Posledná rozlúčka s pátrom Vladimírom Pavlom

Posledná rozlúčka s pátrom Vladimírom Pavlom

22. júla 2014 Off Od

Kňaz, ktorý dlhé roky pôsobil v našom meste a podieľal sa na výstavbe novej jezuitskej kaplnky, zomrel po ťažkej chorobe v sobotu 19. júla vo veku 64 rokov. Piešťanci sa so zosnulým rozlúčia v stredu 23. júla o 10.00 h v Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie. Telesné pozostatky budú následne prevezené do farnosti Lovčica-Trubín, kde po sv. omši o 15.00 h budú pochované na miestnom cintoríne. Obradom bude na obidvoch miestach predsedať P. Provinciál Rudolf Uher SJ.

pater vladimir pavla

Páter Vladimír Pavla SJ sa narodil 10. februára 1950 v Lovčici, okres Žiar nad Hronom. Otec Emil a matka Anna boli súkromne hospodáriaci roľníci. Základné vzdelanie ukončil v rodnej obci v roku 1965; učňovské (inštalatér) v roku 1968 vo Zvolene a Strednú priemyselnú školu stavebnú ukončil v rolu 1979 v Banskej Bystrici.

Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil 8. septembra 1975 a prvé sľuby zložil o dva roky neskôr u otca biskupa Petra Dubovského v Novej Lehote pri Handlovej. V rokoch 1980 – 1986 absolvoval filozofické a teologické štúdia na tajnom Inštitúte svätého Alojza v Trnave. V Novej Lehote pri Handlovej tajne prijal 26. októbra 1986 kňazské svätenia.

Do verejnej pastoračnej služby nastúpil 1. 4. 1990 v jezuitskom kostole v Ružomberku, kde pôsobil rok a tri mesiace. Potom bol kaplánom na fare v Nitre – Dolnom meste, ktorú vtedajší nitriansky biskup Ján Chryzostom Korec zveril jezuitom.

Od 1. augusta 1992 bol šesť rokov rektorom kaplnky a ministrom v Dome Spoločnosti Ježišovej v Piešťanoch, kde mal svoj veľký podiel na príprave projektov i realizovaní výstavby novej kaplnky a nového exercičného domu.

Jeho nasledujúcim pôsobikom bola Trnava, kde sa staral o opravu kláštora a vykonával pastročanú činnosť. V októbri 2011 ho poverili funkciou ministra Exercičného domu v Piešťanoch a pastoračnou službou v jezuitskej Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie. V roku 2013 sa mu zdravotný stav zhoršil, čo si vyžiadalo opakované a dlhé hospitalizácie v nemocnici v Bratislave a v Banskej Bystrici. Z poslednej hospitalizácie v banskobystrickej nemocnici ho začiatkom júla prepustili do domáceho prostredia v piešťanskej komunite, keďže medicínsky sa mu už nedalo pomôcť.

Všetci, ktorí poznali pátra Pavlu si osobitne na ňom vážili jeho otvorenosť, zmysel pre humor a priateľskosť. Radosť okolo seba rozdával aj svojim spevom a hrou na akordeóne. Páter Pavla sa vyznačoval svedomitosťou pri plnení mnohých a náročných poslaní, ktoré mu zverili jeho predstavení.

Zdroj: jezuiti.sk