroj: najmama.sk, plnielanu.zoznam.sk, babyweb.sk/Foto: lt-

Aktuality

Veľkú noc sprítomňuje pri kostole sv. Štefana aj nasvietený kríž

Published

on

By

Po scéne z Kalvárie, ktorou sa členky Materského centra Úsmev a dobrovoľníci snažili navodiť a priblížiť veľkonočnú atmosféru, pripravili aj ďalšiu symbolickú výzdobu. Pri severných dverách kostola sv. Štefana postavili nasvietený kríž symbolizujúci utrpenie i nádej Veľkej noci.

Hoci sa v posledných dňoch pandemická situácie pomaly zlepšuje, stále je otázne, či bude možné sláviť Veľkonočné sviatky počas obradov prístupných verejnosti. I preto zástupkyne Materského centra Úsmev a ďalší dobrovoľníci rozmýšľali už vopred ako pomôcť pri prežívaní sviatkov. Ich kreativita je známa, a tak i tento raz prišli so zaujímavými nápadmi.

Inštalácia scény z kalvárie pri farskom dvore už niekoľko týždňov  nabáda ľudí zastaviť sa a zamyslieť. Rodiny s deťmi ju majú ako cieľ svojej vychádzky, keď rodičia môžu deťom priblížiť, čo sa dialo počas veľkonočného trojdnia.

Kríž stojaci na Mariánskom námestí pri severných dverách kostola sv. Štefana prináša svetlo. Svetlo nádeje, že po smrti prichádza zmŕtvychvstanie a nový život. Veriaci pri ňom môžu rozjímať nad veľkonočnými udalosťami zo svojej perspektívy, ale prináša dôvod na zamyslenie i pre neveriacich.

-th-

 

Continue Reading

Aktuality

Hygienik neodporúča otvorenie piešťanských škôl a škôlok v plnom rozsahu

Published

on

By

Epidemiologická situácia v okrese Piešťany sa zlepšila, ale regionálny hygienik neodporúča otvorenie škôl a škôlok v plnom rozsahu. Prezenčnú výučbu až po veľkonočných sviatkoch avizuje aj trnavská radnica. Hlohovec s ňou začína už od pondelka 22. marca.

Ešte jeden alebo dva týždne budú školy a škôlky v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Piešťany otvorené iba pre deti rodičov, ktorí nemôžu pracovať z domu. V závere včerajšieho (18. 3.) rokovania mestského zastupiteľstva to povedal primátor Peter Jančovič.

Piešťanský región bude podľa COVID automatu od 22. marca zaradený medzi okresy s III. stupňom varovania (bordové), v ktorom je povolené prezenčné vyučovanie v materských školách aj na I. stupni základných škôl. Taktiež sa môžu do lavíc vrátiť deti, ktoré sa nevedia učiť dištančne aj žiaci koncových ročníkov základných a stredných škôl. Rozhodnutie je na zriaďovateľoch, ktorí by sa mali riadiť stanoviskom hygienika.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Trnave neodporúča v okrese Piešťany prevádzkovať prezenčnú výučbu od 22. marca. Pre okresy Trnava a Hlohovec je jeho stanovisko miernejšie.

Piešťanská radnica preto otvorenie škôl nateraz odkladá. „Incidencia je u nás vyššia ako v Hlohovci a v Trnave, ale situácia sa zlepšuje. Keď som sa o tom rozprával s regionálnym hygienikom, povedal, nech počkáme,“ vysvetlil primátor Peter Jančovič s tým, že by to malo trvať ešte jeden až dva týždne.

V takom prípade by sa deti vrátili do materských škôl a na I. stupeň základných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Piešťany až po veľkonočných sviatkoch, teda 7. apríla.

O tomto termíne hovorí aj trnavská radnica s tým, že otvorenie by znamenalo okamžitý nárast mobility. Mesto Hlohovec začína s prezenčnou výučbou už 22. marca.

O rovnakom dátume začiatku prezenčnej výučby študentov končiacich ročníkov stredných škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti informoval Trnavský samosprávny kraj (TTSK). Dohromady ich je približne 3 400. Školy sú od nich oprávnené žiadať potvrdenie o negatívnom výsledku testu na ochorenie covid-19, ktorý nie je starší ako sedem dní.

„V interiéri zároveň platí povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest respirátorom triedy minimálne FFP2. V školách budú platiť prísne hygienické a protiepidemiologické opatrenia. Situáciu v súvislosti s nástupom do škôl bude župa monitorovať a v prípade potreby operatívne prijímať ďalšie opatrenia,“ uviedol Stanislav Pravda, riaditeľ Odboru školstva Úradu TTSK.

Kraj zatiaľ neobnoví prevádzku školských internátov okrem ubytovania študentov končiacich ročníkov stredných zdravotníckych škôl. Jednotlivé stredné školy budú zisťovať záujem žiakov aj učiteľov o stravovanie a podľa toho prispôsobia otváranie jedální.

Vyučovací proces študentov nekončiacich ročníkov 50 župných stredných škôl bude pokračovať dištančnou formou aj po pondelku 22. marca. Župa po dohode so zmluvnými dopravcami posilní vybrané prímestské autobusové spoje zabezpečujúce dopravu študentov do a zo škôl.

Text: Martin Palkovič

Continue Reading

Aktuality

Testovacie miesto v Kine Fontána bude otvorené aj najbližší víkend

Published

on

By

Rovnako ako počas uplynulých víkendov otvorí radnica odberné miesto v Kine Fontána aj 20. a 21. marca. Vyšetrenie na ochorenie covid-19 pomocou antigénového testu tam budú robiť na základe rezervácie. Objednať si presný termín vopred je potrebné aj v ostatných mobilných odberných miestach (MOM) fungujúcich v meste Piešťany.

Odberné miesto v Kine Fontána (Beethovenova 8) bude otvorené v sobotu a v nedeľu 20. a 21. marca od 8.00 do 20.00 h (s prestávkami pre personál v časoch 11.00 – 12.00 h a 17.00 – 18.00 h). Možnosť rezervovať si presný termín bude spustená v piatok 19. marca o 12.50 h na tejto adrese: https://services.bookio.com/mesto-piestany/widget

Termíny vo všetkých ostatných MOM fungujúcich v meste Piešťany je nutné si vopred rezervovať na korona.gov.sk. Bez nutnosti rezervácie aktuálne funguje MOM vo Vrbovom.

Hotel Granit (Kúpeľný ústav F. E. Scherera), Teplická 81, Piešťany, pondelok – sobota od 8.00 do 16.00 h

Napoleonské kúpele, Kúpeľný ostrov, Piešťany, pondelok – sobota od 10.00 do 18.00 h

Unimobunka pri OD Prior, Andreja Hlinku 46, Piešťany, pondelok – piatok od 11.30 do 15.30 h a od 16.00 do 20.00 h, sobota od 8.00 do 12.00 h a od 12.30 do 16.30 h

Unimobunka pri predajniach Topsport a Charvát, Ulica A. Hlinku 7053/48, Piešťany, pondelok až sobota od 8.00 do 12.00 h a od 12.15 do 16.15 h

Parkovisko pri poliklinike, Rekreačná 2, Piešťany, pondelok – streda, piatok – nedeľa od 8.00 do 16.00 h, štvrtok od 8.00 do 18.00 h

Auto City Vrbové, Nám. J. Emanuela 310/26, 922 03 Vrbové, utorok – nedeľa od 9.00 do 12.00 a od 13:00 do 18.00 h

Text: Martin Palkovič Zdroj: piestany.sk, health.gov.sk

Continue Reading

Reklama

Populárne články