Aktuality

Intenzívne letné sneženie sa našťastie tento rok nekonalo

By 3. júla 201014 júla, 2010No Comments

Poznáte to? Je jún a vy máte plný dvor, záhradu, či byt, snehu. Že to nie je sneh, no máte pravdu, ale nápadne[singlepic id=1285 w=320 h=240 float=left] sa naň podobá. Reč je o chumáčoch páperia materských rastlín topoľov, ktoré každoročne obyvateľom Piešťan strpčujú život. Júnové daždivé počasie síce mnohým ľuďom tento rok narobilo nemalé problémy, avšak tým, čo žijú v susedstve topoľov, len pomohlo. Dážď zmyl „vatu“ zo stromov a zabránil jej mohutnému šíreniu mestom.

Keď sa povie topoľ, prevažná väčšina ľudí si predstaví majestátny strom, ktorý je považovaný za jeden z najväčších alergénov. Podľa odborníkov je však opak pravdou. „Medzi top alergény z radov drevín patria brezy, jelše, liesky a hraby. Množstvo peľu týchto, ako aj ostatných drevín rok od roka kolíše, silnejšie sezóny sa striedajú so slabšími.  Ďalšou významnou čeľaďou drevín, s iba o málo menším alergénnym potenciálom, sú bukovité s rodmi buk a dub. Chýry o „topoľovej alergii“ sú absolútne neodôvodnené. Topoľ patrí medzi slabé alergény, kvitne v marci a apríli, kedy nikto ani o „alergii na topole“ neuvažuje. Nevraživosť voči týmto stromom spôsobuje ich [singlepic id=1284 w=320 h=240 float=right]semeno, ktoré sa počas teplých a veterných májových a júnových dní v podobe páperia uvoľňuje do ovzdušia. Samo o sebe však nie je alergénom, rozhodujúcim pôvodcom ťažkostí pacientov v tomto období je peľ tráv. Dráždivosť páperia sa môže uplatňovať nanajvýš mechanicky, alebo ako nosič trávového peľu,“ hovorí Ján Baranovič, vedúci referátu životného prostredia Mestského úradu v Piešťanoch. Podľa pasportu drevín je v Piešťanoch okolo 400 kusov stromov rodu topoľ (z toho asi polovica plodiacich materských rastlín). K tomuto číslu však treba prirátať ďalšie desiatky na Lide a na Kúpeľnom ostrove, ktoré do pasportu neboli zahrnuté. Podobným spôsobom ako topole sa rozširujú aj vŕby, tých je v Piešťanoch približne 140. Jednotlivé kusy rastú na sídliskách ako pozostatky pôvodnej vegetácie. Väčšie porasty sa nachádzajú popri toku Dubová.

[singlepic id=1286 w=320 h=240 float=left]„Topole ani vŕby nikto nevysádzal, rástli  tu stáročia , pretože žijeme v krajine, kde  boli pred 100-200 rokmi len lužné lesy a tie zastupujú  najmä topole a  vŕby. Zvyšky týchto lesov  môžme  vidieť napríklad v campingu Lodenica, v Rymplerovej važine, na brehoch Váhu  . Dva  takéto topole sú našimi chránenými piešťanskými stromami na nábreží  pri kúpalisku Eva – On a Ona. Problémom topoľov, ale aj vŕb, je, že pri mladých stromoch sa nedá rozoznať, či ide o samčiu alebo samičiu rastlinu. Možné to je, až keď  príde do plodného obdobia. V teréne sa dajú najlepšie identifikovať skoro na jar, keď  sú viditeľné jahňady, a keď sa uvoľňujú semená, počas ostatného roka je to ťažšie,“ vysvetľuje situáciu okolo topoľov dendrologička Eva Wernerová.

Podľa Jána Baranoviča, počet sťažností a žiadostí o riešenie problému s topoľmi z roka na rok klesá. „Situáciu s topoľmi sa snažíme riešiť priebežne. Rúbanie topoľov len preto, že púšťajú „vatu“ je absolútne neopodstatnené. Pre zníženie jej vplyvu na alergie je podstatnejšie dôsledné a časté kosenie trávnikov tak, aby nedochádzalo k ich [singlepic id=1281 w=320 h=240 float=right]zakvitnutiu a potom k prenosu peľu páperím topoľov. Druhou alternatívou je prerezávka korún samičích topoľov, ktorú realizujú Služby mesta Piešťany, čím sa znižuje objem produkcie semien,“ hovorí Ján Baranovič. Proti bezhlavému píleniu topoľov je aj Eva Wernerová. „Topole sa dnes nevysádzajú, respektíve ak sa vysádzajú, tak iba rastliny, ktoré netvoria semeno. Do intravilánu sa sadia nealergizujúce druhy ako javor, lipa a podobme. Optimálnu cestu vidím v postupnom nahradzovaní  a  odstraňovaní  materských rastlín v prípade ich choroby, či výrazného poškodenia poveternostnými podmienkami. Pamätám si, že raz problém s páperím topoľa riešili aj piešťanskí hasiči. Jeden rok išlo zo stromov na Mojmírovej ulici v okolí základnej školy obrovské množstvo páperia, čo veľmi znepríjemňovalo život žiakov. Hasiči vtedy za dve hodinky jednoducho umyli stromy a bolo po probléme. Aj takéto jednoduché a účinné riešenie sa dá použiť,“ dodáva Eva Wernerová.

Autor: Tomáš Hudcovič  Foto: hug(o)photo

About PNky.sk

Redakcia:
Martin Palkovič – zodpovedný redaktor
redakcia@pnky.sk

Inzercia:
inzercia@pnky.sk
Cenník inzercie

Vydavateľ:
HPA, s.r.o .
Bodona 768/48
92101 Piešťany
Slovenská republika
IČO: 47 465 972