26. mája si v priestoroch Výskumného ústavu rastlinnej výroby (VÚRV) v Piešťanoch pripomenuli Deň fascinácie rastlinami. Podujatie, ktorého sa zúčastnila aj Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná, zorganizoval VÚRV v spolupráci s Národným poľnohospodárskym a potravinovým centrom. Cieľom projektu je upozorniť na význam rastlín v živote človeka a v ochrane životného prostredia. Deň fascinácie rastlinami sa každoročné koná v päťdesiatich dvoch krajinách sveta.

VÚRV prevádzkuje od roku 1996 Génovú banku Slovenskej republiky, ktorá slúži na uchovávanie a udržanie rozmanitosti rastlín. V klimatizovaných boxoch sa skladujú semená obilnín, strukovín, olejnín, krmovín, tráv, zelenín, technických rastlín a okrasných kvetov. Nájsť tu možno aj staré odrody pšenice, jačmeňa a strukovín, ktoré boli vyšľachtené v medzivojnovom období. Kapacita 50-tisíc vzoriek nie je naplnená ešte ani spolovice. Semená sa skladujú 50 rokov pri teplote -17°C.

Jedným z cieľov Dňa fascinácie rastlinami je vzbudiť záujem o výskum rastlín u detí. „Ukážky rastlín a práce vedcov sú niečo, čo musíme priblížiť mladšej generácii, pretože sedieť len za počítačom a matne tušiť, čo reálne veda a výskum znamená, nie je dobré. Mnohí ani netušia, ako vyzerá pšenica, mak či pôvodné druhy rastlín,“ povedala ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná. Samotné expozície boli venované maku, pšenici špaldovej či konope siatej. Návštevníci sa dozvedeli aj o liečivých účinkoch a kuchynskom využití rôznych burín, mohli ochutnať výrobky zo špaldovej múky, kávu z čakanky či vziať si domov voňavé bylinky. Počas dopoludnia zasadila ministerka spolu s riaditeľom VÚRV-u Pavlom Hauptvogelom starú odrodu jabloní zvanú jadernička moravská.

V súčasnosti Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka rokuje o možnosti uloženia vzácnych vzoriek semien do Svetovej génovej banky v Špicbergoch. „Nie je to len zodpovednosť z našej strany, ale hovorí to aj o vyspelosti každého národa, že sa stará o pôvodné druhy, pretože tie nie sú dôležité len pre nás a našu existenciu, ale aj pre budúce generácie. Sú zdrojom génov pre nové šľachtence. To, čo dnes z nich ešte nevieme dostať von, v budúcnosti bude určite možné,” priblížila Gabriela Matečná.

Na nórske súostrovie by mohlo poputovať viac ako 400 pôvodných slovenských vzoriek – ide o pšenicu, jačmeň, ovos, mak a strukoviny. Podľa riaditeľa VÚRV-u Pavla Hauptvogela je veľký záujem predovšetkým o ovos. „Na území sveta boli rôzne vojenské konflikty. Rôzne zbrane zničili nielen ľudí, ale aj celé ekosystémy rastlín. Vďaka génovým bankám máme možnosť repatriovať (navrátiť, pozn. red.) pôvodnú, nezískanú slovenskú vzorku,“ povedal Pavol Hauptvogel. Keďže Sýria mala vo Svetovej génovej banke na Špicbergoch uložené vzorky semien, štát bude po vojnovom konflikte môcť požiadať o navrátenie vzoriek a pestovať tak naďalej svoje pôvodné neimportované druhy.

Šľachtenie na Slovensku má pomerne dlhú tradíciu – prvýkrát sa vykonalo v roku 1870 v dnešnom Sládkovičove. Početné výskumné zbery na území Slovenska sa uskutočnili v 50. rokoch, veľká časť semien sa stále nachádza v nemeckých bankách. Podľa riaditeľa sa však vďaka dobrým vzťahom čoskoro vrátia do Piešťan.

Pavol Hauptvogel absolvoval prvú expedíciu v roku 1987 do Uzbekistanu a Kazachstanu, kde sa venoval suchovzdorným krmovinám. Krajiny Kazachstan, Arménsko a Azerbajdžan sa považujú za kolísku pôvodnej pšenice. Pôvodné vzorky hľadali výskumníci aj v Slovinsku, Grécku, Bulharsku, Poľsku, v Českej republika aj Fínsku.

-vv-

About PNky.sk

Redakcia:
Martin Palkovič – zodpovedný redaktor
redakcia@pnky.sk

Inzercia:
inzercia@pnky.sk
Cenník inzercie

Vydavateľ:
HPA, s.r.o .
Bodona 768/48
92101 Piešťany
Slovenská republika
IČO: 47 465 972