Na bývalého starostu a dlhoročného farára dodnes spomínajú obyvatelia Piešťan v dobrom. Pamiatku tohto výnimočného človeka si uctili v nedeľu 2. novembra, presne 67. rokov po jeho tragickej smrti.

dusicky7Hrob Alexandra Šindelára

REKLAMA:

420pnky1

Pri tejto príležitosti dala Farnosť sv. Štefana v spolupráci s občianskym združením Pro Civitate – Spoločne pre Piešťany opraviť pamätnú tabuľu, na ktorej roky chýbal reliéf obľúbeného farára a starostu. Na jeho osud a zásluhy zaspomínal Ľubomír Streicher, jeden z autorov brožúry vydanej pri príležitosti 50. výročia smrti Alexandra Šindelára. Potom kňaz Marián Ondrejka posvätil pamätnú tabuľu a ľudia sa pri budove fary pomodlili za všetkých zosnulých.

Podľa Ľubomíra Streichera navštívil Alexander Šindelár prvý raz Piešťany v roku 1927, keď sa v grand hoteli Royal konala celoslovenská porada biskupov.

Spoluprácu s Ľudovítom Winterom nadviazal ešte ako farár a starosta v neďalekých Malženiciach, keď nájomcu kúpeľov požiadal o podporu Spolku sv. Vojtecha. Za týmto účelom niekoľkokrát cestoval aj do Spojených štátov amerických, kde žiadal o pomoc zahraničných Slovákov.

Scestovaný a rozhľadený kňaz bol obecným zastupiteľstvo zvolený za starostu iba rok po svojom príchode do Piešťan. Bolo to po mimoriadnych voľbách v roku 1931. Medzi jeho najväčšie zásluhy v dobe hospodárskej krízy patrí zriadenie verejnej sprostredkovateľne práce, organizovanie zbierok potravín a šatstva pre najchudobnejších, ale najmä budovanie infraštruktúry Piešťan.

Za jeho pôsobenia bol postavený napríklad Krajinský most, poštový úrad a okresný dom (dnes SPŠE). Pokračovalo sa vo výstavbe vodovodu, kanalizácie telefónnych a elektrických prípojok. Tie dal podľa Ľubomíra Streichera zaviesť aj na faru, aby išiel príkladom všetkým, ktorí sa nových vynálezov báli.

Ako okresný predseda vládnucej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany sa 14. marca 1939 stal poslancom Slovenského snemu. Piešťany potom často navštevovali ministri Tisovej vlády. Šindelár sa však napriek svoje politickej angažovanosti snažil podľa pamätníkov chrániť všetkých obyvateľov Piešťan vrátane Židov. Niektorí Piešťanci boli pritom horlivejšími prenasledovateľmi menšín ako režim prezidenta Jozefa Tisa.

O smrti Alexandra Šindelára v roku 1947 sa len špekuluje. Podľa niektorých za jeho vraždou stáli komunisti, postupne sa pripravujúci na na február 1948. Existuje však aj verzia, podľa ktorej mohol obľúbeného kňaza zavraždiť aj niektorý z miestnych ľudáckych udavačov.

Ak máte ďalšie fotografie alebo informácie zo života Alexandra Šindelára ozvite sa nám na redakcia@pnky.sk alebo tel. číslo 0902 106 781.

Text a foto: Martin Palkovič

About

Redakcia:
Martin Palkovič – zodpovedný redaktor
redakcia@pnky.sk

Inzercia:
inzercia@pnky.sk
Cenník inzercie

Vydavateľ:
HPA, s.r.o .
Bodona 768/48
92101 Piešťany
Slovenská republika
IČO: 47 465 972